V Spojených štátoch, ale aj v Európe a najmä vo Francúzsku v posledných desiatich rokoch prudko vzrástol počet žiadostí o zmenu pohlavia medzi dospievajúcimi. Je to prejav skutočnej pandémie, ktorá zasiahla stredné a vysoké školy: čoraz viac mladých ľudí tvrdí, že sa vraj narodili v „nesprávnom tele“. A pedagógovia, školstvo i zdravotníci v čoraz väčšej miere podporujú tieto prejavy priradením diagnózy „rodová dysfória“, čím sa legitimizujú a dokonca podporujú zmeny v správaní, ktoré sú niekedy veľmi rýchle, čo vedie mnohých k tomu, aby sa vydali touto cestou.
Caroline Eliacheffová je 75 ročná je detská psychiatrička a psychoanalytička, Céline Massonová je o niečo mladšia psychoanalytička a univerzitná profesorka. Ešte pred nejakým časom sa im nesnilo, že budú musieť znášať údel nie nepodobný Salmanovi Rushdiemu s jedným rozdielom, že kým na britského spisovateľa číhali fanatici islamskí, dámy upadli do nemilosti fanatikov transgenderových, bojovníkov „Za dúhové Francúzsko“.
Ak sme si už zvykli, že nepremyslené a nevhodné výroky
môžu uraziť precitlivených moslimov a vzbudiť u nich hnev
a túžbu po odplate, realita je taká, že budeme musieť zvykať zrejme na to,
že aj uznávaní odborníci v oblasti psychiatrie budú vystupovať pod
policajnou ochranou iba preto, že majú vážne – odborné – výhrady voči
diktátu LGBT.
Céline Massonová a Caroline Eliacheffová, autorky knihy La Fabrique de l’enfant-transgenre (Vytvorenie transgenderového dieťaťa), v ktorej varujú pred zneužívaním zmeny pohlavia u detí, boli podľa denníka Le Figaro v priebehu jedného týždňa v novembri 2022 donútené pod tlakom LGBT aktivistov zrušiť tri svoje prednášky.
Keď Caroline ELIACHEFFová mala 17. novembra 2022 v Lille hovoriť o knihe s filozofom Christianom Godinom, na sociálnych sieťach sa objavilo viacero výziev s cieľom zabrániť konaniu tejto akcie. Aktivistov tam bolo plno a po hodine urážok, nadávok a hluku miestnosť museli opustiť.
Parížska samospráva socialistky Anne Hidalgovej, ktorá sa hrdí svojou progresívnosťou, inkluzívnosťou a toleranciou, ustúpila vyhrážkam LGBT aktivistov a zrušilo sympózium venované „novým výzvam pre rodičov“ s diskusiou o knihe a ohromném „nárastu počtu prípadov, keď si deti chcú zmeniť pohlavie“ – o 1000 až 4000 percent!
Pod zámienkou spochybňovania binarizmu sme svedkami vzniku dogmatizmu, ktorý v mene istej ideológie tvrdí, že anatómia je len epifenoménom*): dieťa by malo mať možnosť samo si vybrať svoje pohlavie podľa svojich pocitov.
To vyvoláva etické otázky: v akom veku by sme mali rozhodnúť o tejto téme a umožniť zmenu pohlavia, ale za akú cenu?
S (predpokladaným) rizikom, že budeme označení za transfóbnych, (…) vyslovujeme hypotézu, potvrdenú inými autormi, že transidentita (potreba žiť v inom pohlaví, ako je „pohlavie uznané pri narodení“) je výsledkom nákazlivej ideologickej subkultúry prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré sú v mnohých ohľadoch podobné sektám.
Ako rodení klinickí lekári, konfrontovaní s vplyvom týchto ideológií na telo a psychiku detí a dospievajúcich, s ktorými pracujeme už mnoho rokov, sme považovali za nevyhnutné reagovať, najmä preto, že táto téma fascinuje médiá, ktoré sa k nej často vracajú.
Eliacheffová mala vystúpiť aj na Ženevskej univerzite, ale aj tam sa aktivistom LGBT podarilo jej vystúpenie zrušiť. Nakoniec bola pozvaná do Lyonu na večeru-debatu v reštaurácii. Od účasti ich však opäť odradili hrozby. Aktivisti vyhlásili víťazstvo a verili v zrušenie večera. Polícia a prefektúra to však vzali vážne. Stretnutie sa konalo na inom mieste pod ochranou dvoch policajných áut a niekoľkých sprevádzajúcich policajtov“.
Céline Massonová opisuje desivú situáciu: „Žijeme v atmosfére intelektuálneho teroru, v ktorej na sociálnych sieťach padajú tvrdé obvinenia pri najnevinnejšom prejave nesúhlase s mainstreamovým diskurzom filtrovaným cez politickú korektnosť.
Ako démonizujú svojich nepriateľov? Všemocnou rétorickou zbraňou, reductio ad Hitlerum, ktorá spočíva v diskvalifikácii oponenta tým, že ho spoja s Hitlerom a všetkými jeho súčasnými variantmi.
Ak človek nesmie kritizovať hormonálnu terapiu, ktorá blokuje pubertu u detí, vymazávanie sexuálnej odlišnosti či tvrdenia, že pohlavie je binárne, potom to naozaj znamená, že sloboda slova a myslenia nebola nikdy taká ohrozená ako dnes. Ak aj taký banálny výrok ako „ženou sa človek nestáva, ale narodí“ vyvolá výbuch hnevu, znamená to, že za podľahnutie cenzúre platíme naozaj vysokú privysokú cenu.
Hlavným vinníkom je pravdepodobne intelektuálna klíma prevládajúca v kruhoch, ktoré slúžia ako morálny, vedecký a spoločenský rámec pre psychológov: univerzity, tlač a radikálne progresívne politické hnutia. Ako vysvetľuje Eliacheffová v Le Figaro: „LGBT aktivisti vymysleli nový jazyk, ktorý fragmentuje spoločnosť tým, že vytvára typológie: cis, trans, nebinárny atď. V mene boja proti diskriminácii nám chcú vnútiť aj myšlienku, že pohlavie je „pridelené“, že ho možno meniť od útleho veku podľa svojich pocitov.“
Na všetkých týchto miestach a vo všetkých týchto kruhoch sa transgender stal politickou zbraňou v rukách radikálnej ľavice, ktorá je zaslepená svojou posadnutosťou obracať roly utláčateľa a utláčaného. V tomto kontexte je pandémia rodovej dysfórie fabrikou na produkovanie imaginárnych utláčaných ľudí, ktorí sa stávajú skutočnými aktivistami vo veľmi reálnom politickom boji.
O toto ide aj bojovníkom Za dúhové Slovensko?
*) epifenomén: sprievodný jav nejakej veci al.procesu, ktorého prítomnosť al. neprítomnosť danú vec al. proces neovplyvní.