Pre politikov, ktorí si pripisujú zásluhy za jeho výchovu, sa Keltský tiger stal predmetom pýchy. Veď nakoniec bol vychválený časopisom The Economist ako jeden z najpozoruhodnejších ekonomických transformácií poslednej doby. "Pán prezident" the Taoiseach, Bertie Ahern, sa chválil prezidentovi Clintonovi počas jeho návštevy v Írsku v roku 2000, "počas ôsmich rokov, čo ste zastávali prezidentský úrad, sa Írsko zmenilo, a to veľmi rýchlo. Máme novú ekonomiku a modernú spoločnosť. Naše hospodárstvo už siedmy rok ustavične rastie, pričom len za posledné tri roky ročne rástlo o 9 percent".

Niet pochýb, že tempo írskeho ekonomického rastu bolo pozoruhodné. Ako vyplýva z Tabuľky 1, za púhych 13 rokov v období od roku 1989 do 2002 priemerný príjem obyvateľstva vzrástol dvojnásobne, čo znamená, že vzrástol o toľko, o koľko sa dovtedy zvýšil za celé obdobie 8000 rokov, čiže od doby, kedy sa prví írski osadníci prisťahovali do krajiny po tom, ako ľadovce ustúpili.

Toto tempo rastu bolo aspoň trikrát rýchlejšie než v porovnateľných krajinách. Na jeho dosiahnutie bolo potrebné, aby sa významne zmenil spôsob, akým ľudia žili a zarábali. Oveľa viac ľudí než dovtedy začalo dochádzať do práce a nezamestnanosť, ktorá od roku 1993 začala klesať, spadla z takmer 16% na necelé 4% v roku 2001, ako je to znázornené na obrázku 2. Odvtedy mierne vzrástla.

Do roku 2003 sa Írsko stalo "najglobalizovanejšou krajinou sveta" vďaka vysokému objemu svojho zahraničného obchodu, multinacionálnym investíciám a veľkému počtu telefonických hovorov do zvyšku sveta. Podľa Štatistickej ročenky Írska za rok 2003 sa výrobná produkcia za roky 1995 až 2002 viac než zdvojnásobila a tomu úmerne expandovala aj produkcia v sektoroch distribúcie, dopravy a komunikácií. Naproti tomu počas týchto rokov tradičná báza ekonomiky poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov vzrástla za celé toto obdobie iba o 7%.

Blahodarné účinky zníženia nezamestnanosti nesmieme podceňovať. Z mnohých štúdií vyplýva, že nezamestnaní ľudia trpia väčším psychologickým stresom než ľudia zamestnaní žijúci na rovnakej príjmovej úrovni. Taktiež je veľa dôkazov o tom, že s nezamestnanosťou sa spája zvýšená chorobnosť a úmrtnosť. Je však možné, že značná časť týchto prínosov, alebo aj všetky boli negované ostatnými zmenami, ku ktorým došlo v tom istom období, najmä keď mnohé z vytvorených pracovných miest boli slabo platené. O niektorých týchto zmenách budeme diskutovať v tomto článku.

Aké ďalšie prínosy však tento rýchly rast okrem nižšej nezamestnanosti priniesol? Bola Taoiseachova pýcha opodstatnená? Sú ľudia šťastnejší, menej stresovaní a spokojnejší? Zlepšilo sa im zdravie? Alebo zlepšilo sa fyzické a sociálne prostredie, v ktorom žijú? Alebo zmenilo sa výrazne rozdelenie príjmov?

Táto správa sa pokúsi dať odpoveď na tieto a na podobné otázky. Je rozdelená na dve časti. Najprv sa pozrieme na to, ako tieto zmeny ovplyvnili zdravie a pocity ľudí. Potom, v druhej časti, budeme skúmať účinky tohto rastu na spoločnosť. Ako však uvidíme, zdravie a sociálne aspokty sú vzájomne úzko prepojené.

Obr. 2: Percento nezamestnaných ľudí výrazne kleslo v období vysokého rastu v období rokov 1994 a 2000 a potom, keď sa tempo rastu spomalilo, začalo mierne stúpať. Tento pokles bol azda najväčším prínosom Keltského tigra, avšak mnoho vytvorených pracovných miest bolo slabo platených.

Splnil nárast príjmov očakávania a spravil ľudí šťastnejších, menej stresovanejších a spokojnejších? Alebo ináč povedané, zlepšila ekonomická expanzia ich kvalitu života? Bohužiaľ, kvalitu života, podobne ako šťastie a spokojnosť, nie je možné merať priamo a je veľmi ťažké merať trendy v kvalite života za dlhšie časové obdobie. Predsa len mnohé prieskumy z nedávnej doby jasne ukazujú, že počas rokov, kedy Írsko vykazovalo vysoký rast, v mnohých oblastiach, ktoré utvárajú kvalitu života, došlo k zhoršeniu.

* Podľa prieskumu vykonaného v roku 2001 pre Írsku asociáciu duševného zdravia u 1000 ľudí 73% opýtaných tvrdí, že žije vo väčšom strese než pred piatimi rokmi, 19% respondentov povedalo, že fajčí viac a 17% zasa pije viac, aby sa vyrovnali so svojím stresom.

* Prieskum organizácie Národné zdravie a životný štýl 6 539 ľudí v roku 1999 za účelom zistenia, čo si ľudia myslia, čo by naviac prispelo zlepšeniu ich zdravia, zistil, že väčšina požadovala "menej stresu" bez ohľadu na vek, pohlavie a sociálne pozadie. A v správe z roku 2001 bolo uvedené, že načastejšou odpoveďou mužov i žien bol stres.

* Prieskum vykonaný v roku 2001 na vzorke 2000 študentov, ktorým bola položená otázka, či si myslia, že úroveň stresu v írskej populácii vzrástla. Vyše dve tretiny odpovedali, že vzrástla veľmi výrazne, 30% že trochu a 3% že vôbec nevzrástla.

* Podľa správy Amarach 2004 podiel ľudí, ktorí povedali, že trpia stresom 'často' vzrástol z 9% v roku 2001 na 14% v roku 2004 a polovica populácie trpí stresom 'niekedy' oproti 41% pred tromi predchádzajúcimi rokmi. Okrem toho podiel ľudí, ktorí si myslia, že tempo zmien v írskej spoločnosti je priveľmi rýchle sa takmer strojnásobil oproti polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia.

* Štúdia z roku 2002 o postojoch na pracovisku zistila, že podľa 77% responentov ekonomická konjunktúra nezlepšila ich kvalitu života. Takmer polovica zo vzorky 344 dotazovaných ľudí má pocit, že je pracovne uštvaná, tretina povedala, že je ustavične unavená a štvrtina sa sťažovala na nadmerný stres. Hlavnou príčinou absencií z práce bol stres, ktorý tam zažívali. Takmer štvrtina z nich povedala, že trpí 'veľkým stresom zo šikanovania, ohovárania a iných foriem agresívneho správania a zastrašovania'. Vyše polovica uviedla, že kvôli požiadavkám kladeným na nich v zamestnaní nemajú dosť času pre seba.

Dlhšia pracovná doba je jedným z dôvodov tejto nevyváženosti. Počet hodín, ktoré Íri strávili v práci, sa v období vysokého ekonomického rastu podstatne zvýšil. Ako ukazuje Obr. 3, Írsko je treťou z 23 krajín pokiaľ ide o nárast odpracovaných hodín v od roku 1995 do 2003. Prieskum vykonaný v auguste 2002 pre National Economic and Social Forum zistil, že 83.5% respondentov povedalo, že by boli radšej častejšie so svojou rodinou a priateľmi. Najväčšou prekážku pre nich v tomto smere predstavuje pracovná zaneprázdnenosť. Preto neprekvapuje, že podľa správy 2004 Amarach takmer polovica všetkých pracovníkov sa vyjadrila, žeby chcela ísť do dôchodku pred dovršením 55. roku veku oproti jednej tretine v roku 2001.

Viac depresií: V roku 2003 prieskum na reprezentatívnej vzorke 12 702 žien zo štyroch európskych krajín zistil, že ženy v Dubline boli náchylnejšie podľahnúť depresiám oproti ženám z podobných miest v iných krajinách. Každá tretia írska žena trpela depresiou. Profesorka Patricia Caseyová, jedna z autoriek to komentovala slovami: 'Tento prieskum bol vykonaný v čase ekonomickej konjunktúry, keď by človek očakával, že počet depresií bude sa bude znižovať'.

Správa 2004 Amarach zistila, že hoci existuje pozitívny vzťah medzi pocitom skľúčenosti a rastom HDP, miera spokojnosti so životom v uplynulých rokoch ustavične klesala na úroveň naposledy vykázanú v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia.

Na základe týchto štúdií neprekvapuje, že podľa jedného z pravidelných prieskumov eurobarometra iba 30% Írov sa na jar 2002 vyjadrilo, že je veľmi spokojná so svojím životom oproti 42% v roku 1997. Podľa správy zdravotnej komisie Mid Western z januára 2004 60% náhodne vybraných mužov v prieskume, ktorý vykonala, súhlasilo s tvrdením, že "priemerný občan sa má horšie". Tretina dotazovaných mužov súhlasila s tým, že majú malú kontrolu nad svojím životom a 4% uvažovalo o samovražde. Stručne povedané, je málo pochybností o tom, že pre mnohých ľudí rýchly ekonomický rast, vyšší počet odpracovaných hodín a vyššie zárobky viedli k životu, ktorý ich menej uspokojuje a je spätý s vyšším stresom.

Treba povedať, že nie všetky prieskumy boli negatívne. Podľa správy 2002 Amarach report Kvalita života podiel všetkých respondentov, ktorí sa cítia stresovaní "často a niekedy" poklesol zo 48% v roku 1999 na 41 v rok 2001. Okrem toho 77% ľudí bolo presvedčených, že kvalita života v Írsku sa za predchádzajúcich päť rokov zvýšila. Na druhej strane každý desiaty dospelý si myslel, že sa zhoršila. Tí, ktorí si to mysleli, patrili prevažne do starších vekových a nižších sociálnych tried. Táto skupina taktiež tvrdila, že ich osobná kvalita života sa zhoršila.

Ako sa dalo čakať, v období, v ktorom sa priemerný príjem zdvojnásobil, počet ľudí žijúcich v podmienkach nedostatku základných vecí klesol z 15% v roku 1994 na 5,5% v roku 2003. To bolo veľmi dobré, pretože nedostatok základných vecí znamená, že ľudia si nemôžu dovoliť niektoré veci, ktoré väčšina z nás považuje za základné, ako je kúrenie vo veľmi chladné dni, nepremokavý kabát, druhé topínky a aspoň jedno výdatné jedlo. Skrátka to znamená absolútnu chudobu.

Existuje však aj iná forma chudoby a táto vzrástla. Je to relatívna chudoba. Táto je definovaná podľa Národnej stratégie proti chudobe (National Anti-Poverty Strategy) z roku 1997 ako život z príjmov a zo zdrojov (materiálnych, sociálnych a kultúrnych), ktoré sú nedostatočné do tej miery, že neumožňujú ľuďom "dosiahnuť životnú úroveň považovanú inými ľuďmi v spoločnosti za normu''. Vo všeobecnosti sa akceptuje, že život s príjmom, ktorý je nižší než polovica stredného príjmu (čiže menej než polovica príjmu, ktorý by dostala priemerná osoba, keby každý v krajine bol zoradený podľa svojich zárobkov) predstavuje relatívnu chudobu. Táto vzrástla viac než dvojnásobne, a to z 6% v roku 1994 na 12.9% v roku 2001. Národná stratégia proti chudobe sa sústreďuje na znižovanie absolútnej chudoby a medzi jej ciele nepatrí znižovanie relatívnej chudoby. Tým, ktorí si myslia, že relatívna chudoba nespôsobuje stres a nevedie k zúfalstvu, Padraig O'Morain hovorí: 'Povedzte to osamelému rodičovi, ktorý je tak zadlžený, že sa bojí otvoriť dvere, ale ktorého dieťa chce topánky značky Nike za 35 Euro a ani za svet si neoblečie úplne postačujúce bežecké topánky z obchodnéo domu za 15 Euro'.

Obr. 6 ukazuje, že príjmy ľudí na vrchole spoločenského rebríčka vzrástli výrazne v dôsledku ekonomického rastu, zatiaľ čo tí na dolnej časti zostali pozadu. Toto rozdeľuje Írsku spoločnosť do desiatich rovnako veľkých skupín na základe ich príjmov, a to od najchudobnejších 10% populácie na ľavej strane po najbohatších 10% na strane pravej. Diagram ukazuje, že v rokoch 1994/95 až 2000 v siedmich z desiatich skupín (decilov) došlo k poklesu ich podielu na národnom dôchodku oproti zvyšným trom skupinám. Zatiaľ čo u 5. decilu došlo k nepatrnému nárastu jeho podielu, najvýznamnejším rysom bol zisk dosiahnutý vrchnými 20% a najmä 10% na vrchole, ktorý je v príkrom kontraste so skúsenosťou zvyšku populácie. Diagram vypravoval Micheal Collins z Trinity College. Collins zistil, že priepasť medzi vrcholom a spodkom rebríčka distribúcie príjmov sa rozširovala z troch príčin:

1) segmentácia pracovného trhu na nízku a vysokú kvalifikáciu;

2) znižovanie daní, z ktorého mali najväčší úžitok ľudia s vyššími príjmami

3) a skutočnosť, že sociálne dávky rástli pomalšie než priemerné príjmy.

V roku 2001 zhruba trikrát viac dospelých žilo v relatívnej chudobe než v roku 1994. Ako ukazuje tab. 1, zhoršovanie najviac postihlo starých ľudí, ktorch príjmy nedržali krok s ostatnou populáciou. Percento ľudí vo veku nad 65 rokov žijúcich v relatívnej chudobe vzrástlo za toto obdobie šesťnásobne. Ak by počet ľudí v dôchodkovom veku bol kategorizovaný pod 60% mediánového príjmu, približne každý dvadsiaty by bol pod týmto limitom v roku 1994. V roku 2001 by ich počet vzrástol na takmer každého druhého.

Ako ukazuje tab. 2, starí a chorí boli tiež medzi tými, ktorí ekonomicky zostali pozadu. Došlo k takmer šesťnásobnému nárastu percenta ľudí žijúcich v relatívnej chudobe, ktorí sú chorí alebo telesne či duševne postihnutí. K podobnému nárastu došlo u ľudí zaradených do kategórie "vykonávajúcich domáce povinnosti" a trojnásobnému nárastu u ľudí, ktorí odišli do dôchodku žijúc v relatívnej chudobe. Tab. 2 tiež ukazuje, že v roku 2001 päťkrát viac zamestnancov žilo v relatívnej chudobe než v roku 1994, čo je odrazom zhoršenia postavenia pracovníkov s nižšou kvalifikáciou. Stručne povedané, nie každý získal z ekonomického rastu.

V jednej z predchádzajúcich štúdií ESRI zistil, že každý desiaty z tých, ktorí žili rok pod hranicou relatívnej chudoby, sa prepadol do absolútnej chudoby, zatiaľ čo po piatich rokoch pod touto hranicou sa tento podiel zvýšil na polovicu.

Príjmové zmeny mali negatívny dopad aj na deti. Ako ukazuje tab. 1, percento detí žijúcich v relatívnej chudobe sa zvýšilo z 9,4% v roku 1994 na 14.2% v roku 2001. Ostatní pozorovatelia prišli k podobným záverom:

* V roku 2003 Agentúra boja proti chudobe charakterizovala úroveň detskej chudoby v Írsku 'ako relatívne vysokú', pričom 6.5% detí žilo v ustavičnej chudobe a takmer štvrtina detí mladších ako 18 rokov žije v domácnostiach s nízkym prjmom. V roku 2003 spoločnosť St. Vincent de Paul zistila, že '70,000 detí nemá vždy dosť stravy, tepla či druhý pár topánok, z čoho vyplýva, že žijú v absolútne chudobných domácnostiach.

* Prieskum UNICEF zverejnený v roku 2000 o rozsahu detskej chudoby (definovanej ako výchova v domácnostiach s príjmom nižším než 50% národného stredného príjmu), dal Írsko na šieste najhoršie miesto spomedzi 23 krajín, pretože 16,8% detí žije v takýchto domácnostiach, zatiaľ čo priemer pre všetky krajiny bol 11.87%. Najhoršie obstáli Mexiko a Spojené Štáty. Správa vystríhala, že 'mnohé z najvážnejších problémov, s ktorými sa dnes potýkajú vyspelé priemyselné národy majú korene v deprivácii, ktorú mnohé deti zažívajú v detstve.'

* Podľa prieskumu vykonaného Agentúrou boja proti chudobe (Combat Poverty Agency -CPA) týkajúceho sa rodín s nízkym príjmom v roku 2000, iba štvrtina detí žijúcich v chudobe bola spokojných so svojím životom, aj keď mala problémy s tým, aby zapadla do kolektívu a pociťovala obavy z toho, že sa odlišuje. Štvrtina deprivovaných detí je v škole šikanovaná, takže niekoré ju kvôli tomu skôr opúšťajú. Každé tretie dieťa malo zdravotné problémy. 'Keď dovolíme, aby sa detská chudoba v tejto krajine prehlbovala, odopierame štvrtine detí ich základné právo realizovať svoje talenty a svoj potenciál,' komentoval to Hugh Frazer, vtedajší riaditeľ CPA. 'Ako dnes deti žijú, má vplyv na to, ako budú žiť zajtra. Chudoba má negatívne dopady na zdravie a rozvoj detí. Tí, ktorí vyrastajú v chudobe, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať horší prospech, majú menej rekreačných, spoločenských a kultúrnych príležitostí a existuje u nich vyššie riziko, že sa zapletú do kriminálneho či asociálneho správania.'

Hlavný lekár Dr. Jim Kiely vo svojej výročnej správe Zdravie našich detí 2002 uviedol, že 300 000 detí mladších ako 14 rokov, čiže každé štvrté, bolo vychované v domácnosti, kde týždenný príjem bol nižší než 175 Euro týždenne a že 17 percent zakusuje chronickú chudobu. Priznal, že tento podiel je vyšší, než vo väčšine krajín Európskej únie a dodal, že sociálno-ekonomické podmienky, v ktorých deti vyrastajú, výrazným spôsobom ovplyvňujú ich zdravotný stav.

Napriek uznaniu, že chudoba spôsobuje chorobnosť u detí, poznamenal, že dáta o tom ako a rozsah, akým k tomu dochádza, sú veľmi obmedzené.

Má pravdu. Dáta zhromažďované o zdraví detí v Írsku nie sú rozčlenené podľa sociálno-ekonomických skupín, aj keď z medzinárodného prieskum vyplýva, že nepriaznivé sociálne a ekonomické okolnosti v detstve sú späté s porážkou, srdcovými chorobami, chorobami dýchacích ciest a rakovinou žalúdka v neskoršom veku a že úroveň detskej úmrtnosti je priamo úmerná so stupňom príjmovej nerovnosti.

Ďalšou skupinou, ktorá nepriaznivo zasiahli zmeny v rokoch vysokého ekonomického rastu, sú farmári, z ktorých v roku 2002 zanechalo farmárčenie 35 000 z celkového počtu 275 000 tých, ktorí obrábali pôdu v roku 1998. Hlavným faktorom ich rozhodnutia zanechať poľnohospodárstvo bolo to, že v rokoch 1996 a 2002 ceny poľnohospodárskej produkcie klesli o 5%, zatiaľ čo ceny vstupov vzrástli o vyše 9%. Neprekvapuje, že podľa prieskumu nazvaného Život v Írsku (Living in Ireland) farmári mali významný podiel na celkovom počte tých, ktorí žijú v relatívnej chudobe.

Po tom, ako farmári darovali 28 000 Euro charitatívnej organizácii Samaritans v roku 2003 ako pomoc pri organizovaní zápasu proti samote a depresii vo vidieckych oblastiach, Paul O'Hare zo Samaritans komentoval, že farmári sú vystavení neistým sezónnym faktorom a ich príjmy klesajú. Výsledkom je to, že sa nachádzajú pod značným stresom, najmä keď sa usilujú uživiť rodinu.

Výskum prišiel k jednoznačnému záveru, že život v relatívnej chudobe poškodzuje fyzické i psychologické zdravie, a že (čo nie je nijaké prekvapenie) škoda je priamo úmerná stupni chudoby. Napríklad ESRI zistilo, že ľudia, ktorí boli ustavične chudobní, trpeli väčším psychologickým stresom než tí, ktorí boli zaradení do kategórie ako potenciálne chudobní, ktorí zasa trpeli väčšmi než tí, ktorí neboli ani v jednej z nich. ('Trvalo chudobní' sú tí, ktorí žijú pod 60% stredného príjmu a zakúšajú základnú depriváciu vo vzťahu k štandardnému radu položiek, zatiaľ čo 'potenciálne chudobní' sú tí, ktorí žijúc pod 60% stredného príjmu a nemajú ani jeden z piatich uvedených luxusných položiek). Taktiež neprekvapuje, že existuje silná súvislosť medzi stupňom pociťovaného fatalizmu a počtom rokov, ktoré sa človek cítil byť chudobný. Autori napísali: 'zistili sme silnú súvislosť medzi stratou pocitu, že človek má svoj život vo svojich rukách a nárastom dĺžky obdobia prežitého v chudobe'.

Podľa niektorých štúdií ustavičný stres (ktorý zahrnuje psychologické ťažkosti) oslabuje odolnosť pred chorobami. Napríklad bolo zistené, že stres ovplyvňuje kardiovaskulárne choroby, imunitu, žalúdočné vredy a mozgovú porážku. Štúdia publikovaná Národnou akademiou vied zistila spojitosť medzi dlhodobým stresom s uvoľňovaním chemických látok ovplyvňujúcich reguláciu imunitného systému a rozvoja kardiovaskulárnych chorôb a infarktu myokardu, diabetu, osteoporópzy, artritídy a zlyhania srdca. Vedci zistili, že vyšší stres v zamestnaní je spätý s vyšším cholestorolom a úmrtnosťou na kardiovaskulárne choroby bez ohľadu na faktory ako sú vek, fyzický cvičenia a fajčenie. Počas 28 ročného výskumu robotníkov vo Fínsku bolo zistené, že pracovný stres zdvojnásobil riziko kardiovaskulárnych chorôb.

Ľudia trpiaci na klinické depresie majú tri až štvornásobne vyššie riziko, že dostanú infarkt. Taktiež bola zistená korelácia medzi dlhodobým pracovným stresom a vysokým krvným tlakom. 'Pracovné problémy by mohli prispievať k problémom s krvnými zrazeninami či inzulínovou odolnosťou, čo je prekurzorom cukrovky, ktorá je zasa dôležitým rizikovým faktorom srdcových chorôb a mozkových príhod' znie záver štúdie. Ostatní výskumníci preukázali, že stav srdca ľudí, ktorých tlak stúpa v dôsledku stresu, a na ktorých sú v práci kladené vysoké nároky, sa zhoršuje rýchlejšie než u tých, ktorí prežívajú menej stresové situácie. Toto zistenie bolo nezávislé od ostatných známych rizikových faktorov a naznačuje, že tradičné lekárske rady o kardiovaskulárnom zdraví - prestať s fajčením, obmedziť pitie, jesť menej tučných jedál a vykonávať fyzickú aktivitu - treba doplniť o zníženie stresu v práci.

Videli sme, že ľudia sa sťažovali na zvýšený stres zažívaný v období veľmi rýchleho ekonomického rastu v rokoch 1994 a 2002, a že v tomto období sa tiež zvýšila relatívna chudoba - zmena, ktorá mohla spôsobiť väčší stres v skupinách, ktoré na to  doplatili. Taktiež sme videli dôkaz, že stres oslabuje imúnny systém organizmu a vedie k zvýšenej chorobnosti. Preto hoci to ešte niekoľko rokov potrvá, kým sa prejavia naplno účinky stresu aj v štatistikách, považovala som za vhodné skontrolovať, či zdravorný stav v Írsku sa skutočne zhoršil v priebehu tohto obdobia, alebo sa aspoň zlepšilo v menšej miere, než v iných podobných, ale stresom menej zaťažených krajinách.

	Muži	Ženy
Írsko	75,1	80,3
EÚ 15	75,8	81,6

Tabuľka 3: Pravdepodobná dĺžka života pri narodení 2002 Zdroj CSO

	Muži	Ženy
Írsko	15,4	18,7
EÚ 15	16,3	19,9

Tabuľka 4: Pravdepodobná dĺžka života vo veku 65 rokov Zdroj CSO

Pravdepdobná dĺžka života je jedným z kritérií zdravia. Je to široké kritérium a neberie do úvahy pravdepodobnú dĺžku života v jednotlivých skupinách v spoločnosti. Napriek tomu som zistila, že pravdepodobná dĺžka života v Írsku je nízka a zhoršuje sa v porovnaní s našimi partnermi v EÚ. V roku 1997 bola očakávaná dĺžka života írskych mužov 73,5 rokov a 79,2 u žien, čo je druhý najnižší výsledok v EÚ. Avšak v roku 2001 zmeny počas obdobia vysokého rastu situáciu zhoršili a Írsko malo najnižšiu pravdepodobnú dĺžku života zo všetkých krajín EÚ, pričom tri roky to bolo menej než priemer EÚ u mužov i u žien (priemerná dĺžka života u mužov klesla na 73 a u žien na 78,5 rokov). Podľa poslednej správy Centrálnej štatistiky (2004) pravdepodobná dĺžka života v Írsku vzrástla v roku 2002 na 75.1 u mužov a 80.3 u žien, a 'najvýraznejší nárast pravdepodobnej dĺžky života u obidvoch pohlaví sa udial v posledných 6 rokoch'. Napriek tomu v roku 2002 priemerná pravdepodobná dĺžka života u obidvoch pohlaví bola nižšia, než bol priemer EÚ, a to tak pri pravdepodobnej dĺžke života pri narodení, ako aj vo veku 65 rokov.

Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie ukazujú, že Írsko má zďaleka najvyššiu úmrtnosť na srdcové choroby (46 na 100,000) vo vekovej skupine pod 65 rokov v krajinách EÚ, kde je priemer iba 25 úmrtí. V skutočnosti na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva je uvedené, že okrem mozgových príhod a automobilových nehôd bola úmrtnosť u všetkých chorôb vyššia než priemer EÚ. Viď tabuľka 5.

Skôr, než sa pozrieme na podrobnejšie dáta o tom, čo sa to stalo so zdravím v Írsku v priebehu obdobia vysokého ekonomického rastu, pozrime sa bližšie na to, čo výskumníci zistili vzťahu medzi zdravím a relatívnym príjmom.

Zdravie človek závisí od súhry mnohých faktorov. Robin Stott v práci Ekológia zdravia (The Ecology of Health) tvrdí, že 80% nášho zdravotného stavu je determinovaných faktormi, ktoré sú mimo dosahu konvenčného zdravotníckeho sektora. Sociálno-ekonomické vplyvy na zdravie boli detailne skúmané Richardom Wilkinsonom z Trafford Centre for Medical Research na University of Sussex od polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. 'Distribúcia príjmov je najvýznamnejším determinantom úrovne zdravia v priemyselne rozvinutých krajinách' píše. 'Bolo to preukázané mnohokrát pri použití rozličných kritérií distribúcie príjmov v rozličných krajinách a v rôznych časových obdobiach ... Približne dve tretiny odchýlky v pravdepodobnej dĺžke života medzi týmito krajinami má súvis s rozdielmi v ich rozdeľovaní dôchodku'. Toto vidno na tab. 8.

Wilkinson zistil, že neexistuje nijaká súvislosť medzi HDP na hlavu a pravdepodobnou dĺžkou života v 21 krajinách OECD a že podiel národného dôchodku pre najchudobnejších 70 percent rodín najlepšie vysvetľuje medzinárodné odchýlky. Dokonca aj podiel národného dôchodku venovaný zdravotnej starostlivosti to nevysvetľoval. Píše:

Wilkinson je si istý, že rozdiely v absolútnej chudobe nevysvetľujú rozdiely v úmrtnosti medzi bohatými krajinami. Napríklad tvrdí, že zlepšenie zdravotného stavu japonského obyvateľstva nie je možné vysvetliť zmenou stravovacích návykov, fajčením či inými podobnými faktormi ovplyvňujúcimi zdravie, zdravotníckymi službami a a inými preventívnymi opatreniami.

Nezaoberáme sa tu dopadmi reziduálnej chudoby v priemyselne rozvinutom svete - vo všetkých týchto krajinách existuje veľmi málo ľudí žijúcich v absolútnej chudobe, aby to mohlo mať rozhodujúci vplyv na celkovú štatistiku úmrtnosti. Niektorí ľudia v bohatých krajinách neboli schopní sa riadne stravovať, aj keď mali príjmy, ktoré teoreticky postačovali na pokrytie základných potrieb, pretože boli nútení kupovať si 'nepodstatné' ako rundy alkoholu, ak chceli mať účasť na riadnych aktivitách svojich komunít. Iní zasa museli žiť vo vlhkých bytoch. Ani jeden z týchto faktorov však nevysvetľuje podstatnú časť nárastu prehlbujúcich sa rozdielov v úmrtnostiach. Tieto rozdiely však boli vysvetlené pri analýze dopadov priemerného osobného čistého príjmu, absolútnej úrovne chudoby, fajčenia, rasových rozdielov a rozličnej úrovne zabezpečenia verejných či súkromných zdravotníckych služieb.

Ďalej tvrdí, že rozdiely v zdravotnom stave v rámci jednotlivých krajín nie je možné vysvetliť selektívnou sociálnou mobilitou, genetickými rozdielmi, a nerovnosťami v zdravotníctve. 'Relatívna chudoba je ponižujúca a znehodnocujúca skúsenosť a pocit relatívnej deprivácie znižuje u ľudí pocit vlastnej hodnoty a sebaúcty', čo má potom priamy vplyv na zdravotný stav. 'To, ako ľudia pociťujú svoju bytovú, finančnú a sociálnu situáciu a aký to má dopad na ich morálku, je pravdepodobne dôležitejšie pre ich zdravie než iné objektívne podmienky'. Relatívna chudoba vedie ľudí k tomu, že sa cítia: deprimovaní, oklamaní, zatrpknutí, zúfalí, zraniteľní, vystrašení, nahnevaní, znepokojení o svoju zadlženosť, prácu, či bytovú situáciu; pociťujú zlyhanie, cítia sa menej hodnotní, neužitoční, bezmocní, bez nádeje, izolovaní, úzkostliví: tieto pocity môžu dominovať po celý život a ovplyvňovať všetky ostatné životné skúsenosti.

To ho privádza k tomu, že zdravotné štatistiky je možné využiť ako ukazovateľa subjektívnych aspektov kvality života.

Obr. 8 ukazuje, že čím je národný dôchodok spravodlivejšie rozdeľovaný, tým ľudia dlhšie žijú. Švédsko, ktoré znižuje relatívnu chudobu vyššími daňami a prerozdeľovaním chudobnejším, umožňuje takto svojim občanom žiť dlhšie než v rovnako bohatých krajinách, kde sú však rozdiely medzi bohatými a chudobnými výraznejšie.

Wilkinson nie je jediný, ktorý zdôrazňuje význam relatívneho príjmu na zdravie. Ichiro Kawachi píše vo svojej knihe Zdravie národov: Prečo nerovnosť škodí vášmu zdraviu. 'Úroveň príjmovej nerovnosti v spoločnosti vysvetľuje zhruba tri štvrtiny pravdepodobnej dĺžky života v krajinách, zatiaľ čo absolútna veľkosť ekonomického koláča (meraného ukazovateľom HDP na hlavu) iba necelých 10%.' Dodáva, že úroveň príjmovej nerovnosti a chudoby spolu vysvetľujú asi jednu štvrtinu rozdielov medzi krajinami v celkovej úrovni úmrtnosti, ako aj vyše polovicu odchýlky vo výskyte vrážd.

Mnoho štúdií podtvrdzuje Wilkinsonov názor, že zmeny v pomeroch medzi príjmami majú výrazné dopady na zdravie a pravdepodobnú dĺžku života tých, ktorí ich prežívajú, pričom víťazi sa stávajú zdravší a žijú dlhšie, zatiaľ čo u neúspešných smoliarov je to naopak. Vo svojej knihe Ilúzia rastu Richard Douthwaite píše o negatívnych dopadoch ekonomického rastu na zdravotný stav v Británii:

Elsie Pamuk, ktorý v Británii skúmal zmeny v úmrtnosti mužov v 143 povolaniach v období od roku 1921 do 1971, zistil, že úmrtnosť pre povolania v sociálnej triede V (robotníci), sa zlepšovala rýchlejšie než v sociálnej triede I (lekári, účtovníci, právnici) v období do roku 1951, kedy vojna, ekonomická depresia a vládna politika presadzovala zvyšovanie relatívnych príjmov v prospech chudobnejších skupín.

Avšak po roku 1951 došlo ku koncentrácii príjmov uprostred a najchudobnejší stratili 10% v relatívnych hodnotách oproti strednej skupine, aj keď ich skutočné príjmy vzrástli. Pamukova štúdia ukázala, že keď príjmy jednodlivých tried prestali sa zbližovať, taktiež sa prestali zbližovať aj rozdiely v úmrtnosti. To bolo z veľkej časti preto, lebo absolútna úmrtnosť sociálnej triedy I naďalej klesala, zatiaľ čo v triede V bol vývoj nevyspytateľný, pričom z času na čas sa zhoršoval.

Neskoršia práca ukázala, že rozdiel v úmrtnosti medzi sociálnymi triedami sa minimálne do roku 1991 naďalej prehlboval. Douthwaite taktiež píše, že podľa Pamuka úmrtnosť manželiek sa vyvíja paralelne s úmrtnosťou ich manželov. Podľa ďalšej štúdie publikovanej britským Ministerstvom zdravia a sociálneho zabezpečenia z roku 1984, postihnuté boli aj deti: rozdiely vo výške osemročných detí z piatich sociálnych tried, ktoré sa až do roku 1950 zbližovali, do konca sedemdesiatych rokov 20. storočia zostávali na rovnakej úrovni a potom sa začali rozchádzať.

Anna Leeová, predsedníčka agentúry pre boj proti chudobe Combat Poverty Agency v roku 2000 situáciu charakterizovala veľmi jasne 'Chudobní sú častejšie nemocní a zomierajú mladší než zámožnejší ľudia.... Čím väčšia je škála príjmových rozdielov, tým hlbšia je priepasť nerovnosti a tým viac klesá pravdepodobná dĺžka života'.

Ak by niekto chcel skúmať, či nedávne zmeny v relatívnych príjmoch ovplyvňujú nejakým spôsobom zdravotný stav Írov, narazí na veľké problémy spôsobené nedostatkom údajov. Írske dáta o zdravotnom stave sú nepostačujúce. Toto sa aj oficiálne priznáva. Pokiaľ ide o deti, Úrad hlavného lekára vo svojej správe z roku 2002 nazvanej Zdravie detí uviedol: 'Opis a analýza faktorov ovplyvňujúcich zdravotný stav a využívanie zdravotníckych služieb medzi deťmi sú v tejto správe obmedzené kvôli nedostatku komplexných údajov'.

Situácia nie je lepšia ani pokiaľ ide o dospelú populáciu. V nasledujúcom roku Dr. Kiely napísal: 'Existuje zvýšený záujem o rozsah a charakter nerovností zdravotného stavu v Írsku. Celá diskusia je však brzdená kvôli nedostatku kvalitných informácií. Hoci o írskom zdravotníctve je zhromaždené veľké množstvo významných dát, závery vyplývajúce z nerovností nie je možné priamo vyvodiť najmä kvôli nedostatkom použitého systému zberu dát'.

Inštitút verejného zdravia s týmto stanoviskom je zajedno. 'Slabá kvalita dát o záznamoch týkajúcich sa úmrtí na ostrove, najmä u ľudí mimo pracovného veku a u žien výrazne obmedzuje naše možnosti skúmať vzťah medzi sociálno-ekonomickými okolnosťami a úmrtnosťou. Absencia ďalších dát ako je etnický pôvod a krajina pôvodu predstavuje ďalšie obnmedzenia v našom výskume' bolo uvedené v roku 2002 v správe nazvanej Nerovnosti vs. úmrtnosť.

Keď zdravotníctvo zbiera údaje, zväčša nesleduje súvislosti medzi príjmom pacienta, zdravotným problémom a výsledkom liečby. Zaznamenáva sa iba povolanie pacienta, aby dotyčného bolo možné zaradiť do príslušne sociálno-ekonomickej skupiny. Toto síce výskumníci môžu využiť pri svojom výskume, avšak toto často môže viesť k chybným záverom. Napríklad nezamestnaní sú kategorizovaní podľa ich predošlého zamestnania, pričom zamestnania tradične spájané s nízkym príjmom ako je práca v hoteli, holičstvo či práca na farme nemá osobitnú kolónku v štatistickej klasifikácii zamestnanosti.

Napriek tomu dokonca aj obmedzené dáta poukazujú na značnú diskrepanciu v postavení v rámci zdravotníctva medzi jednotlivými sociálno-ekonomickými skupinami. V práci Nerovnosti a úmrtnosť boli skúmané dáta týkajúce sa úmrtnosti za obdobie rokov 1989 až 1998. Bolo zistené, že miera úmrtnosti spôsobenej všetkými príčinami v triedach povolaní vyznačujúcich sa nižšími príjmami bola o 100 až 200 percent vyššia než miera v triedach vyznačujúcich sa vyššími príjmami. V prípade chorôb obehového systému to bolo o 120% vyššie, u chorôb dýchacích ciest o viac než 200%, u zranení a otráv o 150% a u rakovín o 100% vyššie. Bohužiaľ, táto štúdia zlúčila dáta za roky 1989-1998, takže nebolo možné rozlíšiť trendy počas obdobia masívnej ekonomickej zmeny a zistiť, či existovala súvislosť s príjmom. Neplánuje sa túto analýzu zopakovať s použitím dát z nedávneho sčítania obyvateľstva.

Dokonca výsledky uvedené v Nerovnosti a úmrtnosť môžu viesť k podhodnoteniu celého problému. Podľa štúdie Fakulty komunitného zdravia na Trinity College v Dubline sociálno-ekonomická skupina s najvyššou úmrtnosťou bola 'neznáma'. Predstavovala 14% všetkých úmrtí v roku 1981, a v roku 1996 vzrástla na 24%. Táto kategória mala vyššiu mieru úmrtnosti spôsobených všetkými príčinami, ischemickou chorobou srdca, rakoviny, poranení a otráv než ktorákoľvek iná sociálno-ekonomická kategória. Vyše tretina ľudí prijatých na psychiatrickú liečbu bola klasifikovaná ako 'neznáma' sociálno-ekonomická skupina. Autori tvrdia, že toto môže byť odrazom buď nižších štandardov pri kódovaní a zbere dát, alebo skutočným nárastom počtu ľudí s chatrným zdravím, ktorých sociálno-ekonomická skupina nie je možné identifikovať.

Správa z roku 2003 nazvaná Lepšie zdravie pre každého vypracovaná Ministerstvom zdravotníctva tvrdí, že miera detskej úmrtnosti v Írsku ( 6.2) je druhá najvyššia z krajín EÚ, kde priemer predstavuje 5.2. Iba Grécko na tom bolo horšie. Príčiny detskej úmrtnosti sú však komplexné a podľa správy to môže byť spôsobené 'odchýlkami v spôsobe registrácie úmrtí'. Tá istá správa tvrdí, že perinatálna úmrtnosť 10,00 je v Írsku najvyššia spomedzi 15 krajín EÚ, kde priemer je 7,7.

Neexistujú dlhodobé konzistentné údaje poukazujúce na trendy celkového zdravotného stavu obyvateľstva, ktoré by bolo možné dať do súvislosti s rozdelením príjmov. Existujú však dve írske štúdie o tejto otázke. Jedna z nich je štúdia Európskej nadácie pre zlepšenie života a pracovných podmienok (European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions), ktorá skúma súvislosť medzi zdravím v Írsku a príjmom. Bola publikovaná v roku 2002 a porovnáva podiel najchudobnejšej pätiny obyvateľstva, ktoré tvrdí, že je na tom zdravotne zle s podielom najbohatšej pätiny. Výsledky boli šokujúce. Obyvateľstvo patriace do najchudobnejšej pätiny (quintila) v Írsku osemkrát častejšie udávali, že ich zdravotný stav je zlý alebo veľmi zlý oproti obyvateľstvu najbohatšej pätiny, čo je oveľa viac než v ktorejkoľvek inej krajine. Írsky údaj bol 8,3 v porovnaní s 4,0 v Dánsku, 2,6 vo Francúzsku and 1,6 v Nemecku. Po Írsku malo druhý najhorší údaj Grécko s 5,7. Okrem toho nedávna štúdia z Írskeho inštitútu verejného zdravia zistila, že ľudia s najnižšími príjmami sú o 52% menej spokojní so svojím zdravím než ľudia s najvyššími príjmami.

Keď ľudia majú zo seba zlý pocit, môžu pomýšľať na samovraždu a miera, akou vzrastá počet samovrážd medzi mladými írskymi mužmi je najrýchlejšia na svete. V uplynulom desaťročí sa strojnásobila a stala sa najčastejšou príčinou smrti 15-24 ročných. Od roku 1997 všetky úmrtia spôsobené samovraždou boli výrazne vyššie než počet úmrtí spôsobených dopravnými nehodami. Miera samovrážd mužov je v Írsku druhá najvyššia na svete a Írsko je jediná krajina na v EÚ, kde samovraždy mladých sú na vzostupe. Zazneli obavy, že počet samovrážd nevystihuje celú skutočnosť. Jean Hasset, predseda Asociácie mentálneho zdravia GROW, vo výročnej správe svojej organizácie za rok 2001 uviedol, že vysoká miera samovrážd 'nereprezentuje celkovú mieru zúfalstva medzi mladými mužmi a ženami Írska, pretože uvádza iba počet tých, ktorým sa to podarilo'. Za posledných desať rokov sa zdvojnásobila miera samovrážd u mladých žien, pričom za možné príčiny boli uvedené násilie a agresia v mladých ženách.

Skúsenosť mladého obyvteľa Írska v roku 2002 je skúsenosťou "osamelosti, straty zmyslu a dôvodu pre angažovanosť" podľa správy Národného ekonomického a sociálneho fóra. Podľa prieskumu medzi mladými vykonaným časopisom The Irish Times a publikovaným v septembri 2003, až 55% mladých vo veku 15-24 poznalo niekoho zo svojej vekovej skupiny, ktorý spáchal samovraždu alebo sa o ňu pokúsil. Je to úvaha na zamyslenie pre írsku spoločnosť, že každý regionálny úrad zdravotníctva má svojho vlastného referenta pre samovraždy.

V roku 2000 prvá írska epidemiologická štúdia skúmajúca výskyt psychiatrických onemocnení medzi mladými zistila, že u jednej pätiny dospievajúcich existuje riziko, že sa u nich objaví psychiatrická porucha. Podľa ďalšej správa nazvanej 'Mužská perspektíva" vypracovanej v januári 2004 Regionálnym úradom zdravotníctva Mid West, polovica dotazovaných mladých už kedysi uvažovalo o samovražde a 4% percentá ju skutočne aj plánovalo vykonať.

Národná nadácia pre výskum samovrážd (The National Suicide Research Foundation) vypracovala register pokusov o samovraždu, prvý svojho druhu na svete. Miera pokusov o samovraždu medzi dospievajúcimi dievčatami vo veku 15 až 19 rokov prevýšila všetky ostatné vekové skupiny mužov a žien, vďdaka čomu sa stali najzraniteľnejšou skupinou. Podľa druhej správy registra za rok 2002, ale vydanej v roku 2004, výskyt pokusov o samovraždu od roku 2001 sa zvýšil, pričom uviedla aj to, že nie všetky nemocnice sa zúčastnili tohto prieskumu. Najvyšší výskyt pokusov o samovraždu bol v skupine dievčat vo veku 15-19 rokov, 626 na 100 000. Toto číslo znamená, že 1 dievča zo 160 v tejto vekovej skupine bolo v nemocnici po pokuse o samovraždu. Najvyšší výskyt bol vo veku 17 rokov, v ktorom 1 dievča zo 140 bolo v nemocnici z dôvodu samovraženého pokusu. U mužov bol najvyšší výskyt vo vekovej skupine 20-24, a to 407 na 100 000.

Správa z roku 2003 vypracovaná Regionálnym zdravotníckym úradom South Eastern Health Board, Prehľad samovrážd konštatuje, že pokusy o samovraždy sú na vzostupe u adolescentov a sú odrazom rastúcej bezmocnosti a beznádejnosti pri vyporiadaní sa so životnými stresmi, ich impulzívnosti pri rozpade vzťahov a zraniteľnosť ľudí s nízkym vzdelaním, nízkymi príjmami a bez práce. "Nárast bohatstva a materiálneho blahobytu je spätý s paralelným nárastom spoločenských tlakov, s ktorými sa niektoré deti mladí nevedia vyporiadať", uviedol Paul Gilligan, riaditeľ ISPCA, keď komentoval šokujúcu štatistiku, že 201 detí vo veku 10 až 14 rokov bolo liečených v írskych nemocniciach kvôli pokusom o samovraždu v roku 2002. Vyše 4,5 milióna Euro sa malo vynaložiť v roku 2004 na zníženie počtu samovrážd a pokusov o samovraždy. Bohužiaľ, tieto a ostatné služby mentálneho zdravia budú koncentrované zväčša v bohatších oblastiach a nie tam, kde sú najviac potrebné.

Mnoho ľudí rieši problémy so stresom utiekaním sa k alkoholu a drogám. Podľa vládnej správy Írsko v období rýchleho ekonomického rastu vykazovalo najprudší nárast spotreby alkoholu spomedzi všetkých krajín EÚ. "V rokoch 1989 až 1999, spotreba alkoholu na hlavu v Írsku vzrástla o 41%, zatiaľ čo v desiatich krajinách Európskej únie došlo k poklesu a v troch ďalších iba k miernemu nárastu za rovnaké obdobie". Konzumácia alkoholu v Írsku naďalej stúpala v roku 2000 a bola druhá najvyššia po Luxemburgu s 11 litrami čistého alkoholu na hlavu resp. 14,2 litrami na jedného dospelého. Priemer EÚ v roku 2000 bol 9,1 litra na hlavu. Tá istá správa konštatovala, že zatiaľ čo spotreba alkoholu na dospelého sa postupne zvyšovala počas predchádzajúcich 40 rokov, od roku 1995 došlo k prudkému nárastu". Írska spotreba alkoholu bola pod priemerom EÚ až do roku 1996, kedy sa začal jej rýchly nárast.

Výsledkom je vyššia vyťaženosť nemocníc. Podľa štúdie dublinskej nemocnice Mater Hospital každá štvrtá návšteva nemocnice mala súvis s alkoholom. "Zdravotníctvo škrípe, vrzgá a kolabuje pod ťarchou nového životného štýlu. Národ je bohatší než kedykoľvek predtým a napriek tomu zdravotníctvo je pod veľkým tlakom práve vďaka tomuto štýlu", odznelo v novembri 2003 na konferencii o alkohole, korá sa konala v univerzitnej nemocnici Cork University Hospital.

Alkohol predstavuje problém aj pre starších ľudí. Každý piaty Ír pije spôsobom, ktorý je buď škodlivý alebo ohrozuje jeho zdravie a podľa Dr. Ann Hopeovej z ministerstva zdravotnictva samovraždy, cirhóza pečene, sexuálne prenosné choroby dramaticky vzrástli kvôli nárastu spotreby alkoholu.

Podľa správy z roku 2003 porovnávajúcej návyky späté s pitím v Írsku s ostatnými európskymi krajinami, polovica írskych mužov si aspoň raz týždenne dobre vypije, čo je najviac spomedzi všetkých skúmaných krajín a podobne 16% írskych žien, čo je tiež viac než v iných európskych krajinách. 12.4% Írov povedalo, že alkoholu ovplyvňuje ich schopnosť vykonávať svoju prácu, čo je tiež najviac spomedzi skúmanými krajinami. 11.5% mužov sa pod vplyvom alkoholu pobilo, čo je trojnásobne viac než európsky priemer, 9.6% povedalo, že alkohol poškodil ich priateľstvám a 6.3% malo nehodu v dôsledku pitia, tiež najvyššie čísla v Európe. Alkohol je faktorom spôsobujúcim štvrtinu všetkých návštev v nemocniciach, 30% dopravných nehôd a 40% smrteľných úrazov. Taktiež je hlavným vinníkom v každom treťom rozpade manželstva a narušenia verejného poriadku. Ekonomické náklady 'alkoholickej škody' sa odhaduje na 2,3 miliardy Euro.

Podľa správy o spotrebe alkoholu existuje priama súvislosť medzi spotrebou alkoholu a pouličným násilím. 'Mimoriadne znepokojenie vyvoláva nárast opíjania sa na verejných miestach u tínejdžerov, ktorí od roku 1996 vzrástlo o 370%' konštatovala dodajúc, že v päťročnom období 1996-2000, prepady a narušenia verejného poriadku dospelými narástli o 97%.

Zmeny v správaní sa mladých vo veku 15-16 rokov v období rokov 1995 až 1999 skúmal projekt Prieskumu európskych škôl ESPAD o Alkohole a ostatných drogách (pozri obr. 16). Štúdia sa týkala alkoholu, tabaku a drog školopovinných detí v 26 európskych krajinách. Podľa správy došlo k výraznému zhoršeniu konzumných návykov. Podiel Írov, ktorí požívali alkohol desať alebo viackrát v predchádzajúcich 30 dňoch sa zvýšil. To platí osobitne pre dievčatá, ktorých percento sa takmer zdvojnásobilo. Počet írskych študentov obidvoch pohlaví, ktorí uviedli, že si vypili tri či viackrát v priebehu uplynulých 30 dní sa zvýšil z 15 na 24 percent, vďaka čomu sa Írsko vypracovalo na druhé miesto spolu s Veľkou Britániou v tomto ukazovateli.

Nič nesvedčí tomu, žeby sa situácia od roku 1999 zlepšovala. Podľa prieskumu vykonanom na 2 297 žiakoch druhého stupňa v roku 2003, až 39% ich požívalo drogy, čo oproti roku 1998 predstavuje nárast o 10%. Taktiež bolo konštatované, že počet fetujúcich tínejdžrov vzrástol o takmer 8% na 21,3% za štyri roky od roku 1998, pričom 6,8% z nich priznalo, že fetovalo v predchádzajúcom mesiaci oproti 2,7% v roku 1998. Podľa iného prieskumu z roku 2003, tentokrát s 1200 učiteľmi, tretina učiteľov učila v triedach, kde študenti boli pod vplyvom alkoholu alebo drog. Okrem toho správa Centra pre drogové závislosti z roku 2003 zistila, že požívanie opiátov, hašiša, extázy zostalo vysoké a kokaínu vzrástlo.

Prieskum 2 297 študentov vykonaný v regióne Mid West v roku 2002 zistil, že fajčenie a pitie vzrástlo od podobného prieskumu vykonaného pred štyrmi rokmi. Podľa neho vyše pätina 14 ročných priznalo, že si rado vypije resp. že v priebehu posledných 30 dní pred prieskumom pilo minimálne päťkrát a 44% 16 ročných pilo počas mesiaca pred prieskumom. A tvrdá realita problému s alkoholom medzi mladými ľuďmi bola ilustrovaná analýzou pacientov prijatých do nemocnice Mayo General Hospital v roku 2000. Z prihatých detí vo veku do 16 rokov sa 30% nachádzalo v komatóznom stave.

Okrem alkoholu a drog stresovaní ľudia nachádzajú potechu v jedle. Toto môže prispievať k nárastu obezity. Prieskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sociálne zápasia, aby sa udržali, majú nízke sebavedomie, čo sa zasa odráža v ich stravovaní a tendencii k obezite. Od roku 1990 sa rozšírenie obezity v Írsku zvýšilo o 250% u mužov a o 125% u žien. V roku 2002 bolo 14% mužov obéznych oproti 11% v roku 1998 a 12% žien v roku 2002 oproti 9% v roku 1998. V súčasnosti každý ôsmy obyvateľ Írska je obézny a každá druhá osoba má nadváhu. V priebehu posledných desiatich rokov došlo podľa profesora Johna Nolana, endokrinológa Trinity College, Dublin, k alarmujúcemu nárastu diabetu a obezity. Podľa medzinárodnej štúdie vykonanej v 13 krajinách má Írsko najväčšie percento tínejdžrov s nadváhou. Z prieskumu vykonaného v Írsku v rokoch 2001 a 2002 vyplynulo, že z 18 000 detí každé tretie štvorročné malo nadváhu.

'Diabetes typu 2 súvisiaci s obezitou sa v súčasnosti vyskytuje v mladších vekových kategóriách než tomu bolo v minulosti. (Diabetes typu 2 je obvykle bežnejší u obéznych ľudí vo veku nad 40 rokov). Írsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré hlásilo výskyt diabetu typu 2 u mladých ľudí. V roku 2003 professor Nolan vyhlásil, že "Írsko sa utopí v diabete", pokiaľ súčasný trend bude pokračovať, keďže za posledné tri roky sa počet pacientov zdvojnásobil.

Podľa štúdie vykonanej v roku 2003 priemerné írske dieťa konzumuje o 50% menej ovocia a zeleniny než pred piatimi rokmi a strávi 15 hodín týždenne pri sledovaní televízie. Podľa Centrálneho štatistického úradu percento detí, ktoré chodí do školy pešo, kleslo zo 47% v roku 1981 na 26% v roku 2002, aj keď väčšina detí býva v blízkosti školy. Percento detí, ktoré rodičia vozia do školy autom vzrástlo z 19.7% v roku 1981 na 50.3% v roku 2002, pričom k najvýtaznejšiemu nárastu došlo od roku 1991. Obezita predstavuje tlak na zdravotnícke služby a špeciálne kliniky liečiace diabetické deti prestali prijímať nových pacientov, pretože sa im nestíhajú venovať.

Bude zaujímavé vidieť, či ďalšie prieskumy prídu k rovnakému záveru ako Lord Haskins, poradca britskej vlády v otázke potravín, ktorý na konferencii v Dubline v roku 2004 vyhlásil, že "obezita nie je otázkou ignorancie, ale zúfalstva .... Ak vyriešite problém chudoby, vyriešite 80% stravovacích problémov. Tých 20% zo stredných tried, ktorí jedia priveľa, môžeme nechať, nech si sami riešia svoj problém".

Jediné dostupné dáta o počte predpisov vystavených v Írsku osobám, ktorých príjem je taký nízky, aby mohli dostať štátnu zdravotnú kartu. Ako však vidno z troch grafov, hoci počet ľudí poistených prostredníctvom systému štátnych zdravotných kariet v rokoch 1985-2001 klesol, celkový počet predpisov vzrástol, podobne ako počet položiek na jednom predpise. To by mohlo svedčiť o tom, že zdravie osôb s nižšími príjmami sa zhoršilo. Podľa poslednej správy Inštitútu pre verejné zdravie o nerovnostiach, ľudia s najnižšími príjmami sú o 52% menej spokojní so svojim zdravím.

Podľa správa z roku 2002 držitelia zdravotnej karty trpia vyšším výskytom kardiovaskulárnych chorôb, mozgových príhod, vysokého krvného tlaku, astmy, rakoviny kože a iných foriem rakoviny, štítnej žľazy, osteoporózy, žlčových kameňov, žalúdočných a dvanástorníkových vredov a diabetu. Podľa ďalšej správy 52.9% držiteľov zdravotnej karty trpelo jednou alebo viacerými chorobami oproti 22.7% držiteľov súkromných preukazov poistenca. Je zaujímavé konštatovať, že iba 13.9% držiteľov štátnej zdravotnej karty uviedlo, že ich zdravotný stav je vynikajúci, oproti 36.2% držiteľov súkromných preukazov poistenca. Podľa inej štúdie 90% osôb bez štátnych zdravotných kariet vyhlásilo o sebe, že sa zdravotne i pokiaľ ide o kvalitu života cíti lepšie, kým zodpovedajúce čísla pre chudobnejších držiteľov štátnych zdravotných kariet bol iba 70 resp. 60%. Professorka Cecily Kelleherová, jedna z autoriek, to komentovala slovami, že rozdiel bol v dôsledku statusu držiteľa zdravotnej karty a nesúvisel s tým, či menovaní žili v meste či na vidieku.

V roku 2002 sa vynaložilo €50 miliónov Euro na antidepresívne lieky a sedatíva oproti 42 miliónom € v roku 1993. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva každý šiesty držitej štátnej zdravotnej karty bral lieky proti depresii.

Počet ľudí trpiacimi dlhodobými chorobami ustavične stúpal v rokoch 1992-2001; z 14,2 na 1000 v roku 1992, na 17,7 v roku 1996 a na 22.9 v 2001. Išlo o choroby ako je diabetes, epilepsia, a zadný rázštep stavca, ale aj hydrocephalus, fenylketonuria, svalová dystrofia, parkinsonova nemoc, akútna leukémia, skleróza multiplex, diabetes insipidus, diabetes mellitus, mozgová obena, hemofília, cystická fibróza, mentány handicap a mentálne choroby.

Podľa Správy Národného registra rakovinových ochorení (National Cancer Registry) za rok 2003, ktorá vzala do úvahy aj dopady zmeny populácie a jej starnutia, celkové riziko ochorenia na rakovinu sa ročne zvyšuje o 0,6% u mužov, avšak u žien k tomuto nárastu nedochádza.

Jediné prípady zlepšenia zdravia oproti celkovému zhoršovaniu som našla u dvoch príčin úmrtí v Írsku: rakovina a srdcové ochorenia, ale štatistická informácia nám neumožňuje zistiť, či všetky spoločenské vrstvy sa na tomto prínose podieľajú rovnakým spôsobom. Ako lekárka pracujúca vo verejnom zdravotníctve môžem s istotou povedať, že v priebehu obdobia vysokého rastu došlo k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu v niektorých vrstvách írskej spoločnosti. Okrem toho si myslím, že toto zhoršenie bude v budúcich rokoch akcelerovať, pretože celkové dopady predlženého stresu a zmien v životnom štýle sa ešte nestihli naplno prejaviť.

Rovnako som presvedčená, že za zhoršenie sú v prevažnej miere zodpovedné posuny v relatívnom príjme spôsobené ekonomickým rastom. Dôkaz je presvedčivý a mohol by byť nezvratný, ak by štatisiky boli dôsledne vedené. Podrobnejšie to budem komentovať na konci nasledujúcej sekcie.