Prečo pápež František prijal na súkromnej audiencii bývalého amerického prezidenta Billa Clintona, za ktorého prezidentovania sa začala mimoriadna protikresťanská éra v politike USA? A čo v jeho delegácii robil Alexander Soros, dedič Georgea Sorosa? Hoci vatikánska tlačová služba túto záležitosť bagatelizovala, v zákulisí muselo prebehnúť mnoho zaujímavých rozhovorov. Giuseppe Nardi o tom píše na Katholisches.info.
Minulú stredu pápež František prijal na súkromnej audiencii bývalého amerického prezidenta Billa Clintona. Medzi hosťami, ktorých Clinton „priviedol“ do Vatikánu, bol aj syn a dedič Georgea Sorosa Alexander Soros. Ako upozorňuje Giuseppe Nardi, táto skutočnosť spustila na internete lavínu komentárov: Sorosom vlastnená Nadácia otvorenej spoločnosti je predsa dobre známa svojím protikresťanským postojom.
František už prijal mnohých exponentov ľavicovo-liberálneho establišmentu. Podľa Giuseppeho Nardiho možno hovoriť o akomsi zbieraní trofejí vplyvnými ľavičiarmi: stretnutie s pápežom je pre nich jednoducho jednou z vecí, ktoré treba v živote urobiť.
V prípade Sorosovcov však nejde o prvé kontakty. V roku 2015 George Soros venoval 650 000 dolárov na sponzorovanie Františkovej návštevy v Spojených štátoch. Táto záležitosť vyšla najavo spolu so škandálom WikiLeaks; na tok peňazí dohliadal vtedajší predseda elitnej Rady kardinálov, honduraský kardinál Oscar Rodriguez Maradiaga.
Vatikánske médiá sa mimochodom snažili celú záležitosť bagatelizovať: zdôrazňovalo sa, že Alexander Soros nehovoril s pápežom medzi štyrmi očami; František hovoril priamo iba s Billom Clintonom a Soros a ďalší členovia delegácie boli v tom čase na prehliadke Vatikánu.
Alexander Soros sa vraj objavil u pápeža len preto, aby ho pozdravil a urobil si niekoľko fotografií. „Vatikán sa preto snažil túto záležitosť v očiach verejnosti bagatelizovať, zatiaľ čo v zákulisí sa nadväzovali kontakty, upevňovali priateľstvá a viedli rozhovory, ktoré sa nezverejňovali,“ poznamenal Nardi.
Otázky by však nemala vyvolávať len prítomnosť Alexandra Sorosa vo Vatikáne. Čo tam robil samotný Bill Clinton? Nardi pripomenul, že práve počas jeho prezidentovania sa Spojené štáty vydali na vyslovene protikresťanskú, revolučnú cestu.
Práve v tomto období sa začali používať pojmy ako reprodukčné práva, práve vtedy sa začala agresívna propagácia potratov a popieranie poriadku stvorenia. „Clintonovci sú lobistami za politiku, ktorá je v ťažiskových bodoch, najmä v otázke nespochybniteľných hodnôt, úplne nezlučiteľná s učením Cirkvi,“ zdôraznil.
Na záver Nardi zdôraznil, že pápež prijal Clintona na súkromnej audiencii. Kým oficiálne audiencie sú súčasťou povinnej politiky Vatikánu a súvisia s diplomatickými aktivitami Svätej stolice, súkromná audiencia bývalého prezidenta má iný charakter; často vypovedá o politických sympatiách a podpore….
Zdroj: Katholisches.info
