V Cirkvi sa odohráva duchovný boj, ktorý je čoraz intenzívnejší. Prechádzame jednou z najstrašnejších kríz, akou kedy Mystická nevesta Kristova vo svojich dejinách trpela. Doktrinálny zmätok, ktorého hrozné následky pociťujeme už polstoročie, zasiahol dogmatiku a morálku.
Podľa platného kanonického práva je každý, kto hlása heterodoxné doktríny, automaticky exkomunikovaný. V súčasnosti však máme biskupov a kardinálov, ktorí sú zástancami teológie, ktorá akoby nebrala do úvahy pokánie a obrátenie. A pokojne zostávajú na svojich postoch.
Napríklad v januári 2023 kardinál Robert W. McElroy uverejnil v jezuitskom časopise America článok, v ktorom sa okrem iného zasadzuje za to, aby sa praktizujúci homosexuáli (používa všeobecný termín „LGBT“) mohli bez obmedzenia zapájať do všetkých aktivít a boli prijímaní do cirkevných štruktúr a najmä aby mohli bez problémov pristupovať k svätému prijímaniu.
Do skupiny takto „marginalizovaných“ či „vylúčených“ skupín osôb zaradil ešte osoby rozvedené a žijúce v nových civilných zväzkoch, ostatných členov LGBT komunity ako aj tých, ktorí sú iba civilne zosobášení.
Kardinál vyzýva na zmenu dogmy, ktorá by zmenila morálku a umožnila pristupovať k Eucharistii osobám objektívne žijúcim v ťažkom hriechu, čiže bez potreby obrátenia.
Teologické absurdity kardinála McElroya vyvolali pobúrenie medzi veriacimi i reakciu viacerých biskupov. Medzi nimi sa vynímala pozoruhodná reakcia biskupa diecézy Springfield, štát Illinois, Thomasa Paprockiho, ktorý ako znalec kanonického práva vyjadril hlboké znepokojenie, že kardinál zastáva zjavnú herézu.
Zdôraznil, že existujúce prekážky brániace prijatiu svätého prijímania majú Boží pôvod, pretože “sú záležitosťou Božieho zjavenia” (porov. 1 Kor 11, 27 – 29), „čo je dvetisícročná náuka Cirkvi“.
Kardinál Reinhard Marx, donedávna jeden z kľúčových poradcov pápeža Františka, otvorene hlása, že na homosexuálnej láske nie je nič zlé.
Podľa biskupa Georga Bätzinga, predsedu Nemeckej biskupskej konferencie, je nerealistické že vyzývať ľudí, aby žili pohlavnú čistotu v súlade s učením Cirkvi.
Samostatnou kapitolou je luxemburský kardinál Jean-Claude Hollerich, generálny relátor synody, významný predstaviteľ revolučnej frakcie v Cirkvi, podľa ktorého treba revidovať učenie Cirkvi o homosexualite, pretože “sociologicko-vedecký základ tohto učenia už nie je správny“, ba v októbri 2023 v rozhovore pre vatikánske médiá Hollerich uviedol, že podľa neho cirkevné požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ku ktorému sa odmietavo vyjadrila Kongregácia pre náuku viery, ešte nie je vyriešenou záležitosťou.
Ten istý kardinál Hollerich je za zrušenie povinného celibátu, za svätenie žien na diakonky, aj keď zatiaľ ho odrádza, že s tým by bolo spojené nebezpečenstvo schizmy, keďže “mnohí biskupi by s tým nesúhlasili“. Zatiaľ… Medzi jeho priority však patrí “ekologická konverzia“, ktorá je vraj “otázkou života a smrti“, snaha o zníženie emisií uhlíka je “hlbokým morálnym imperatívom“, tvrdí, že utečencov bez dokladov treba v Európe vítať, ale katolíkov bez covid pasov netreba púšťať do kostolov a najmä to, že Cirkev sa dnes “musí rýchlejšie prispôsobovať dobe“, lebo inak „stratíme kontakt a už nám nebude rozumieť.”
Počas jeho návštevy v Spojených štátoch 31. júla 2022 zašiel za ním znepokojený veriaci, aby mu položil jedinú otázku:
Myslíte si, že po synode by sa sodomia mala považovať za ťažký hriech?
Kardinál: Neviem, čo synoda prinesie. Teraz počúvame Boží ľud, čo hovorí.
(Kardinál má jasnú predstavu o tom, čo by mala synoda priniesť a bezpochyby urobí všetko, čo je v jeho silách, aby to aj priniesla bez ohľadu na „Boží ľud“, ktorý sa jej zúčastnil v rozsahu zlomku jedného percenta.)
Pokračoval: Začínam čítať tieto správy. Ako viete, som generálny relátor synody, a tak to všetko čítam, v septembri urobíme prvý návrh pre kontinentálne stretnutia, ktoré sa budú konať.
Myslím si, že v prvom rade by som nikdy neuvažoval o sexualite oddelenej od lásky.
Veriaci: Biblia učí a Cirkev učí už 2000 rokov, že sodomia je do neba volajúci hriech, ohavnosť.
Hollerich: Ale Biblia tiež hovorí, že máme ukameňovať cudzoložnú ženu. Biblia povedala, že slnko sa otáča okolo zeme. Takže Biblia je … treba interpretovať – dať interpretáciu Biblii.
Veriaci laik: Takže dochádza k zmene základného biblického učenia o hriechu?
Kardinálov asistent: Toto nie je teologická …
Hollerich: Nie, nie, nie, nie. Viem, že som v plnej zhode s pápežom Františkom.
Pokiaľ ide o plnú zhodu s pápežom, niečo pravdy na tom bude, keďže v posledných rokoch v radoch Cirkvi ustavične stúpal a získaval na význame a vplyve.
– V roku 2018 luxemburský jezuita nahradil nemeckého kardinála Reinharda Marxa na poste predsedu Komisie biskupských konferencií Európskej únie a nasledujúci rok ho pápež František povýšil do kolégia kardinálov.
– V roku 2021 ho František vymenoval za generálneho relátora synody, medzi ktorého povinnosti patrí načrtnutie témy synody na začiatku zasadnutia a koordinácia príspevkov synodálnych otcov.
– A v marci tohto roku ho pápež František dokonca vymenoval do deväťčlennej Rady kardinálov (tzv. C9), pozostávajúcej z najbližších spolupracovníkov pápeža.
V mysliach a srdciach mnohých katolíkov alarmujúco narastá zmätok a nejednoznačnosť, ktoré ukazujú, s akým náporom zaviali v mnohých kruhoch našej Cirkvi ľadové vetry morálnej a mravnej revolúcie, ktorú poľský kňaz Dariusz Oko bez váhania nazval homoherézou.
Čoraz viac teológov, kňazov a biskupov sa púšťa do vytrvalej ofenzívy, zatiaľ čo zvyšná väčšina drieme či vyčkáva. Téma hriechu ustupuje potrebe boja proti diskriminácii osôb patriacich k menšinám v spoločnosti (a v Cirkvi). A napokon, homosexuálnemu vzťahu vraj treba priznať nielen morálny, ale aj teologický význam. Takýto postup má otvoriť pastoráciu homosexuálnych párov v Cirkvi pri tichom súhlase s ich spôsobom života.
“Homosexuálne duchovenstvo vie, že nastal ten správny okamih,” povedal známy americký spisovateľ Rod Dreher, “a preto podniká všemožné kroky s cieľom zmeniť Cirkev. Ak by Cirkev odobrila homosexualitu, zničila by tým nielen svoju dôveryhodnosť, ale aj celú antropológiu týkajúcu sa rodiny. Svet nenávidí Cirkev pre jej postoj k sexualite. Od kresťanov sa v týchto postkresťanských časoch očakáva, že sa prejavia ako silná kontrakultúra.”
Revolucionár Jean-Claude Hollerich je spokojný
Kardinál Hollerich ako generálny relátor synody zrejme mal niekde v kútiku duše obavy pred pražským synodálnym stretnutím vo februári 2023, či nedôjde k názorovým stretom, na ktorých by musel obhajovať svoje pochybné predstavy pred oveľa kvalifikovanejším publikom než bol ten americký laik. Žiaľ, medzi nástupcami apoštolov z Európy sa nenašiel nik, kto by ho bol konfrontoval s jeho názormi a priamo mu kládol nepríjemné otázky.
Preto po skončení stretnutia si mohol s úľavou vydýchnuť a konštatovať: „Mohlo dôjsť k oveľa ostrejšiemu rozhovoru a to sa nestalo“.
Dodávam, že je to škoda.
Vstupujeme totiž do aktívnej fázy hlbokej prestavby Cirkvi – a nikto neprotestuje proti hlavnému princípu tejto prestavby, ktorým je vzdanie sa jednoty učenia. Možno to uniklo ich pozornosti, pretože nejednota učenia sa dnes nazýva politicky oveľa korektnejšie ako „rôznosť názorov“.
Rôznosť názorov nenarušuje hlbokú spolupatričnosť s Kristom, povedal kardinál Hollerich pre Vatican News po tom, čo synodálne zhromaždenie v Prahe schválilo návrh dokumentu, ktorý sumarizuje niekoľkodňovú prácu.
Je zaujímavé, že málokoho znepokojuje, čo sa stalo vo februári 2023 v Prahe, kde vlastne došlo k dohode o faktickej doktrinálnej decentralizácii: nech si Belgičania, Nemci a Švajčiari požehnávajú LGBT páry, ak chcú, nikto im v tom nebude brániť; nech sa Cirkev stane konglomerátom rôznorodých “cirkevných spoločenstiev”, ktoré v otvorenosti voči protestantským skupinám budú “zahŕňať”, “prijímať” a “akceptovať” toľko, koľko je v danom kultúrnom kontexte možné.
Biskupi príliš dlho zakrývali svoje rozdiely, len aby si zachovali fasádu biskupskej jednoty, hoci všetci majú zodpovednosť za ochranu integrity viery. Toto si uvedomil biskup Thomas Paprocki, ktorý týmto spôsobom vyzval všetkých svojich bratov biskupov, aby sa pridali k boju za zachovanie našej viery. Táto debata sa stala verejnou a zdá sa, že už prekročila hranicu súkromných rozhovorov medzi biskupmi.
Pretože nemá zmysel predstierať, že všetci katolíci – alebo dokonca všetci katolícki biskupi – sú v zásadnej zhode. Žiaľ, nie sú. Existujú medzi nimi vážne nezhody, ktoré treba riešiť. Seriózni katolícki laici vedia, že sme uprostred boja: boja o budúcnosť Cirkvi. Sú nedočkaví, netrpezliví, aj by sa zapojili do tohto boja. Ale akosi to nejde bez lídrov, ktorí sa, žiaľ, príliš často vyhýbajú konfrontácii, radia k trpezlivosti a zhovievavosti v nádeji, že sa vyhnú verejným hádkam.
Biskupská jednota je určite dobrá vec a verejné spory nie sú vždy vhodné. Ale za akú cenu treba zjavné nezhody tlmiť a pod koberec zametať, keď ich vidí aj slepý? Keď sú zbožní znechutení, vlažní odchádzajú a keď je ohrozená integrita viery, nestáva sa mlčanie spoluvinou?
Predsedu KBS arcibiskupa Bernarda Bobera najviac potešilo, že v Prahe sa hovorilo pokojne, že tam bolo príjemné ovzdušie, že nebolo cítiť nijaké napätie, o všetkom sa diskutovalo veľmi jemne a s nadhľadom, je veľmi spokojný s tým, čo tam videl a aj záverečné stretnutie bolo prijaté ohromným potleskom.
Nie je to málo?
Kardinál Gerhard Müller, v rokoch 2012 až 2017 prefekt Kongregácie pre náuku viery a teda hlavný strážca katolíckej ortodoxie v Cirkvi, sa o názoroch kardinála Hollericha vyjadril priamo a jednoducho:
Bola by azda neprístojná hoci aj ostrejšia výmena s belgickým primasom kard. Jozefom de Keselom, ktorý spoločne s celou biskupskou konferenciou schválil obrad požehnávania jednopohlavných párov? Alebo s biskupom Georgom Bätzingom či s kardinálom Hollerichom?
Biskup Thomas Paprocki svoje stanovisko komentoval slovami: „Už nemôžem mlčať, pretože keď sa zlo nenapraví, keď sa nenapraví omyl, šíri sa a otrávi celé telo“.
Keď americký laik má smelosť či opovážlivosť položiť kardinálovi otázku na telo, prečo takú smelosť nemá v sebe nástupca apoštolov?
Nestojí azda v Lumen gentium 23 jasne: „Povinnosťou všetkých biskupov je napomáhať a brániť jednotu viery a spoločnú disciplínu celej Cirkvi…”? A že každý biskup je „povinný starať sa o celú Cirkev“?
Počas prvých kresťanských storočí neboli verejné spory vôbec zriedkavé. Cirkev v tomto období rýchlo rástla, spory vôbec neodrádzali konvertitov. V skutočnosti boli ohnivé debaty znakom toho, že ľuďom na pravdách viery záležalo. V tých časoch sa najhorúcejšie diskusie týkali teologických otázok; dnes sú spornými témami liberalizácia sexuálnej morálky. Zdravie Cirkvi – nehovoriac o spáse duší – si však opäť vyžaduje reč: áno-áno, nie-nie.
Jedinou cestou v tejto sitácii je s láskou, ale otvorene hovoriť pravdu.
Zo zmätkov posledného desaťročia v katolicizme predsa len vyplynulo jedno požehnanie: Je ľahšie čítať znamenia časov. Viac katolíkov sa prebudilo a uvedomilo si vážnosť krízy v našej Cirkvi. Mnohí síce odchádzajú, ale medzi tými, ktorí zostali, je väčšia ochota zaujať pevné postoje, prinášať obete, spochybňovať vládnuce ideológie, udržiavať katolícke tradície.
Cirkev prešla nespočetnými krízami a zatmeniami, v ktorých sa zdalo, že svetlo jej milosti, krásy a pravdy, zahalené tieňmi heréz a zmätkov, už nesvieti. Ona však zostala svätá a krásna a bezpochyby aj tentokrát vyjde z toho bez ujmy, opäť žiariac v celej svojej nádhere.
