Dnes je 04.09.2010
Hlavná stránka
Články
Knihy
Odkazy
Video
Stručne
Objednávka
Kontakt

Stručne 04.10.2009
Amsterdam je známe ako mesto, kde bicykle používa viac ľudí než automobil. Jeho obyvatelia v priemere používajú bicykel 0,87 krát za deň, zatiaľ čo automobil "iba" 0,84 krát. Počet jázd automobilom v prorovnaní s rokom 1990 poklesol o -14%, pričom počet jázd bicyklom stúpol o +36%.


09.12.2007



Oystein Dahle, bývalý vicepresident spoločnosti Exxon "Socializmus skolaboval, pretože nedovolil cenám, aby odhaľovali ekonomickú pravdu. Kapitalizmus môže skolabovať preto, lebo nedovoľuje cenám, aby odhaľovali ekologickú pravdu."



10.03.2006

Zarobiť miliardu už nie je to, čo kedysi. Dnes je to už takmer banálna záležitosť. Pretože počet dolárových miliardárov vo svete oproti minulému roku sa opäť zvýšil, tentokrát o 102 (čiže o 15 percent) a dosiahol rekordný počet 793, zo toho 32 Rusov. V chudobnej Indii ich pribudlo 10 a v Číne 8. No nie je to rozkošné? A potom vraj že ekonomická globalizácia nie je príma vec...



18.10.2005

Podľa štúdie Open Society Institute televízia je čoraz menej informatívna a čoraz viac sa ženie za senzáciami. "Diváci často nedostávajú informácie potrebné na prijímanie informovaných demokratických rozhodnutí." Hoci argumentom za liberalizáciu bolo, že trhová súťaž verejnej televízie so súkromným sektorom zvýši kvalitu verejnej televízie, trend sa zdá byť presne opačný: nedostatok diverzity, komercionalizácia obsahu, trivializácia a bulvárnosť spravodajstva, ako aj jeho „hlúpnutie“ – a to sú len niektoré z tvrdých slov, ktoré autori štúdie Open Society Institute použili na popísanie stavu TV vysielania v Európe.


11.10.2005

Podľa analýzy vlády SR citovanej v SME, v Španielsku, Portugalsku a Grécku postavia kilometer diaľnice za 109 miliónov korún. V Dánsku, Švédsku, Británii to dokážu za 268 miliónov. V Poľsku a Česku za 337 miliónov korún. Na Slovensku musíme na kilometer diaľnice vynaložiť 500 miliónov korún! Vláda sa dozvedela, že naše náklady sú enormné aj preto, lebo "cena stanovená na začiatku stavby a cena, ktorú naozaj zaplatí, sú diametrálne odlišné". Drahý koníček.

28.09.2005
V roku 1971 na priemerného Američana mierilo približne 560 reklamných posolstiev denne. O dvadsať rokov neskôr toto číslo vzrástlo šesťnásobne
- na 3 000 denne.  Niet pochýb, že to nemôže nezanechať stopy na mentálnom zdraví...


15.09.2005

Zisky niekoľkých ľudí z ťažieb zo slovenských lesov
a z narovnávania a betónovania potokov a potôčikov, sa vracajú celej spoločnosti v podobe povodňových škôd. Podľa lesoochranárskeho zoskupenia VLK dediny Olejnikov, Ľutina a Pečovská Nová Ves v okrese Sabinov , ktoré sto rokov chránila hradba jedľovobukových lesov absorbujúcich v minulosti podstatne väčšie zrážky, začali byť ohrozované malou riečkou Ľutinka. Stačilo jeden a pol roka plnenia nového lesného plánu a niekoľko rokov drastickej ťažby v prirodzených lesoch okolo prameňov Ľutinky a dediny prichádzajú o cesty a zo všetkých holorubov steká k nim bahno po kolená. Je však veľmi zaujímavé, že ničenie lesov, si pri komentároch o príčinách týchto udalostí takmer nik nevšíma. Takmer nik si nevšíma, že pri nijako výnimočných zrážkach sú odrazu v našich riekach extrémne prietoky. Prípadov drancovania lesov za nečinného prizerania "neviditeľnej ruky" trhu, je však oveľa viac.

15.09.2005

Podľa BBC počet levov v Afrike sa za posledných dvadsať rokov rapídne znížil z 200 tisíc na 20 tisíc. Za hlavného vinníka uvádza športových poľovníkov. Aj keď levom zatiaľ bezprostredne vyhynutie nehrozí, je na zamyslenie, aké škody môže spôsobovať "športová" vášeň ľudí, ktorí nevedia čo s peniazmi, a z ktorých väčšina určite nie sú Afričania.


31.08.2005
Podľa správy Amerického štatistického úradu, napriek mohutnému ekonomickému rastu v roku 2004 vzrástol počet chudobných v Spojených štátoch o 1,1 milióna a počet Američanov bez zdravotného poistenia sa zvýšil o 800 tisíc na 45,8 milióna. Niet sa však čo čudovať. Ekonomický rast jednoducho má "dôležitejšie" priority a povestná „neviditeľná ruka“ zasa robila svoju prácu tak, ako vedela.

19.08.2005

Podľa štúdie ActionAid International najbohatšie krajiny vysoko nadsadzujú výšku pomoci poskytovanej chudobným krajinám, pričom približne iba 40% z udanej sumy sa dostane k adresátom.
Koncom júla 2005 Svetová banka potvrdila, že v roku 2004 rôzni medzinárodní poradcovia a experti dostali až 20 miliárd USD z prostriedkov určených na pomoc chudobným krajinám.


 Ako spojiť facebook so zodpovednosťou?
13.03.2010 / 928 × prečítané

Ako spojiť Facebook so zodpovednosťou?

Alex Perrottet

Facebook má v súčasnosti 400 miliónov používateľov. Akú nesie zodpovednosť za správanie sa čoraz väčšieho počtu vandalov a násilníkov, ktorí ho používajú?  Čokoľvek sa stane v reálnom živote, stane sa rýchlejšie na Facebooku.  Iba šesť rokov po tom, čo sa Facebook začal svoju činnosť, už má svoju kriminálnu spodinu. 




 

 


Bernard Lietaer: Budoucnost peněz

Kniha, která předvídala krizi

a nabízí řešení

Jedna z nejlepších knih o penězích, jaká byla kdy napsána. Bývalý centrální bankéř, dnes univerzitní profesor Bernard Lietaer napsal velice srozumitelnou knihu o nesmírně složité a těžko pochopitelné věci - o penězích. Jeho odvážná, intelektuálně provokující, inspirativní, ale i kontroverzní analýza kulturních, ekonomických, politických a sociálních dopadů našeho peněžního systému je určena jak laikům, tak odborníkům, kteří často postrádají potřebný profesní nadhled.

Počet stran: 330 Vazba: tvrdá Cena: 12,45 €  + poštovné 2,0 € (Slovensko) resp. 5,81 € (Česká republika)  Objednať

 

 


Zlyhanie ekonómie ako vedy

Keď sa nejaká profesia sa vykonáva nekvalitne, ľudia nevyhnutne trpia. A keď tou profesiou je zhodou okolností práve ekonomická teória a prax, trpí celý svet. Ohromné množstvo sociálnych a environmentálnych problémov vyvolaných úsilím ľudstva správať sa "ekonomicky" svedčí o tom, že ekonomická veda a profesia nielenže zlyháva, ale jej odporúčania sú neuveriteľne deštruktívne. Ak chcete vedieť prečo, prečítajte si aspoň nasledujúce odkazy.

V ČOM VÄZIA HLAVNÉ OMYLY NEOKLASICKEJ EKONÓMIE

Plechovka koly a "racionálnosť" súčasného ekonomického myslenia

HDP DO ŠROTU?

Finančný systém postavený na zadlženosti

EKONÓMOVIA NA ČELE ZMENY

CENY ZAHRNUJÚCE VŠETKY NÁKLADY 

STRUČNÁ HISTÓRIA NEOLIBERALIZMU

NOBELOVA CENA ZA EKONÓMIU NIE JE NOBELOVOU CENOU !



Najnovšie články

 Peniaze ako dlh
01.10.2009 / 2617 × prečítané

Peniaze ako dlh - video

Dnes na každom kroku čítame o tom, aké "sekery" robia naše vlády. Ktoré? Všetky. Počnúc tou americkou až po tú slovenskú. Keďže je kríza, príjmov v štátnej pokladnici je stále menej a menej a potreba výdavkov je pritom stále väčšia bez ohľadu na sľuby o šetrení, vlády robia to, čo stále: požičiavajú si. Nárast zadlženosti Spojených štátov v priamom prenose a v reálnom čase  je možné si pozrieť na http://www.usdebtclock.org/

(Všimnite si, že zadĺženosť na občana v čase písania tejto poznámky predstavuje horibilných vyše 38 tisíc USD vrátane detí, dôchodcov a bezdomovcov a ešte horibilnejších 110 tisíc USD na jedného "taxpayera", čiže na osobu, ktorá je platiteľom daní.)

Je zaujímavé, že nikto, nijaký novinár, nijaký ekonóm, nijaký politik si nepoloží logickú otázku: odkiaľ sú peniaze, ktoré si vlády požičiavajú? Vari niekde existujú takí bohatí ľudia, ktorí svoje ťažké miliardy spokojne ukladajú do bánk, aby si ich vlády odtiaľ mohli požičiavať a rozhadzovať?



 Plastové tašky
25.07.2009 / 1628 × prečítané

Plastové tašky - banálny problém?

Problémov, s ktorými sa dnešné ľudstvo potýka, je mnoho. Oproti väčšine z nich problém plastových tašiek musí vyzerať hrozne banálne.  Plastové tašky sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných nákupov. Takmer v každom obchode nám ich "bezplatne" ponúkajú a my ich bezmyšlienkovite prijímame a po návrate domov ich taktiež bezmyšlienkovite vyhadzujeme do smetia. Plastové tašky sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Sú praktické a najmä - sú rozdávané "zadarmo". Kedysi ľudia chodili do potravín s nákupnými taškami, teraz sa bez nich zaobídu. Ich všeobecné rozšírenie má však aj svoju negatívnu stránku, ktorú bežný spotrebiteľ nevidí.

            A o tom je táto video prezentácia.



 Neprejesť svoju budúcnosť.
08.07.2009 / 1355 × prečítané

Neprejesť svoju budúcnosť - video

Aj keď tento príspevok neprináša nijaké prevratné informácie, o ktorých by sa nevedelo, predsa umožňuje vytvoriť si presnejšiu predstavu o rozsahu krízy a o enormných výdavkoch, s ktorými je spojená, konkrétne v prípade Spojených štátov. Odporúčanm aby ste pri sledovaní tohto krátkeho videa radšej sedeli, lebo z tých vysokých čísel sa vám môže zakrútiť hlava.



 Príčiny bankovej krízy - video
23.06.2009 / 1622 × prečítané

Príčiny bankovej krízy - video

Toto video stručne a názorne ilustruje bezprostrednú príčinu bankovej krízy a kolapsu trhu cenných papierov. Je veľmi informatívne, s názorným vysvetlením, výbornou grafikou a komentárom.

Má však jeden nedostatok.

Je jasné, že príčiny úverovej krízy uvádzané vo videu nie sú jediným, ba  zrejme ani nie tým hlavným vinníkom. Boli však tým mechanizmom, ktorý to celé spustil.

Autor videa zrejme nevie, že hypotéky sú významným zdrojom tvorby nových peňazí pumpovaných do ekonomiky, ktorá takýmto spôsobom dostáva "nové" peniaze  vytvorené "out of nothing", čiže z ničoho. O tomto je na našej stránke niekoľko vynikajúcich príspevkov, najmä od Michaela Rowbothama.

Ale i tak je toto video celkom poučné.

Tých 11 minút a 10 sekúnd bude bezpochyby dobre investovaných!



 Kto sa smeje naposledy - John Bird a John Fortune
21.06.2009 / 849 × prečítané



 BIELA KNIHA1
16.06.2009 / 1762 × prečítané
BERNARD LIETAER:
BIELA KNIHA O MOŽNOSTIACH RIEŠENIA SYSTÉMOVÝCH BANKOVÝCH KRÍZ 

Podľa autora knihy "Budoucnost peněz" príčinou súčasnej finančnej krízy nie je cyklický výpadok ani manažérske zlyhanie, ale štrukturálny krach.  Táto analýza je vynikajúcim prehľadom poukazujúcim na slabosti súčasného ekonomického systému, ktorý prehnane zdôrazňuje efektívnosť.



 Kríza ako šanca
20.05.2009 / 941 × prečítané


 Morální hazard a útok na banku "vesele"
16.05.2009 / 807 × prečítané


 Ako sme prišli k hypotekárnej kríze1
16.05.2009 / 1360 × prečítané

Ako sme prišli k hypotekárnej kríze

Milá prezentácia, ktorá pred časom plnila emailové schránky ľudí, čo sa pohybujú okolo finančných trhov. Ľudsky vysvetľujú, ako sme prišli k hypotekárnej kríze.

 



 EFEKT SPÄTNÉHO NÁRAZU
27.07.2007 / 6099 × prečítané

EFEKT SPÄTNÉHO NÁRAZU

Kritika technologického optimizmu
Francois Schneider


Superefektívne služby, ľahké a málo znečisťujúce automobily poslednej generácie, úsporné žiarovky, mikropočítače, mini videokamery, veterná energia a slnečné panely, ultrarezistentné materiály... Ani spočítať sa nedajú všetky tie inovácie, ktoré umožňujú spotrebovať čoraz menej materiálu a energie na jednotlivý produkt či službu. Preto mnohí experti považujú zvyšovanie efektivity za riešenie všetkých ekologických problémov. Majú však pravdu?


 Bill Rees: Ekologická stopa
28.01.2007 / 2736 × prečítané

Bill Rees: Ekologická stopa
Bill Rees je príjemný chlapík so silným posolstvom: ak svet nenájde cestu k ekologickej udržateľnosti, budeme musieť nájsť iné spôsoby ako riešiť materiálne zbedačenia polovice ľudstva.

Ako bioekológ a bývalý riaditeľ Školy komunitného a regionálneho plánovania Univerzity Britskej Kolumbie (1994-1999) Dr. Rees spája vyučovanie a výskum globálnych ekologických trendov s verejnými prejavmi v mene ekosféry a verejného záujmu. Je známy predovšetkým vďaka svojej práci o „ekologickej stope“ – analytickom nástroji na meranie spotreby energie a materiálov určitej komunity.



 Ivan Hoffman: Bída samozřejmosti
22.09.2006 / 3631 × prečítané
Ivan Hoffman
Bída samozřejmosti

Svět ani lidstvo už dávno nelze zachránit, ale určitě je možné individuálně minimalizovat škody. Je k tomu třeba dvou věcí: nenechat ze sebe dělat blbce. A nedělat blbce z druhých, neboť to není slušné.

 



 Balená voda
23.05.2006 / 6067 × prečítané
BALENÁ VODA:
Zbytočné plytvanie
Emily Arnold

Spotreba balenej vody v roku 2004 dosiahla 154 miliárd litrov, čo je o 57 percent viac oproti 98 miliardám litrov v rku 1999, čiže pred piatimi rokmi. Dokonca aj v oblastiach, kde je voda z vodovodu kvalitná, vzrastá dopyt po balenej vode – s ktorou je spätá produkcia zbytočného odpadu a spotreba obrovského množstva energie. Hoci v priemyselnom svete balená voda nie je často oveľa zdravšia než voda z vodovodu (platí to najmä v USA), neraz stojí až 10 tisíc krát viac. Pri cene $2.50 za liter balená voda stojí viac než benzín.


 Wendell Berry: Dvadsaťsedem téz o globálnom myslení a udržateľnosti miest
05.04.2006 / 3866 × prečítané
Wendell Berry

VON Z AUTA, DOLE Z KOŇA!

Dvadsaťsedem téz o globálnom myslení a udržateľnosti miest





 Proti eutanázii detí
28.03.2006 / 2634 × prečítané
Proti eutanázii detí

Taliansky minister Carlo Giovanardi zopakoval svoje výhrady proti usmrcovaniu novonarodených detí v Holandsku.

„V nacistickom Nemecku sa usmrcovali ľudia s telesným alebo duševným postihnutím,“ cituje holandský denník „Trouw“ z interview s ministrom. „V Holandsku sa deje to isté. Nie je tu nijaký rozdiel.“



Všetky články >>>

Citát
Tým, že obviňujem chudobných a robím ich zodpovednými za svoju situáciu, ospravedlňujem svoju nečinnosť, a tvrdím, že nie som povinný robiť nejaké opatrenia na zmiernenie ich situácie. Keď sa hovorí o osobných vlastnostiach, lenivosti, alkoholizme, nehovorí sa o skrachovaných fabrikách, o počte nezamestnaných, o zrušených dopravných spojoch, nepostavených bytoch a iných štruktúrnych podmienkach, ktoré chudobu udržujú. Súčasná sociálna politika je postavená na princípe osobnej zodpovednosti a zvyšovaní motivácie. Je až tragikomické čítať, že väčšina opatrení smeruje k posilneniu osobnej zodpovednosti na riešenie svojej situácie, a až desivo elegantne sa odhliada od toho, že sú tu určité podmienky, ktoré žiadna motivácia nezachráni.
Zuzana Kusá

TOP 10 článkov
1. Chcem celú Zem + 5% navyše!
2. 1. časť - MICHAEL ROWBOTHAM: SMRTEĽNÉ ZOVRETIE
3. Keltská rakovina 1. časť
4. BLÍŽIACI SA ROPNÝ KRACH
5. IDEOLÓGIA AUTOMOBILU
6. Rowbotham 7. časť: Mýtus konzumnej spoločnosti
7. V ČOM VÄZIA OMYLY NEOKLASICKEJ EKONÓMIE
8. Priemerná rýchlosť automobilu
9. 3. časť - Tyrania hypoték
10. HDP do šrotu
© 2004-2005 Tomáš Srnka | Webdesign: QDesign
Created by Linux, Quanta, Gimp.