V dňoch 16. - 17. novembra 2012 na Slovensku prednášala nemecká sociologička Gabriele Kuby, autorka jedenástich kníh o kultúre života a antikultúre smrti, vzťahoch, sexualite, problematike rodovej ideológie, hraniciach osobnej slobody a s tým súvisiacich záležitostiach. Pri tejto príležitosti bol s ňou urobený zaujímavý rozhovor.
Bernard Lietaer: Budoucnost peněz
Kniha, která předvídala krizi
a nabízí řešení
Jedna z nejlepších knih o penězích, jaká byla kdy napsána. Bývalý centrální bankéř, dnes univerzitní profesor Bernard Lietaer napsal velice srozumitelnou knihu o nesmírně složité a těžko pochopitelné věci - o penězích. Jeho odvážná, intelektuálně provokující, inspirativní, ale i kontroverzní analýza kulturních, ekonomických, politických a sociálních dopadů našeho peněžního systému je určena jak laikům, tak odborníkům, kteří často postrádají potřebný profesní nadhled.
Počet stran: 330 Vazba: brožovaná (dotisk) Cena: 15,60 € + poštovné 2,0 € (dobierka Slovensko) resp. 2,2 € (Česká republika) Objednať
Zlyhanie ekonómie ako vedy
Keď sa nejaká profesia sa vykonáva nekvalitne, ľudia nevyhnutne trpia. A keď tou profesiou je zhodou okolností práve ekonomická teória a prax, trpí celý svet. Ohromné množstvo sociálnych a environmentálnych problémov vyvolaných úsilím ľudstva správať sa "ekonomicky" svedčí o tom, že ekonomická veda a profesia nielenže zlyháva, ale jej odporúčania sú neuveriteľne deštruktívne. Ak chcete vedieť prečo, prečítajte si aspoň nasledujúce odkazy.
Ako zničiť Veľkú Britániu (a západnú civilizáciu)— Časť 2/3 Paul Weston
Marxistická ľavica/liberáli dovŕšili svoj Dlhý pochod inštitúciami. Tvrdia, že rôzne šialenstvá, ktoré uzákonili, sú len pre dobro spoločnosti. Môže to byť pravda? Dívajúc sa na to cez prizmu reality vidíme, že značná časť ideológie socializmu má iba jeden-jediný cieľ: totálnu deštrukciu spoločnosti. Vôbec to nie je prehnané tvrdenie: keď je tvojím cieľom spoločenská deštrukcia, nepostupoval by si tak, ako je ďalej uvedené?
“Blíži sa revolúcia. Nebude ako revolúcie minulosti. Zrodí sa v jednotlivcovi a v kultúre a politickú štruktúru zmení až v záverečnom dejstve. Pre svoj úspech nebude potrebovať násilie a násilím nebude možné sa pred ňou brániť. Je to revolúcia novej generácie.”
Pred vzostupom islamu na Strednom východe existovalo mnoho náboženstiev a kultúr. Až tak veľa, že je ťažké si predstaviť dnešný svet bez ideí a názorov, ktorá sa tam zrodili. Dnes však Stredný východ má jedno náboženstvo a etnickú príslušnosť. Hoci tam je mnoho krajín, všetky tvoria jedno Arabské moslimské impérium, ktoré sa rozprestiera od Severnej Afriky po Záliv. Impérium, ktoré s výnimkou Izraela a Iránu pozostáva z jednej rasy a jedného náboženstva, pretože všetky ostatné boli buď vyhladené alebo podriadené ako občania druhej kategórie.
'Tolerancia je nejednoznačné slovo, ktorému duch doby, nazývaný aj zeitgeist, pripisuje veľkú hodnotu. Veď kto by sa odvážil povedať o sebe, že je proti tolerancii? Proti tomu by sa nedalo nič namietať, keby súčasná predstava o tolerancii nebola zásadne deformovaná. Správne pochopená tolerancia znamená úctu voči ľuďom, nie však súhlas s ich omylmi či chybami. Preto myšlienky nemusia byť "tolerantné" – stačí, keď sú správne.
Až donedávna britskí politici a novinári do neba vychvaľovali klady multikultúrnej spoločnosti. Hovorili nám, aké je to obohatenie a ako máme oslavovať našu životom pulzujúcu spoločnosť, o ktorú sme doteraz boli ochudobnení v rasovo fádnom a homogénnom Západe. Napriek týmto výlevom chvál hraničiacim s mesianizmom ešte som od nich nepočul vecnú analýzu konkrétnych kladných stránok multikulturalizmu. Stačila by aspoň jedna takáto analýza, ale nadšenci multikulturalizmu radšej dávajú prednosť všeobecným chválam, než by mali ísť do konkrétností. Ide však iba o slová bez významu.
Sme v aule na parížskej Sorbone. Vonku je studený január. V aule sa začína prvá prednášková hodina v roku 1989. Pri katedre je profesor Pierre Chaunu (1923-2009), známy autor moderných dejín, člen Francúzskeho inštitútu, obohatený desiatkami rozličných titulov. Začína sarkastickým tónom: Toto je prvá lekcia v roku: viete, že na rok 1989 pripadá veľa dôležitých výročí. A dotkne sa radu historických, vedeckých a ekonomických udalostí. Ani slovo však nepovie o Veľkom výročí, ktoré oduševňuje už osem rokov Francúzsko. Zabudol som na niečo? - pýta sa sarkasticky profesor Chaunu. Nie, nezdá sa mi, že by bolo ešte niečo dôležité, na čo by sme si mali spomínať.
Identifikácia je jadrom ľudskej lojality. Identifikujeme sa s rodinou, s obcou a s národom. Stotožňujeme s myšlienkami a názormi, so skupinami, ktoré zdieľajú tieto názory. A presadzujeme zlúčenie viery a spoločenstva, idey a národa.
Prostredníctvom tejto vrodenej formy identifikačnej lojality národy a idey, vrátane našich vlastných národov a ideí, prosperujú a prežívajú. Čoraz častejšie zlyhávanie tohto procesu patrí medzi faktory, ktoré zabíjajú Prvý svet.
Sledujte toto jednominútové video a vojenské obrnené vozidlo, ktoré 11. októbra 2011 sa bezohľadne vyrútilo na hŕstku koptských kresťanov, ktorí na námestí Maspero pokojne protestovali proti podpaľovaniu a demolovaniu svojich kostolov v Egypte moslimskými extrémistami. Pri tomto útoku zahynulo 39 kresťanova vyše 300 ich bolo zranených.
Kopti, ktorí tvoria asi 10 percent z 80 miliónovej egyptskej populácie, sa často sťažujú na zastrašovanie a systematickú diskrimináciu.
Toto krátke video je učebnicovým príkladom "banality zla".
Táto mladá moslimka vyzerá celkom atraktívne a príťažlivo. Jej hlas a vystupovanie sú pokojné a príjemné. Sledujte ako sa tvári keď sa dozvie, že bombový útok, na ktorom sa podieľala, usmrtil osem detí. Jej úsmev je priam blažený.
Pri preberaní ceny „TED Prize 2005“ mal fotograf Edward Burtynsky jedno prianie. Chcel, aby jeho fotografie, dych vyrážajúce zábery krajiny dokumentujúce vplyv človeka na našu planétu, pomohli presvedčiť milióny ľudí, aby sa zapojili do celosvetovej diskusie o udržateľnosti.
Agentúra Oxfam Italia zverejnila správu, ktorá hovorí o predávaní poľnohospodárskej pôdy v najchudobnejších krajinách sveta – najmä v Afrike – bohatým štátom. Niektorí hovoria o rozpredaji Čierneho kontinentu, iní uprednostňujú termín „neo-kolonializmus“. Medzi bohatými štátmi sú podľa agentúry najmä Čína, Južná Kórea, India a bohaté krajiny Perzského zálivu. Údaje, ktoré zverejnila v spolupráci s viacerými neziskovými organizáciami, sú alarmujúce.
Kreuzberg: Na školskom dvore Talina (11), Svenja (11) a Jason (9) nerozumejú ani slovo, čo hovoria ich spolužiaci, pretože tam sa títo rozprávajú iba po turecky alebo arabsky. A v triede počas vyučovania títo traja vysvetľujú svojim spolužiakom nemecké slová.
Marguerite A. Peeters, ředitelka bruselského institutu pro mezikulturní dialog
Výraz „politicky korektní“ (PK) se obecně od roku 1990 používá mezi konzervativci jako žertovné odmítnutí nesoudného konformizmu duchu světa pocházející ze strachu nelíbit se někomu nebo někoho urazit. Politická korektnost se chápe jako znak slabosti a nedostatek charakteru a má pejorativní podtext. Naopak, politická nekorektnost znamená kreativitu, morální odvahu a přímost. Výraz „pensée unique“ znamená ve Francii ten samý jev, i když omezený jenom na oblast „myšlení“, zatím co „politická korektnost“ se požívá v širším významu na jazyk, postoje, politiku, styl života, jako i na myšlenky.
Pokiaľ ide o ľudskú sexualitu, máme mužov a ženy. Je to preukázaný biologický fakt. Práve z tejto skutočnosti pochádza rodina, ktorá zaisťuje pokračovanie ľudského rodu. Z rodiny pochádza spoločnosť a štát, ktorý sa usiluje o spoločné dobro a zdokonaľovanie našej prirodzenosti. Na tejto očividnej skutočnosti nie je nič komplikované. Takto to jednoducho je a takto to vždycky bolo.
Nie, ak chcete mať manželstvo, ktoré pretrvá nevyhnutné skúšky
Greg Koukl
Ak chcete mať zaručenú nomináciu na "čudáka roka", oznámte svojim priateľom či spolupracovníkom, že podľa vás sex je len pre manželstvo. Väčšina považuje takéto archaické názory za excentricke, ba dokonca bizarné. Pannám sa dáva pociťovať, že sú hlúpe. Ak nemáte to "šťastie" a neskúsili ste to do svojich 18 rokov, je to pravdepodobne preto, že ste nejaký spoločenský vyvrheľ.
Chováme-li se podle přání ekonomů, tedy dostatečně flexibilně, znamená to, že naše cesta životem se mění v málo přehlednou tříšť náhodných epizod a útržkovitých fragmentů. Z takové zmatené tříště však nesnadno vzniká obraz o vlastní identitě. Odhaduje se, že dnešní mladí Američané vystřídají během svého života více než deset zaměstnání a v průměru třikrát se budou muset zcela zásadně profesně reorientovat. Práce se jim na okamžik zjevuje a zase jim uniká podobně jako odpověď na otázku: 'Kdo tedy vlastně jsem?' Jan Keller
