V ČOM VÄZIA OMYLY NEOKLASICKEJ EKONÓMIE Ekonómia - Ekonómia / 10.06.2005 / 15486× prečítané V ČOM VÄZIA HLAVNÉ OMYLY NEOKLASICKEJ EKONÓMIE V dobe, kedy žil Adam Smith, ekonómovia do svojich analýz ešte začleňovali etiku, literatúru a filozofiu. Dnes však intelektuálni potomkovia Smitha majú predstavu, že ekonómia je skôr fyzikálna než spoločenská veda a nemá sa čo učiť od ostatných disciplín. Twitter

Sú presvedčení, že ich modely nie sú poškvrnené subjektivitou, ktorá podľa nich do ostatných spoločenských vied vnáša zmätok.

George Stigler, člen Chicago School, raz sa pohrdlivo vyjadril, že “bez matematiky” by sme upadli na úroveň sociológie a vŕtali by sme sa v nepodstatných detailoch ako oni a im podobní. Zdá sa, že zavedenie Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1962 – ktorú Stigler získal v roku 1982 – iba čo umocnilo túto dezilúziu význačnosti.

Aj fyzické životné prostredie trpelo a trpí vďaka neoklasickej ekonomickej ortodoxii. Keďže pre ekonómov je pôda iba jednou z mnohých foriem kapitálu, v ich očiach je ľahko nahraditeľná, a vôbec nie je nepostrádateľná. Pokiaľ pôdy a prírodných zdrojov bolo hojne, environmentálne dopady tohto názoru neboli okamžite evidentné očividné zrejmé. Avšak v ekonomike, ktorá je nepomerne väčšia než bola za Smithových čias, má ignorovanie dopadu ekonomickej aktivity na životné prostredie doslova devastujúce účinky.

Medzitým ekonómovia verejne prejavujú svoju ľahostajnosť voči prírode výrokmi typu Roberta Solowa, ináč nositeľa Nobelovej ceny, ktorý tvrdil: “ak je veľmi ľahké nahradiť prírodné zdroje inými faktormi, potom principiálne neexistuje nijaký problém. Svet sa môže spokojne zaobísť bez prírodných zdrojov, takže ich vyčerpanie bude síce udalosťou, ale nie katastrofou”.

Solowov názor symbolizuje neoklasické myslenie starého štýlu, avšak slonová veža, na ktorej sedí so svojou kohortou je už spráchnivelá a zrelá na zbúranie. Nová paradigma čaká na svoju šancu, paradigma, ktorá okrem peňažných tokov sleduje aj toky prírodné, paradigma, ktorá sleduje environmentálne a spoločenské dopady súčasného modelu. Paradigma, ktorá požaduje limity rastu a komplexnejšie spôsoby merania pokroku. Je možné, že na to, aby došlo k presadeniu tejto paradigmy, bude musieť dôjsť ku globálnemu ekonomickému kolapsu, avšak študenti ekonómie by nemali podceňovať svoje schopnosti sami presadiť zmeny. Čas revolúcie je tu.

AKADEMICKÉ KLAPKY NA OČIACH

Ekonómia sa zameriava na to, aby pochopila správanie sa modelov, pričom mnohé z nich nemajú absolútne nijaký súvis s ničím, čo kedy existovalo či bude existovať až do súdneho dňa tejto planéty. Slovo, ktoré mi napadá pri konfrontácii s týmito fantáziami, je podvod.

– F.E. Banks

Stotožňovanie ekonomiky s trhom je rovnako nepresné, ako keby sme tvrdili, že zem je plochá. Potrebujeme novú mapu reálneho sveta. Mapa, ktorú nám poskytujú vláda a ekonómovia, je katastrofálne neúplná. Realitu definuje výlučne prostredníctvom peňažných transakcií. A práve o tom je HDP.

- Edgar Cahn

Dvom skupinám recenzentov boli zaslané vedecké správy, ktoré boli úplne totožné – okrem záveru. V prvom prípade závery boli v súlade s dominantnou paradigmou a v druhom boli zasa s ním v úplnom protiklade, ale všetko ostatné bolo rovnaké. Vo verzii, ktorá bola v súlade s dominantnou paradigmou, recenzenti napísali: “Výborná práca. Len tak ďalej. K druhej verzii však napísali: “Hrozná práca. Použité metódy sú chybné. Nie je to dobré.” Takže takto prebiehajú vedecké recenzie.

– Robert Costanza

Ekonómovia tvrdia, že ich metódy sú objektívne. Preto sa kriticky stavajú k alternatívnym ukazovateľom ekonomického blahobytu ako je GPI – Ukazovateľ reálneho pokroku. Keď vidia, že dolár navyše k príjmu chudobného predstavuje vyšší nárast blahobytu než dolár, ktorý dostáva bohatý, povedia: ”Aha! To nie je vedecky objektívne.”

Samozrejme, že ide o subjektívne hodnotenie odrážajúce určitý hodnotový systém. Subjektívne je povedať: je to rovnaké, alebo povedať k tomu čokoľvek. Ekonómovia hlavného prúdu sú však znervóznejú, keď príde reč na rozdiely ich subjektívneho a nášho subjektívneho hodnotenia. Oni sa usilujú vyzerať vedeckí, čo pre nich znamená, že sa nehcú nechať ovplyvniť nijakým hodnotovým systémom. My zavádzame hodnotenia, ktoré explicitne vychádzajú z hodnotového systému, zatiaľ čo oni svoj hodnotový systém skrývajú pod falošným vonkajším náterom neutrality.

– Herman Daly

Každá kultúra má svoje mýty a práve v našej dobe je ekonomický mýtus taký silný, že nám nedovoľuje pozrieť sa pravde do očí. Ako hovorí Derrick Jensen: ”Aby sme si udržali svoju životnú úroveň, musíme klamať jeden druhému a najmä sebe samým. Tie lži sú potrebné, pretože bez nich mnohé odsúdeniahodné činy by boli nemožné”. Inými slovami povedané, pravda by nám nedovolila robiť hlúpe veci. Ekonomický rast je jednou týchto hlúpych vecí, pretože ak by sme skutočne rozmýšľali o jeho dopade, museli by sme zmeniť celé naše nazeranie na svet. Predstavte si, že ste ekonóm, ktorý 40 rokov žije v presvedčení o potrebe neobmedzeného ekonomického rastu, a že všetky naše problémy vyrieši technológia pobádaná trhom. Samozrejme, že potom budete uprednostňovať dôkazy potvrdzujúce tento argument a odmietať dôkazy, ktoré vám nie sú po chuti. A takto lož žije ďalej.

– Bill Rees

Krajina môže vyčerpať svoje nerastné zdroje, vyrúbať svoje lesy, narušiť pôdu eróziou, znečistiť vodné zdroje a decimovať stav zveri a rýb, ale strata týchto aktív nebude mať nijaký vplyv na vykazovaný dôchodok.

– World Resources Institute

Ekonómia pokročí až potom, keď opustí svoj samovražedný formalizmus.

– Robert Heilbroner

Je iluze věřit, že budeme schopni naše problémy překonat větším ekonomickým růstem (=ekonomickou expanzí). Systém, v němž žijeme, je založen na stálém nárůstu produkce. Momentálně produkujeme více, než kdykoli dříve. Tento růst ale absolutně neprospívá blahobytu. Produkce si vyžaduje stále méně lidí. Stále více lidí s nízkou i vysokou kvalifikací nenachází žádné místo. Nemají žádný důstojný příjem nebo vůbec žádný příjem. Nezaměstnanost roste. Nezaměstnanost poroste dále nebo se, v nejlepším případě, bude stabilizovat na nepřijatelně vysoké úrovni. Politické elity nechtějí nic změnit na příčinách nezaměstnanosti samé. Ostré rozpolcení společnosti získává trvalou podobu. Existují i různé jiné velké problémy. Země třetího světa ještě nikdy nebyly tak chudé jako dnes. Světové nerovnosti volají do nebe. Hranice únosnosti životního prostředí jsou už na obzoru. Růst je totem: odepisujeme lidi, ničíme životní okolí, znečišťujeme prostředí, vyvlastňujeme pospolitosti, prohřešujeme se genocidou, ničíme původní faunu...a to vše kvůli růstu. Produkujeme a konzumujeme ale dále, víme, že jsme zajatci spirály a zpovrchnění, rozšiřující se do všech oblastí. Jsme šťastnější a svobodnější než dříve, nebo jsme snad právě méně nenucení, méně spontánní, méně sami sebou? Takové otázky se v literatuře kladou málo. Podle běžně užívaných vědeckých kritérií jsou totiž nezodpověditelné. Věda totiž opravdu nedisponuje měřiči štěstí. Tím je zároveň řečeno, že ("objektivní") věda nemá nic společného s lidským štěstím.

- William Denayer - Patsy Sörensen

   Späť