Agentúra Oxfam Italia zverejnila správu, ktorá hovorí o predávaní poľnohospodárskej pôdy v najchudobnejších krajinách sveta – najmä v Afrike – bohatým štátom. Niektorí hovoria o rozpredaji Čierneho kontinentu, iní uprednostňujú termín „neo-kolonializmus“. Medzi bohatými štátmi sú podľa agentúry najmä Čína, Južná Kórea, India a bohaté krajiny Perzského zálivu. Údaje, ktoré zverejnila v spolupráci s viacerými neziskovými organizáciami, sú alarmujúce.
V záverečnej správe s názvom Nová zlatá horúčka sa uvádza, že od roku 2001 bolo vo svete predaných alebo prenajatých 227 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy. Ide o územie veľkosti celej severozápadnej Európy.
Tento zarážajúci fenomén najviac ohrozuje tých najchudobnejších obyvateľov Zeme, ktorí takýmto spôsobom prichádzajú o jediný zdroj obživy – pôdu – bez toho, aby sa ich niekto vôbec pýtal, alebo aby boli nejako odškodnení. Okrem toho miestni obyvatelia takmer nikdy ani nezískajú prácu od nového majiteľa, alebo prenajímateľa. Títo si totiž spolu so svojimi technológiami privážajú aj pracovnú silu. Napríklad Čína – aby zvýšila svoju produkciu ryže – kúpila v roku 2008 vyše 100.000 hektárov pôdy v Zimbabwe a Mozambiku. Zároveň na svoje polia dopravila približne 10.000 pracovníkov z Číny.
Exemplárny je prípad Kataru: malého štátu Perzského zálivu, ktorý prosperuje vďaka ťažbe ropy a zemného plynu. Úrodná pôda však tvorí len 1 % jeho územia. Preto Katar kúpil 40.000 hektárov pôdy v Keni a Sudáne pre vlastnú spotrebu obilnín a ryže. Práve nedávno vzniknutý štát Južný Sudán je krajinou najviac postihnutou týmto fenoménom. Viac ako 2.600.000 hektárov – čiže asi 10 % jeho územia – vlastnia zahraničné firmy, vlády alebo jednotlivci. Pritom domáci obyvatelia tejto krajiny trpia podvýživou, suchom a biedou.
Elisa Bacciottiová, hovorkyňa agentúry Oxfam Italia zdôraznila, že "kvôli absolútnej netransparentnosti a utajovaniu tohto fenoménu je takmer nemožné zistiť jeho presné rozmery. I napriek tomu Oxfam a jeho partneri dokázali analyzovať 1.100 zmlúv týkajúcich sa 67 miliónov hektárov pôdy. Z nich viac ako polovica sa uskutočnila v Afrike a šlo v nich o pôdu s rozlohou celého Nemecka."
Medzinárodná organizácia Oxfam vyzýva investorov, národné vlády a medzinárodné organizácie, aby prijali opatrenia na zastavenie skupovania pôdy s cieľom, aby dotknuté miestne komunity mali v tomto predaji slovo, aby bolo s nimi spravodlivo zaobchádzané a aby mali dosť prostredkov na zabezpečenie vlastnej obživy.
Nasledujúci úryvok je z filmu Glengarry Glen Ross nakrúteného v roku 1992, v ktorom realitný maklér robí všetko možné i nemožné, aby dosiahol zisk a vlastne vysvetľuje motiváciu za spomínaným skupovaním pôdy v rozvojových krajinách:
Na mape neexistujú neprebádané miesta, proces ekonomickej globalizácie, ktorý sa začal pred 500 rokmi spolu s európskym kolonializmom, premenil celú Zem na globálne trhovisko a globálnu továreň - žiaden kút planéty nie je v bezpečí pred industrializáciou, konzumizmom a produkciou stále väčšieho množstva odpadu a toxických splodín. Wayne Ellwood
