Virtuálna influencerka Milla Sofia púta pozornosť mužov na sociálnych sieťach, kde pózuje v malých bikinách, nádherných šatách a dokonca aj v golfovom oblečení. Má to len jeden háčik: Nie je skutočná.
Vytvorila ju umelá inteligencia a jej zmyselné fotografie na Twitteri a TikToku zbierajú tisícky lajkov od používateľov sociálnych sietí, ktorí jej vyjadrujú svoj obdiv a lásku, ba chceli by sa s ňou stretnúť.
V poslednom čase sa objavil skutočný nával takzvaných takýchto modeliek (i modelov) – virtuálnych napodobenín skutočných žien, vytvorených z digitálnych stôp zanechaných na internete. Pred niekoľkými rokmi to bola ešte kuriozita, s rozvojom technológií je čoraz ťažšie ich odlíšiť od reálnych ľudí.
Umelá inteligencia postupne preniká do každej oblasti nášho života ako je medicína, priemysel, obchod, vojenské aplikácie a ďalšie. Vďaka nej digitálne modely lákajúce svojimi „dokonalými“ tvarmi, krásnymi úsmevmi a hypnotizujúcim pohľadom sú ako najdokonalejšia, vypočítaná návnada, zakorenená v najhlbších vrstvách mužskej DNA, nastavená tak, aby nalákala mužov, ktorí trávia svoj život v digitálnom priestore.
Nie div, že počet fanúšikov nulových výtvorov exponenciálne narastá. Technologická ilúzia čoraz dokonalejšie maskuje skutočnosť, že človek má do činenia len s vizualizovaným kódom.
Stačí si pozrieť nasledovné krátke videá zobrazujúce dve digitálne postavy, ktoré predstavujú stav súčasnej techniky vytvárania digitálnych osôb. Slúžia ako ukážka toho, čo je možné dosiahnuť za niekoľko minút pomocou bežne dostupného softvéru:
„I am a metahuman“.
Keďže internetová pornografia prenikla do väčšej časti našej kultúry, umelá inteligencia si začala brúsiť zuby aj na tento trh. Vzhľadom na to, že svet tvorby obrázkov pomocou umelej inteligencie rýchlo dosahuje nové rozmery, asi nikoho neprekvapí, že si našiel aj nekalejšie uplatnenie.
Tak ako každé dobrá vec je zneužiteľná, zrejme v oveľa väčšej miere to platí aj pre umelú inteligenciu, vďaka ktorej ľudia majú prístup k nástrojom, ktoré im ponúkajú pornografiu prispôsobenú ich špecifickým záujmom a fetišom. Morálne dilemy, ktoré tu vznikajú, je ťažké ignorovať, pretože modely strojového učenia môžu vypľuť aj obrázky zobrazujúce napríklad zneužívanie detí alebo znásilnenie, a keďže pri ich výrobe „nebolo nikomu ublížené“, takýto obsah vraj neporušuje nijaké zákony….“.
Vďaka umelej inteligencii možno vytvoriť video, v ktorom ktokoľvek povie čokoľvek čo chceme a výsledok bude vyzerať tak reálne, že bude len veľmi ťažké presviedčať masy o tom, že to nie je pravda. Predstavme si reakciu „ľudových más“ v takom Pakistane na zmanipulované video, na ktorom napríklad osoba s tvárou biskup páli korán či v Indii sa hanlivo vyjadruje na adresu hinduistov…
O tom, aký dokonalý môže byť výsledok stačí pozrieť video, v ktorom vystupuje a rozpráva nezmysly osoba na nerozoznanie od bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu.
„Pornografia s umelou inteligenciou“ pravdepodobne ešte viac prehĺbi rozsah katastrofy, čo bude mať za následok pohromu rozpadnutých rodín, poškodených medziľudských vzťahov, ale predovšetkým – sociálnu kastráciu mužov.
Podľa štatistík amerického Pew Research Center už viac ako 60 % mladých dospelých Američanov nemá stáleho partnera. Napriek popularite rôznych aplikácií sa štatistiky zoznamovania a formálnych vzťahov prudko znižujú a priemerná hladina testosterónu v USA klesla na nevídané minimum. Hoci sa medzi uvádzanými dôvodmi objavuje fyzická nečinnosť, zlá kvalita potravín či stres, neklamme sa – chlapi sa vzdávajú žien najmä vďaka rozšíreniu široko dostupnej pornografie.
Maskovaná umelá inteligencia však bude mať ešte jednu výhodu. V nie príliš vzdialenej budúcnosti budú veľké jazykové modely schopné nadväzovať hlboké vzťahy s ľuďmi. Už dnes muži na celom svete platia neuveriteľné sumy peňazí za možnosť chatovať s dievčatami, ktoré vidia na internete, a početné chatovacie roboty spríjemňujú čas tisícom osamelých Japoncov.
Dá sa preto očakávať, že o niekoľko rokov budeme svedkami podobnej situácie ako vo filme Her, kde sa muži skutočne zamilujú do umelej inteligencie prejavujúcej oveľa väčšiu emocionálnu citlivosť ako živá partnerka. (Pre mnohých ľudí je tento film krásny, ba pohľad do budúcnosti.)
Každý tak získa napodobeninu dievčaťa, o ktorej by mohol v skutočnom živote len snívať; navyše dokonale prispôsobenú jeho potrebám a spĺňajúcu každé jeho želanie. Skutočné ženy, ktoré si vyžadujú veľa úsilia a odhodlania; nehovoriac o všetkých problémoch s budovaním trvalého vzťahu, nemajú proti takejto konkurencii šancu. Už teraz na nešťastie prehrávajú s pornoherečkami, nehovoriac o ich „vylepšenej“ digitálnej verzii.
V tom všetkom je akoby znamenie doby. V našej civilizácii dosiahol človek rozhodujúci stupeň sebestačnosti. Už nepotrebuje veľkú rodinu, ktorá by ho podržala v ťažkých situáciách (a ak ju aj má, dnes mu už aj tak pravdepodobne nepomôže). Rodová rovnosť spôsobila, že muži ani ženy už vlastne ani nepotrebujú takzvanú „druhú polovicu“ – z toho vyplývajú neúmerne vysoké nároky na takúto potenciálnu „druhú polovicu“ v pomere k ponúkaným výhodám.
Čo nám zostalo? Len starostlivosť o vlastné blaho: pohodlie, komfort a uspokojenie libida. Život je príliš krátky na to, aby sme neočakávali okamžité uspokojenie!
Napriek tomu ani ten najdokonalejší technologický zázrak nemôže zastrieť pravdu, že máme do činenia len s počítačovým kódom. Napriek rôznym technoentuziastom, ktorí lásku redukujú na elektrické reakcie v mozgu, je uvedomenie si tejto skutočnosti mimoriadne bolestivé. Predovšetkým kvôli jej duchovnej povahe.
Niet divu, že muži už dnes páchajú oveľa viac samovrážd ako ženy a že do roku 2030 depresia prevezme korunu najčastejších svetových chorôb.
