Pokiaľ rozum a vôľa sú zjednotené v súhlasnej harmónii, nenechajú sa ovplyvniť vzájomne protichodnými túžbami, ktoré sú nepriateľské voči dobru osoby. Dnes sa však vôľa prispôsobuje s pocitom a emóciám. Rozhodnutia sa prijímajú podľa toho, čo je príjemné a užitočné, a rozum to musí uznať. Rozum už neudáva vôli smer, ale ju nasleduje. Ospravedlňuje ako dobré to, čo žiada vôľa,“ píše kňaz profesor Robert Skrzypczak v poľskom týždenníku Gość Niedzielny.
Podľa názoru kňaza je v súčasnosti nedostatok harmónie medzi rozumom a vôľou jedným z najväčších problémov dušpastierov. „Pri tomto prístupe kňaz nevedie stádo, neukazuje mu smer, ale skôr nasleduje človeka ako spoločník na ceste. V nijakom prípade nechce nič vnucovať či klásť požiadavky. Dôležitý nie je cieľ cesty, ale cesta samotná. Človek má nasledovať ani nie tak Ježiša Krista, ako svoj smer. Človek neprispôsobuje svoj život pravde, ale pravda sa prispôsobuje životu,“ zdôrazňuje.
Dogmatik je toho názoru, že tento stav hrozí premeniť veriaceho kresťana na sekularizovaného humanistu. „Pastorácia sa stala závislou od psychológie, sociológie, histórie a iných disciplín, ale nie od teológie, ktorá sa podriaďuje princípom viery. Napríklad zástancovia požehnávania homosexuálnych párov sú presvedčení, že keďže homosexuálna príťažlivosť je prežívaná ako rozkoš a potvrdzovaná vôľou, intelekt musí ospravedlniť túžbu tým, že poskytne argumenty pre jej dobro. Takto vyzerá dnešný pokus o zvrátenie poriadku stvorenia pochádzajúceho od Boha,“ uzatvára kňaz profesor Robert Skrzypczak.
Zdroj: pch24.pl
