Podujatie, ktoré v Ríme zorganizovala Medzinárodná katedra bioetiky Jérôme Lejeune, zdôraznilo odvahu učenia svätého Pavla VI. o sexualite, ktoré je stále aktuálnejšie tvárou v tvár pokusom inštrumentalizovať telo a manipulovať s rodením detí, ktoré už nie sú „darom“, ale nárokom a „produktom“.
Veľký úspech kongresu Humanae Vitae, odvaha encykliky o sexualite a plodení, ktorý zorganizovala Medzinárodná katedra bioetiky Jérôma Lejeuna. Tón udal majstrovský a autoritatívny prejav prefekta Dikastéria pre náuku viery kardinála Luisa Francisca Ladariu Ferrera: Encyklika Pavla VI. práve tým, že odsudzuje každý manželský akt, ktorý oddeľuje spojenie medzi dvoma významami, ktoré chce Boh, prináša so sebou integrálnu víziu človeka, ktorá je v priamom rozpore s redukcionistickou a dualistickou antropológiou, ktorá je charakteristická pre gender ideológiu i transhumanizmus. „Encyklika,“ vysvetlil kardinál, „je naďalej platná, pretože je správnou odpoveďou magistéria na dualistické antropológie, ktorých cieľom je inštrumentalizovať telo a ktoré nenie sú nijakým novým postmoderným a sekulárnym humanizmom, ale skôr autentickým antihumanizmom.
Humanae vitae je pozoruhodným príkladom toho, ako je magistérium Cirkvi, keď sa vyslovuje neomylne alebo definitívne, skutočne inšpirované zhora. Encyklika sa skutočne s postupujúcimi dejinami ukazuje ako čoraz prorockejšia, pretože rúca tie omyly, ktoré sa začali nenápadne pred stáročiami. Pretože Humanae vitae so sebou prináša víziu človeka, ktorá je jediným možným protiliekom na to, čo prišlo so sexuálnou revolúciou.
Dr. Michele Schumacherová, ktorá vyučuje na Teologickej fakulte Freiburskej univerzity a je autorkou nedávnej knihy Metaphysics and Gender: The Normative Art of Nature and Its Human Imitations (Metafyzika a gender: normatívne umenie prírody a jeho ľudské imitácie), v ktorej to jasne ozrejmila: Prelom roku 1968 masívne uvoľnil cestu predstave slobody vykorenenej z ľudskej prirodzenosti, slobody neurčitej, bez orientácie na dobro. Sloboda, ktorá sa stáva cieľom sama osebe a tragicky sa odpútava od povolania k sebadarovaniu.
Prezieravosť encykliky vyzdvihoval vo svojom príhovore aj profesor Jean-Marie Le Méné, predseda Nadácie Jerôme Lejeune a člen Pápežskej akadémie pre život, keďže predvídala katastrofu, ktorá nastane v prípade oddelenia dvoch významov manželského aktu. Človek dramaticky rozprestrel svoje ruky nad vznikom života a táto závratná moc nad rodiacim sa životom je priamym dôsledkom antikoncepcie, ktorá sprístupnila gaméty (pohlavné bunky) vede, aby nimi manipulovala.
Vypudenie morálky a cirkevného učenia zo sexuálneho života zanechalo vákuum, ktoré rýchlo vyplnila technoveda a trh. Tie sú dnes jedinými uznávanými referenciami, ktoré umožňujú dve extrémne tváre toho istého problému: nemať deti za žiadnu cenu (teda všetky antikoncepčné a interrupčné techniky), mať deti za každú cenu (a teda všetky techniky umelého oplodnenia až po náhradné materstvo). Dieťa sa tak stalo právom, ktorému zodpovedá výrobný sektor, ktorý poskytuje požadovaný tovar. Pavol VI. to videl správne: „Odovzdávanie ľudského života je veľmi vážna úloha.“ – tak znie prvá veta encykliky – bola od základu ohrozená antikoncepciou, ktorá ju premenila na právo na dieťa alebo právo na sexualitu bez detí.
Antikoncepcia zasiahla samotné jadro ľudského povolania, ktorým je darovanei seba samého, v dôsledku čoho sa človek stal tovarom. A nejde len o právo na dieťa. Logika antikoncepcie, ako o tom svedčili početné páry, ktoré sa zúčastnili na piatkových popoludňajších rozhovoroch, totiž spočíva práve v tom, že druhá osoba je považovaná za objekt rozkoše, za niekoho, koho možno vlastniť, alebo dokonca za spoluvinníka sexuálneho aktu, ktorý je uzavretý darovaniu života.
Či už je človek rodičom niekoľkých detí, ako Maria Scicchitano a Angelo Trecca, ktorí prijali vtelené posolstvo Humanae Vitae z vlastných rodín, z ktorých pochádzajú, alebo nemôže mať deti, ako Kostaričania José Alejandro Martínez a Anelena Hueda, ktorí predtým, ako sa dostali ku katolíckej náuke o tele a sexualite, prešli všetky cesty, ktoré ponúka trh s antikoncepciou, vyvstáva jasné posolstvo: Učenie Humanae Vitae, ktoré vylučuje všetky formy antikoncepcie z manželského vzťahu, umožňuje páru očistiť svoj vzťah, naučiť sa hlboko rešpektovať jeden druhého, dosiahnuť ovládnutie seba samého a vlastnej inštinktívnosti, ktorá umožňuje len vzájomné darovanie.
Antikoncepčná pilulka bola v skutočnosti technickovedeckou podporou lásky žiadostivosti; odpoveďou na túto tendenciu, ako zdôraznila Oana Gotia, profesorka morálnej teológie vo Veľkom seminári Najsvätejšieho srdca v Detroite, je však stále čistota, ktorá pristupuje k druhému ako k osobe bez toho, aby z nej robila prostriedok sebauspokojenia. Antikoncepcia a čistota sú vzájomným protikladom, pretože sú plodom dvoch protikladných vízií človeka. Cnosť čistoty je preto kľúčovým spojovacím bodom, ktorý siaha ku koreňom ľudskej bytosti a vzťahu medzi ľuďmi. Pretože, ako vysvetlil profesor Luis Zayas, prednášajúci na Navarrskej univerzite, ak človek žije sexualitu nezriadeným spôsobom, upadá samotné jadro človeka.
Dr. Isabelle Ecochardová, lekárka CHU (univerzitné nemocničné centrum) v Lyone, lektorka magisterského štúdia teológie tela na Institute de Theologie du Corps v Lyone, potvrdila svedectvá týchto manželských párov vo svetle vlastných skúseností ako konzultantka Africkej federácie pre rodinu (FAAF): rešpektovanie rytmov plodnosti zmenilo pohľad mnohých mužov na ženy. Podarilo sa jej zozbierať svedectvá viacerých manželov, ktorí priznali, že antikoncepčná pilulka z nich urobila v podstate sebcov, keďže očakávali, že vďaka nej môžu a majú byť ich manželky vždy k dispozícii, aby sa mohli sexuálne oddať.
Na druhej strane si uvedomila, ako sa zvýšila aj úcta a dôvera žien k manželom, keď videli, že sa dokážu ovládať a rešpektovať rytmus ženského tela. Hlboko odlišný je však aj vzťah k Bohu. Echoardová to plasticky vyjadrila slovami: „Tí, ktorí sa uchyľujú k antikoncepcii, hovoria Bohu, že sa mýlil, keď dal plodnosti určité rytmy. Naopak, tí, ktorí sa uchyľujú k prirodzeným metódam, mu hovoria: ‚Plodnosť, ktorú si nám dal, je úžasná a my chceme sledovať jej rytmy‘.
Konferenciu uzavrel emeritný prezident Národného katolíckeho bioetického centra profesor John Haas, ktorý bol členom riadiacej rady Pápežskej akadémie pre život. Haas poukázal na nedávne „otvorenie“ PAV vydaním zborníka Teologická etika života v minulom roku. Písmo, tradícia, praktické výzvy. Prečo je antikoncepcia vo svojej podstate zlý čin? Prečo nemôžu existovať žiadne výnimky?
Pretože, vysvetlil, antikoncepcia je iracionálny akt, je skutočne nerozumné – a teda v rozpore s ľudskou prirodzenosťou – konať proti správnemu cieľu nejakého aktu. Uchýliť sa k antikoncepcii znamená konať práve proti cieľu manželského aktu, teda proti plodeniu, a tým konať proti ľudskej prirodzenosti, ktorá je schopná rozpoznať cieľ a obrátiť sa k nemu. Preto je nezmyselným protirečením hovoriť o „rozvážnej antikoncepcii“ a legitimizovať výnimky v oblasti antikoncepcie.
