V mysliach väčšiny ľudí “rešpektovať život” znamená bojovať proti potratom. Ak by sme sa s tým uspokojili, znamenalo by to vytrhnúť steblo buriny, ale nechať koreň nedotknutý; a ak koreň nevytrhnete, burina vyrastie znova. V tomto prípade je koreňom zriedkavo, ak vôbec, spomínaný hriech antikoncepcie a “antikoncepčná mentalita”, ktorú zrodila. Je to slon v miestnosti, o ktorom sa nikdy nehovorí.
Antikoncepcia vedie k potratom. Byť proti potratom, ale mlčať o antikoncepcii je ako byť proti rasizmu, ale mlčať o bigotnosti.
Toto spojenie si neuvedomujeme – a nechceme si ho uvedomiť – z mnohých dôvodov. Svätý pápež Pavol VI. v Humanae Vitae varoval pred tým, že antikoncepcia vedie k potratom (okrem iných ziel). Keď sa väčšina kňazov a biskupov otočila Humanae Vitae chrbtom, buď mlčaním, alebo otvoreným odporom, vydláždila cestu potratom. Mali sme generáciu alebo dve duchovných, ktorí toto učenie Cirkvi ignorovali, alebo ho odmietali. Teraz držia opraty moci a na synode vidíme ich posledné záchvevy.
Mladší duchovní, ak aj prijímajú učenie Cirkvi, môžu mať obavy o ňom hovoriť. Pravdepodobne ich nepodporí ich biskup (pozri vyššie) a kázať o ňom alebo ho vyzdvihovať pri spovedi by znamenalo “uraziť” väčšinu farníkov (ktorí antikoncepciu praktizujú rovnako ako nekatolíci), najmä ženy. Bolo by to aj “neekumenické”, keďže všetky protestantské cirkvi antikoncepciu akceptujú; preto sa o nej nehovorí ani v pro-life kruhoch, ak sú medzi nimi protestanti.
Antikoncepcia je koreňom potratov z historického, právneho a kultúrneho hľadiska. Je to prípad, keď osoby tohto sveta sú múdrejšie ako osoby z kráľovstva. Margaret Sangerová a eugenické hnutie nezačínali s potratmi (hoci to bolo ich cieľom); začali s antikoncepciou. Vedeli, že keď sa im podarí presvedčiť verejnosť, aby uverila tomuto argumentu, ľahšie presadia potraty. A mali pravdu.
Z právneho hľadiska bolo slávne “právo na súkromie” v prípade Roe“objavené” najprv v prípade Griswold v. Connecticut, ktorý zrušil zákony zakazujúce predaj antikoncepcie. Odtiaľ bol k rozhodnutiu Roe už len krôčik. Ak prijmete myšlienku, že sexuálny akt nemusí mať žiadnu súvislosť s počatím a ľudia majú “právo” na sex kdekoľvek a kedykoľvek chcú, prečo by mali znášať jeho možné “dôsledky”?
Neskôr sudkyňa O’Connorová vo veci Plánované rodičovstvo v. Casey výslovne uviedla, že potraty by mali byť povolené, pretože mnohé ženy sa na ne spoliehajú, keď zlyhá antikoncepcia. (To je tiež dôvod, prečo mnohí namietali na názor sudcu Thomasa v prípade Dobbs. Právne a logicky poukázal na to, že Roe je chybné nie samo osebe, ale preto, že chybné bolo predchádzajúce rozhodnutie vo veci Griswold. Urobil krok späť na šikmú plochu.)
Z kultúrneho hľadiska antikoncepcia vytvára očakávanie sexu bez následkov. Tak ako všetky ostatné očakávania, aj toto sa čoskoro stane požiadavkou, “právom”. Keďže ide o sebeckú požiadavku zaoberajúcu sa našou najsilnejšou vášňou, nikdy nemôže byť uspokojená a požiadavky sa množia. Ako povedal Chesterton, “keď sex prestane byť sluhom, stáva sa tyranom“. Odtiaľ pramenia dnešné zvrátenosti s hlavou hydry.
Súvisí to aj s myšlienkou “emancipácie žien”. Odoberte antikoncepciu, tak sa o tom hovorí, a skôr než sa nazdáte, žena bude pripútaná k peci, nevedomá a bez peňazí, s desiatimi kričiacimi deťmi naokolo, tehotná s jedenástym a bez muža v dohľade.
Takže hoci môžeme byť proti priamemu zabitiu dieťaťa, neodvážime sa povedať nič proti mysleniu a zvykom, ktoré k nemu vedú. Potrat je zlo, ale v skutočnosti je to len prostriedok primárneho zla, ktorým je antikoncepcia. Antikoncepčná mentalita je závislosť. Jej potreba sa jej používaním zvyšuje. Antikoncepcia rozbíja jednotu sexuálneho aktu, zabíja zdravú a svätú túžbu po spojení muža a ženy v manželstve za účelom plodenia detí a namiesto toho podporuje sebeckú a neplodnú túžbu po vlastnom sexuálnom potešení na úkor dôstojnosti druhej osoby.
Skutočnou hanbou nášho mlčania o antikoncepcii je, že je zdrojom práve toho zla, ktorému údajne zabraňuje. Je to samotný začiatok znižovania dôstojnosti osoby. Antikoncepcia nám hovorí, že dieťa je hrozbou. Veď čo iné sa snažíme kontrolovať ako veci, ktoré nás ohrozujú? A čo robíme, keď sa nám tieto veci vymknú spod kontroly? Musíme sa uchýliť k ich odstráneniu.
Antikoncepcia nepomohla mužom rešpektovať ženy; jednoducho povedala mužom, že sa nemajú starať o to, čo robia so ženami. Ženám nepomohla rešpektovať mužov; jednoducho im povedala, že muži sú hrozbou, pred ktorou sa musia chrániť. Môžeme sa čudovať, prečo je medzi pohlaviami také nepriateľstvo?
Antikoncepcia sa v našej kultúre stala jednou z tých vecí, ktoré “samozrejme” musia byť povolené a podporované. Platí ju vláda a poskytuje sa v našich školách. Mnohí rodičia by sa viac zhrozili, keby zistili, že ich deti fajčia cigarety, ako keby sa dozvedeli, že ich deti používajú antikoncepciu.
Antikoncepcia “oslobodila ženu pre prácu” (akoby byť matkou nebola práca) a tiež jej povedala, že by mala radšej pracovať mimo domu, pretože nemá výhovorku, aby nepracovala.
Naša kultúra sa natoľko sexualizovala, že si to ani nevšimneme – od neskromného obliekania, cez šantiace roztlieskavačky, striptízové zabávačky až po reklamy na zvýšenie “sexuálnej výkonnosti” (akoby manželský akt bol nejakou talentovou súťažou). Je to “zvláštna inštitúcia” našej doby, bez ktorej by sme zdanlivo nemohli fungovať.
Môžete brojiť proti potratom, ako chcete, ale keď sme raz stratili zmysel pre dôstojnosť muža alebo ženy, ktorých vidíme, ako môžeme mať úctu k dôstojnosti osoby v maternici, ktorú nevidíme? Každý čin, ktorý je na začiatku skazený, sa postupom času stáva skazenejším; preto náš Pán napomína, že vražda sa začína hnevom. Sexuálny akt, ktorý je jedným z najmocnejších, ak je na svojom začiatku narušený, stáva sa cunami zvrátenosti, ako to vidíme dnes.
Chesterton povedal, že kontrola pôrodnosti je v skutočnosti len úskok na zabránenie pôrodu, aby sa uniklo kontrole. Vidíme to na explózii nemanželských detí a rozvrátených rodín; na náraste depresií (a samovrážd) u “sexuálne aktívnej” mládeže; na všadeprítomnosti pornografie; na všadeprítomnosti rozvodov. Je to sebecký čin par excellence a my o ňom mlčíme.
Nemali by sme. Učenie Cirkvi len odráža prirodzený zákon. Sexuálny akt má svojou povahou priniesť jednotu muža a ženy a vytvoriť život. Prevažná časť dôkazov ukazuje, že tí, ktorí sa tým riadia, majú lepšie, šťastnejšie a trvácnejšie manželstvá. Deti z takýchto manželstiev sú radostnejšie a veľkodušnejšie. Povolania z takýchto rodín pochádzajú oveľa, oveľa častejšie. Upevňuje to rodinu a podporuje spoločnosť.
V tomto učení je radosť. Smútok je v mlčaní a plachosti Cirkvi. Ak si chceme “vážiť život”, musíme si ho vážiť vo všetkých jeho rozmeroch; a predovšetkým si musíme vážiť akt, ktorý ho prináša.
Preklad z crisismagazine.com
