9. augusta sme si pripomenuli 78. výročie druhej atómovej bomby, ktorú Spojené štáty zhodili na Japonsko, tentoraz na Nagasaki, mesto s bohatou históriou kresťanských mučeníkov zo 16. a 17. storočia.
V deň, keď bola zhodená bomba „Fat Man“, malá japonská katolícka komunita prišla pri požiari o dve tretiny svojich členov.
Po zničení Hirošimy 6. augusta 1945 sa americká armáda pod vedením vrchného veliteľa prezidenta Harryho Trumana zamerala na mesto Kokura, aby si vynútila kapituláciu Japonska.
Kvôli zlému počasiu sa však cieľ zmenila na Nagasaki.
Nagasaki malo približne 240 000 obyvateľov. Chybný odhad Američanov spôsobil, že bomba nespadla na centrum mesta, ale účinok bol aj tak ničivý a okamžite zabil približne 75 000 ľudí. V nasledujúcich dňoch zomrel podobný počet ľudí na následky zranení a chorôb spôsobených radiáciou.
História katolíckej komunity v Nagasaki
Od 16. storočia bolo Nagasaki dôležitým centrom katolicizmu v Japonsku, ktoré spočiatku evanjelizovali jezuitskí a františkánski misionári.
Na prenasledovanie katolíkov, ktoré nastalo takmer okamžite, spomína v roku 2007 kardinál Giacomo Biffi, ktorý zomrel v roku 2017, v spomienkach, v ktorých vyjadril silný vplyv, ktorý na neho mala správa o zhodení atómových bômb na Japonsko v roku 1945.
„O Nagasaki som už počul,“ napísal. „Opakovane som sa s ním stretol v ‚Príručke dejín katolíckych misií‘ Giuseppeho Schmidlina, troch zväzkoch vydaných v Miláne v roku 1929. V Nagasaki vznikla od 16. storočia prvá súvislá katolícka komunita v Japonsku.“
„V Nagasaki,“ zdôraznil, „5. februára 1597 položilo svoj život za Krista 36 mučeníkov (šesť františkánskych misionárov, traja japonskí jezuiti a 26 laikov), ktorých Pius IX. kanonizoval v roku 1862.“
Avšak „keď sa v roku 1637 obnovilo prenasledovanie, bolo zabitých až 35 000 kresťanov. Potom mladá komunita žila takpovediac v katakombách, odrezaná od zvyšku katolíckej komunity a bez kňazov; ale nezanikla.“
A tak v roku 1865 „páter [Bernard] Petitjean objavil túto ‚tajnú Cirkev‘, o ktorej sa dozvedel, keď sa uistil, že žije v celibáte, že je oddaná Márii a že poslúcha rímskeho pápeža, a tak sa mohol pravidelne obnoviť sviatostný život,“ pokračoval Biffi.
Takmer o 20 rokov neskôr, v roku 1889, „bola v Japonsku vyhlásená úplná náboženská sloboda a všetko prekvitalo“.
„Dňa 15. júna 1891 bola kanonicky zriadená diecéza Nagasaki, ktorá v roku 1927 privítala biskupa [Januária] Hayasaku ako pastiera, ktorý bol prvým japonským biskupom a bol osobne vysvätený Piom IX. … [V] roku 1929 z 94 096 japonských katolíkov bolo približne 63 698 z Nagasaki,“ uviedol kardinál.
To znamená, že 16 rokov pred atómovou hekatombou (rozsiahlymi stratami na životoch) žilo v Nagasaki niečo viac ako 63 000 veriacich.
Po tomto krátkom zhrnutí katolíctva v tomto meste kardinál napísal: „Môžeme sa domnievať, že atómové bomby neboli zhodené náhodne. Otázka je preto nevyhnutná: Ako je možné, že pre druhú hekatombu bolo vybrané práve toto japonské mesto, kde bol katolicizmus, okrem toho, že má najslávnejšiu históriu, najviac rozšírený a zakorenený?“
Zdroj: catholicnewsagency.com
