Dnes je 08.09.2010
Hlavná stránka
Články
Knihy
Odkazy
Video
Stručne
Objednávka
Kontakt

Stručne 04.10.2009
Amsterdam je známe ako mesto, kde bicykle používa viac ľudí než automobil. Jeho obyvatelia v priemere používajú bicykel 0,87 krát za deň, zatiaľ čo automobil "iba" 0,84 krát. Počet jázd automobilom v prorovnaní s rokom 1990 poklesol o -14%, pričom počet jázd bicyklom stúpol o +36%.


09.12.2007



Oystein Dahle, bývalý vicepresident spoločnosti Exxon "Socializmus skolaboval, pretože nedovolil cenám, aby odhaľovali ekonomickú pravdu. Kapitalizmus môže skolabovať preto, lebo nedovoľuje cenám, aby odhaľovali ekologickú pravdu."



10.03.2006

Zarobiť miliardu už nie je to, čo kedysi. Dnes je to už takmer banálna záležitosť. Pretože počet dolárových miliardárov vo svete oproti minulému roku sa opäť zvýšil, tentokrát o 102 (čiže o 15 percent) a dosiahol rekordný počet 793, zo toho 32 Rusov. V chudobnej Indii ich pribudlo 10 a v Číne 8. No nie je to rozkošné? A potom vraj že ekonomická globalizácia nie je príma vec...



18.10.2005

Podľa štúdie Open Society Institute televízia je čoraz menej informatívna a čoraz viac sa ženie za senzáciami. "Diváci často nedostávajú informácie potrebné na prijímanie informovaných demokratických rozhodnutí." Hoci argumentom za liberalizáciu bolo, že trhová súťaž verejnej televízie so súkromným sektorom zvýši kvalitu verejnej televízie, trend sa zdá byť presne opačný: nedostatok diverzity, komercionalizácia obsahu, trivializácia a bulvárnosť spravodajstva, ako aj jeho „hlúpnutie“ – a to sú len niektoré z tvrdých slov, ktoré autori štúdie Open Society Institute použili na popísanie stavu TV vysielania v Európe.


11.10.2005

Podľa analýzy vlády SR citovanej v SME, v Španielsku, Portugalsku a Grécku postavia kilometer diaľnice za 109 miliónov korún. V Dánsku, Švédsku, Británii to dokážu za 268 miliónov. V Poľsku a Česku za 337 miliónov korún. Na Slovensku musíme na kilometer diaľnice vynaložiť 500 miliónov korún! Vláda sa dozvedela, že naše náklady sú enormné aj preto, lebo "cena stanovená na začiatku stavby a cena, ktorú naozaj zaplatí, sú diametrálne odlišné". Drahý koníček.

28.09.2005
V roku 1971 na priemerného Američana mierilo približne 560 reklamných posolstiev denne. O dvadsať rokov neskôr toto číslo vzrástlo šesťnásobne
- na 3 000 denne.  Niet pochýb, že to nemôže nezanechať stopy na mentálnom zdraví...


15.09.2005

Zisky niekoľkých ľudí z ťažieb zo slovenských lesov
a z narovnávania a betónovania potokov a potôčikov, sa vracajú celej spoločnosti v podobe povodňových škôd. Podľa lesoochranárskeho zoskupenia VLK dediny Olejnikov, Ľutina a Pečovská Nová Ves v okrese Sabinov , ktoré sto rokov chránila hradba jedľovobukových lesov absorbujúcich v minulosti podstatne väčšie zrážky, začali byť ohrozované malou riečkou Ľutinka. Stačilo jeden a pol roka plnenia nového lesného plánu a niekoľko rokov drastickej ťažby v prirodzených lesoch okolo prameňov Ľutinky a dediny prichádzajú o cesty a zo všetkých holorubov steká k nim bahno po kolená. Je však veľmi zaujímavé, že ničenie lesov, si pri komentároch o príčinách týchto udalostí takmer nik nevšíma. Takmer nik si nevšíma, že pri nijako výnimočných zrážkach sú odrazu v našich riekach extrémne prietoky. Prípadov drancovania lesov za nečinného prizerania "neviditeľnej ruky" trhu, je však oveľa viac.

15.09.2005

Podľa BBC počet levov v Afrike sa za posledných dvadsať rokov rapídne znížil z 200 tisíc na 20 tisíc. Za hlavného vinníka uvádza športových poľovníkov. Aj keď levom zatiaľ bezprostredne vyhynutie nehrozí, je na zamyslenie, aké škody môže spôsobovať "športová" vášeň ľudí, ktorí nevedia čo s peniazmi, a z ktorých väčšina určite nie sú Afričania.


31.08.2005
Podľa správy Amerického štatistického úradu, napriek mohutnému ekonomickému rastu v roku 2004 vzrástol počet chudobných v Spojených štátoch o 1,1 milióna a počet Američanov bez zdravotného poistenia sa zvýšil o 800 tisíc na 45,8 milióna. Niet sa však čo čudovať. Ekonomický rast jednoducho má "dôležitejšie" priority a povestná „neviditeľná ruka“ zasa robila svoju prácu tak, ako vedela.

19.08.2005

Podľa štúdie ActionAid International najbohatšie krajiny vysoko nadsadzujú výšku pomoci poskytovanej chudobným krajinám, pričom približne iba 40% z udanej sumy sa dostane k adresátom.
Koncom júla 2005 Svetová banka potvrdila, že v roku 2004 rôzni medzinárodní poradcovia a experti dostali až 20 miliárd USD z prostriedkov určených na pomoc chudobným krajinám.


Priemerná rýchlosť automobilu
06.01.2006 / 8741× prečítané


Náklady


Cena auta
260 000
Sk
Doba používania
10
rokov
Prejdená vzdialenosť za rok
20 000
km/rok
Priemerná spotreba
7
l/100 km
Cena benzínu
39
Sk/l
Priemerná rýchlosť
55
km/h
Priemerná vyťaženosť auta
2,0
osoby
iné náklady:


dialničná nálepka
600
Sk/rok
zákonné poistenie
6 000
Sk/rok
havarijné poistenie
3 000
Sk/rok
garáž
0
Sk/rok
servis
4 000
Sk/rok
pneumatiky
1 500
Sk/rok
poplatky za parkovanie
400
Sk/rok
iné
0
Skúrok
náklady na auto celkom
96 100
Sk/rok


Priemerná rýchlosť jednotlivec
Čas odpracovaný pre auto
1 361
h/rok
8,1
mesiacov
Čas strávený v aute
364
h/rok
2,2
mesiacov
hodiny jazdy a práce za rok
1 725
h/rok
10,3
mesiacov
skutočná priemerná rýchlosť
12
km/h


cena za km
1,81
Sk/km


strata na zárobku
0
Sk/rok


náklady na cestovanie celkom
96 100
Sk/rok


cena za km
4,81
Sk/km



Priemerná rýchlosť rodina
prejdené km rodina
40 000
km/rok


čas odpracovaný pre auto
1 361
h/rok
8,1
mesiacov
čas strávený v aute
727
h/rok
4,3
mesiacov
hodiny jazdy a práce za rok
2 089
h/rodina
12,4
mesiacov
skutočná priemerná rýchlosť
19
km/h


cena na km a osobu
2,40
Sk/km/osoba



Priemerná rýchlosť šoféra, ktorý používa automobil výlučne sám vychádza okolo 12 km/h – čo je dokonca menej ako na bicykli. Oveľa častejšie však využívajú auto viacerí cestujúci, napr. ďalší členovia rodiny. V prípade, že priemerne jazdia v aute dvaja ľudia, priemerná rýchlosť dosahuje asi 20 km/h. To znamená, že automobilisti sa nepohybujú rýchlejšie ako dobrý cyklista.

Ako je to možné? Ak vyjdeme z predpokladu, že šofér vlastní automobil v cene povedzme 260.000 Sk, bude ho používať 8 rokov a zarába 12.000 Sk čistého príjmu, tak vychádza, že na auto musí ročne odrobiť 1 361 hodín, t.j. vyše 8 mesiacov. Ak tento čas pripočítame k času strávenému v aute a vydelíme ním počet kilometrov najazdených za rok, v našom príklade sme použili 20.000 km, dostaneme priemernú rýchlosť 12 km/h.



V prípade, že auto používajú dvaja, tak počítame, že v aute prejdú spolu dva krát viac kilometrov a strávia v ňom spolu dva krát viac času, ale čas potrebný na zarobenie peňazí na jazdu zostane taký istý, takže priemerná rýchlosť vychádza priaznivejšie, v našom príklade 20 km/h.

V prípade, že by sa niekto naozaj ponáhľal, aby dosiahol priemernú rýchlosť väčšiu ako 40 km/hod, musel by mesačne zarábať viac ako 60.000 Sk čistého príjmu. Takto sa stáva automobil skutočným pomocníkom len pre naozaj bohatých ľudí, ostatným ľuďom zdá sa, že život príliš neuľahčuje.



Prekvapivo nízka priemerná rýchlosť sčasti vysvetľuje, prečo má súčasný človek tak málo času. Šofér strávi prácou pre svoje auto až 8 mesiacov ročne. Rodinka, ktorá má priemernú obsadenosť auta 2, strávi v automobile a prácou preň až vyše 12 mesiacov. Je to obrovské množstvo času. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že moderná technika nám umožní čo najmenej pracovať a užívať si voľný čas, zdá sa však, že opak je pravdou.

V prípade, že by rodina využívala len MHD, vlaky a taxíky, tak by na cestovanie a na prácu pre cestovanie potrebovala necelých 8 mesiacov a priemerná rýchlosť by bola 16 km/h. Predpokladáme, že najazdia asi o polovicu kilometrov menej ako rodina s autom, keďže MHD a vlaky nie sú každú sekundu pripravené odviezť nás kam chceme a využívali by sme viac miestnych služieb. Ak by rodina bez auta predsa len precestovala rovnaké množstvo kilometrov ako rodinka s autom, t.j. 40.000 km, tak by na cestovanie a na prácu pre cestovanie potrebovala asi rovnaké množstvo času ako rodinka využívajúca výlučne automobil a aj priemerná rýchlosť by bola zhruba rovnaká.



V prípade, že sa rodinka rozhodne žiť veľmi ekologicky a jazdí na bicykloch, vlakmi a v prípade potreby taxíkom, strávi cestovaním a prácou na cestovanie necelých 7 mesiacov. Pritom najazdí o niečo menej ako polovicu kilometrov, ktoré najazdí rodina vlastniaca auto, to znamená hlavne, že využíva viac lokálnych služieb, miestny obchod, miestny les alebo miestne kultúrne stredisko. Ekologická rodinka tak ušetrí 5 mesiacov ročne na doprave. Je to veľa času, o ktorý ochudobňujú ostatní hlavne seba, svojich blízkych a deti a iných, ktorí by potrebovali, aby im bol venovaný čas.

Slimačia skutočná rýchlosť automobilov by mala byť aj varovaním pred automobilovými reklamami, ktoré nám s kúpou automobilu ponúkajú okrem úžasnej rýchlosti, aj úspech, slobodu a moc. Ťažko môže byť niekto slobodný, ak musí pracovať vyše pol roka ročne na svoje auto. Ťažko hovoriť o moci pri rýchlosti rovnajúcej sa priemerne rozbehnutému bicyklu. Ukazuje sa, že automobilová reklamu trochu klame, avšak pri ohromnom množstve automobilovej propagandy, keď niekoľkokrát denne zaregistrujeme reklamu na auto, sa táto drobná lož zosumarizuje do pomerne veľkého podvodu.



Priemerná rýchlosť je tým vyššia, čím viac kilometrov v automobile najazdíte. Pri 8.000 km za rok je priemerná rýchlosť len 17km/h, pri 50.000km je to 30km/h. Ak chcú teda majitelia auto využiť, sú nepriamo nútení čo najviac jazdiť. To má ale závažné dopady na naše životné prostredie. Ideálnejšie by bolo zvyšovať obsadenosť – pri obsadenosti 3,0 je priemerná rýchlosť asi 30 km/h, avšak takúto vysokú obsadenosť automobilu asi len málokto dosahuje.



Preto, ak sa budete tešiť, že ste autom svižne prefičali povedzme 6 km úsek do najbližšieho supermarketu alebo do práce, tak si treba uvedomiť aj toto: cesta trvala asi 6,5 minúty, ďalších 8 minút ste museli odpracovať, aby sa táto jazda zaplatila, čo dáva dohromady takmer 15 minút. Ak by ste šliapli do bicykla dosiahli by ste rovnaký efekt.

Ak máte záujem vypočítať svoju vlastnú priemernú rýchlosť, otvorte si excelovský súbor a zadajte tam svoje údaje a zistíte, "ako rýchlo sa vlastne pohybujete".

Marián Šumšala

Citát
Obdivoval som v jednej nemeckej automobilke profesionálov, ktorí nám vysvetľovali, ako budú rozširovať výrobu a ako príde na trh čoraz viac čoraz rýchlejších áut. Boli takí presvedčiví, že ma takmer zlomili v mojom presvedčení. Hovoril som si, klobúk dole pred nimi, majú to premyslené až do dokonalosti. A potom sme vyšli von a hustá sieť diaľníc pokrývajúcich krajinu na všetky strany bola taká prepchatá, že bolo jasné kam to povedie, ak o rok bude tých áut zasa o 10% viac.
Mikuláš Huba

TOP 10 článkov
1. Chcem celú Zem + 5% navyše!
2. 1. časť - MICHAEL ROWBOTHAM: SMRTEĽNÉ ZOVRETIE
3. Keltská rakovina 1. časť
4. BLÍŽIACI SA ROPNÝ KRACH
5. IDEOLÓGIA AUTOMOBILU
6. Rowbotham 7. časť: Mýtus konzumnej spoločnosti
7. V ČOM VÄZIA OMYLY NEOKLASICKEJ EKONÓMIE
8. Priemerná rýchlosť automobilu
9. 3. časť - Tyrania hypoték
10. HDP do šrotu
© 2004-2005 Tomáš Srnka | Webdesign: QDesign
Created by Linux, Quanta, Gimp.