V tejto situácii Mathias I., patriarcha Etiópskej pravoslávnej cirkvi, zvolal do Addis Abeby mimoriadne zasadnutie Svätej synody, na ktorom sa zúčastnilo 75 biskupov z celého sveta. Rozhodli o exkomunikácii troch vzbúrených hierarchov a 25 nezákonne vysvätených biskupov (jeden sa kajal a vrátil sa do materskej cirkvi) . V reakcii na schizmu hierarchovia exkomunikovali 12 členov Svätej synody.
Studená náboženská vojna dnes neprebieha len v pravosláví medzi moskovským a konštantínopolským patriarchátom. Nedávno došlo k rozkolu aj v rámci Etiópskej pravoslávnej cirkvi. Traja arcibiskupi pochádzajúci z národa Oromo tajne a bez súhlasu Svätej synody vysvätili 26 mníchov za biskupov, po čom vyhlásili vznik novej inštitúcie: Oromská pravoslávna cirkev etiópskeho obradu. Odštiepenci taktiež násilne obsadili chrámy a farské budovy v regióne Oromia.
Konflikt má etnický základ a pramení z túžby Oromov
mať vlastnú národnú cirkev. Tvárou v tvár takejto situácii nemôžu etiópske
orgány zostať ľahostajné, najmä keď pravoslávna cirkev požiadala premiéra
Abiyiho Ahmeda, aby zasiahol a vrátil majetok zhabaný povstalcami. Šéf vlády,
ktorého otec má oromský pôvod, sa však nepostavil na stranu etiópskej
pravoslávnej cirkvi, ale podporil snahy separatistov. Povedal, že náboženskí
separatisti majú právo požadovať bohoslužby v rodnom jazyku, otvorenie
teologických vysokých škôl v Oromii a vysvätenie väčšieho počtu biskupov z
ľudu. Podľa rôznych správ povstalci postupne obsadzujú budovy etiópskej
pravoslávnej cirkvi s pomocou vládnych síl a špeciálnych jednotiek podriadených
regionálnej vláde Oromia. Prelínanie náboženských, etnických a politických
faktorov neveští rýchle ukončenie konfliktu.
Zdroj: siec.wpolityce.pl
