V auguste 2022 medzi talianskymi ochrancami života a katolíkmi vzbudil veľké rozhorčenie arcibiskup Vincenzo Paglia, keď v živom vysielaní na Rai Tre povedal doslova, že taliansky potratový zákon č. 194 schválený v roku 1978 je „pilierom nášho spoločenského života“ zakotvený v talianskom právnom systéme“. Teraz sa arcibiskup Paglia, ktorého pápež František v roku 2016 ustanovil za predsedu Pápežskej akadémie pre život, opäť dostal do povedomia tvrdením, že „Cirkev by mohla akceptovať dekriminalizáciu asistovanej samovraždy“. Pohoršenie je o to väčšie, že Mons. Paglia je predsedom Akadémie pre život hlásiacej sa k odkazu sv. Jána Pavla II.! Na internete sa príspevky požadujúce odstúpenie Pagliu nedali ani spočítať.
Pohoršenie je o to väčšie, že Mons. Paglia je predsedom Akadémie pre život hlásiacej sa k odkazu sv. Jána Pavla II.! Na internete sa príspevky požadujúce odstúpenie Pagliu nedali ani spočítať…
Keď zhruba pred mesiacom prijal za členku Pápežskej akadémie života (PAL) Marianu Mazzucatovú, radikálnu ľavicovú ekonómku podporujúcu potraty a ateistku, bránil sa, že je to nepresné, pretože ona vraj nie je „za potraty“ (pro-abortion) ale „za voľbu“ (pro-choice), čím ukázal, že si osvojil slovník potratovej loby! Argumentoval: „Nie všetci sú katolíci a nevyznávajú všetky princípy katolíckej viery„, akoby nevedel, že to, že nenarodené dieťa je ľudská bytosť, nie je vecou náboženského presvedčenia, ale vedeckého faktu! (Ako sa neskôr sám pápež František vyjadril, Mariana Mazzucatová bola jeho osobná voľba).
Potom prišla ďalšia studená sprcha v podobe vyjadrenia ďalšieho člena, profesora morálnej teológie profesora Roberto Dell’Oro, ktorý kritizoval rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktoré zrušilo silnú ochranu legalizovaných potratov v rozsudku Roe verzus Wade, pretože vraj „podkopáva základné požiadavky tolerancie voči pluralizmu morálnych perspektív v spoločnosti„.
Kto je to vlastne arcibiskup Vincenzo Paglia? Je kancelárom Pápežskej akadémie pre život, pod ktorú patrí Pápežský teologický inštitút Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine, predchodca takmer rovnako znejúceho ale zrušeného Pápežského inštitútu pre štúdium manželstva a rodiny.
Ján Pavol II. chcel vytvoriť inštitúciu, ktorá by vedeckým spôsobom prehlbovala „pravdu o manželstve a rodine„, aby „laici, rehoľníci a kňazi mohli získať vedeckú, filozofickú i teologickú formáciu v tejto oblasti a svoju pastoračnú a cirkevnú službu vykonávali vhodnejším a účinnejším spôsobom pre dobro Božieho ľudu„.
Synoda o rodine, ktorá sa konala v rokoch 2014 a 2015, vyústila do exhortácie Amoris laetitia, v duchu ktorej pápež František v roku 2017 vydal motu proprio Summa familiae cura („S najväčšou starostlivosťou o rodinu“), ktorým bol pôvodný inštitút nahradený a premenovaný ako Pápežský teologický inštitút Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine, s novou ústavou a s novým poslaním. Názov je rozšírený o zdanlivo neutrálne slovíčko „vedy“.
Nový inštitút už nebol pridružený k Pápežskej lateránskej univerzite, ale k Pápežskej akadémii pre život, za kancelára bol menovaný práve arcibiskup Vincenzo Paglia, ktorý už predtým sa stal neslávne známym, keď poveril homosexuálneho umelca, aby v jeho katedrále namaľoval homoerotickú nástennú maľbu. Nielen to. Na maľbe je Paglia zobrazený ako jeden z nich.
Jeho nešťastný výrok v talianskej televízii niektorí označujú za dovŕšenie rozkladu magistéria Jána Pavla II. začatého od chvíle, keď bol Paglia postavený do čela tejto inštitúcie (15. augusta 2016). Odvtedy sa nová Pápežská akadémia pre život stala ohniskom nesúhlasu s katolíckym morálnym učením: od antikoncepcie cez homosexualitu až po potraty a ďalšie doktrinálne otázky – niet záležitosti, v ktorej by pod vedením arcibiskupa Vincenza Pagliu nespôsobila nejaký škandál.
V roku 2019 bolo bez dôvodu a riadneho procesu prepustených niekoľko dlhoročných členov, ako napríklad Livio Melina, Jaroslaw Kupczak a Stanislaw Grygiel a ďalší.
Nahradili ich osoby ako páter Maurizio Chiodi, morálny teológ, ktorý vyjadril podporu umelej antikoncepcii. V rozpore s Familiaris Consortio (exhortácia pápeža Jána Pavla II. o rodine) a Humanae Vitae Chiodi odmieta myšlienku, že umelá antikoncepcia je vo svojej podstate zlý čin. V duchu Amoris Laetitia tiež tvrdí, že za určitých podmienok môžu páry rovnakého pohlavia nadviazať sexuálne vzťahy, ktoré upevňujú ich vzťah.
K otcovi Chiodimu sa v inštitúte pripojil páter Pier Davide Guenzi, zástanca sexuálnych vzťahov párov rovnakého pohlavia. Páter Guenzi tvrdí, že prirodzený zákon sa musí neustále pretvárať, aby zodpovedal „teologickému čítaniu“ meniacej sa reality. Chválil „možnosti“ „vzájomného obohacovania“ obsiahnuté vo vzťahoch medzi osobami rovnakého pohlavia a poznamenal, že „zväzok muža a ženy nevyčerpáva všetky formy ľudského prejavu ani z afektívneho hľadiska“.
Podobne ako mnohí revizionistickí morálni teológovia, aj Bordeyne je za súkromné požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Verí v „netypické cesty k svätosti“ pre jednotlivcov v týchto neregulárnych vzťahoch. Dúfa, že akceptovanie týchto alternatívnych ciest v Cirkvi bude inšpirovať „obnovu kresťanskej teológie sexuality práve preto, že ľudská sexualita, ktorá je v konečnom dôsledku relatívne neurčitá, pripúšťa atypické formy a prejavy“.
Hoci Ján Pavol II. bol vyhlásený za svätého, snažia sa zničiť jeho dielo.
V novom inštitúte bola vykonaná čistka, keď boli prepustené všetky kľúčové osobnosti spojené s jeho históriou. Jedným z nich bol jeho dovtedajší predseda mons. Livio Melina, ktorého predsedníctvo je aj obdobím najväčšieho rozmachu inštitútu, ktorý v poslednom roku svojej existencie evidoval 516 študentov v Ríme a 3200 študentov rozmiestnených po celom svete v šiestich sekciách a šiestich pridružených centrách.
V novom teologickom inštitúte venovanom štúdiu manželstva a rodiny bola zrušená morálna teológia, ktorá bola v intenciách svätého Jána Pavla II. základom, na ktorom sa budovala celá stavba štúdií o rodine. Pápežovi Wojtylovi na tomto diele záležalo natoľko, že sa osobne zúčastňoval na prvých zasadnutiach vysvetľujúc, že pastoračná kríza – najmä v súvislosti s učením Humanae Vitae – a situácia postupného rozpadu rodiny majú svoje korene v ešte hlbšej kríze: v kríze spojenej so základmi kresťanskej antropológie a morálnej teológie. „Svoju“ katedru zveril poľskému filozofovi Stanislawovi Grygielovi, ktorý bol zároveň jeho osobným priateľom. Grygielovi to však nepomohlo.
George Weigel, životopisec Jána Pavla II, to v tom čase opísal slovami: „Od 23. júla 2019 prebieha v Ríme surový intelektuálny vandalizmus: Pôvodne známy ako Pápežský inštitút Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu bol nekompromisne, ale systematicky zbavený svojich najvýznamnejších pedagógov a jeho základné kurzy fundamentálnej morálnej teológie boli zrušené. Súčasne boli do zrekonštruovaného inštitútu vymenovaní akademici, o ktorých je známe, že sú proti učeniu Humanae Vitae i proti učeniu Veritatis Splendor o vnútorne zlých skutkoch. 1609 rokov po prvom vandalskom vyplienení Ríma sú tu opäť, hoci tentoraz hlavný vandal nosí arcibiskupské zucchetto.“
Progresisti, ktorých Weigel nazýva „tvrdohlavými“ a „bezohľadnými“ mužmi, čakali na chvíľu, keď si budú môcť vybaviť účty. Príležitosť sa naskytla v posledných týždňoch, keď nový Inštitút Jána Pavla II., ktorého veľkým kancelárom sa stal arcibiskup Vincenzo Paglia, uskutočnil čistku v „stalinskom štýle“ proti teologickému a pastoračnému odkazu Jána Pavla II. Najsenzačnejším prípadom bolo zrušenie katedry fundamentálnej morálky po 38 rokoch na čele s Liviom Melinom.
Stopäťdesiat študentov inštitútu v júli 2019 podpísalo list, v ktorom sa uvádza, že pripravované zmeny zničia identitu a poslanie inštitútu; v súčasných rímskych pomeroch však mali asi takú šancu byť vypočutí, ako mal maršal Michail Tuchačevskij počas stalinských čistiek v rokoch 1937-38.
Prepustený prof. Stanisław Grygiel, osobný priateľ Jána Pavla II., filozof, etik, antropológ, ktorý viedol Katedru Karola Wojtyłu na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme, konštatoval: „Na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny nenastali žiadne zmeny. Tento inštitút pápež František presne pred dvoma rokmi jednoducho zrušil. V tom istom motu proprio (Summa familiae cura, 8. IX. 2017) pápež jednou vetou vymazal dielo svätého Jána Pavla II. a založil svoj inštitút, ktorému v názve ponechal meno svätého predchodcu. Nový inštitút sa nazýva Pápežský teologický inštitút Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine. Jediné nové slovo v názve hovorí za všetko: „pre vedy“. Aké vedy? Koniec koncov, o manželstve a rodine neexistujú žiadne vedy“.
Podľa neho tento nový názov prezrádza iba to, že sociológia, psychológia a podobné vedy by mali určovať, ako treba uvažovať a čo si treba myslieť o manželstve a rodine! Kristus nehlásal sociologické názory, ale slovo živého Boha.
