Nový film predstavuje možnosť zavedenia dobrovoľnej eutanázie v Japonsku pre všetkých ľudí nad 75 rokov ako „riešenie“ starnutia japonskej populácie.
Film s názvom Plan 75 si predstavuje Japonsko, v ktorom sa podporuje štátom podporovaná eutanázia všetkých japonských občanov starších ako 75 rokov, aby sa vyhli „záťaži“ pre zvyšok spoločnosti. Režisérka Chie Hayakawa opisuje film ako „príliš reálny na to, aby to bolo sci-fi„.
Film ešte nebol uvedený v Spojenom kráľovstve, ale je k dispozícii krátky trailer a Guardian opisuje premisu filmu takto:
„Namiesto toho, aby bol ktokoľvek vo veku 75 rokov bremenom, otravou, nepríjemnosťou odčerpávajúcou zdroje, môže sa jednoducho zveriť do pokojných, účinných rúk štátu a bezbolestne sa vytratiť. Tí, ktorí majú peniaze a rodinu, tak môžu urobiť na konci dvojdňového prémiového balíka, po kúpeľných procedúrach a špeciálnych jedlách. Tí, ktorí nemajú peniaze, dostanú dostatok peňazí na zaplatenie základných nákladov na pohreb a potom si ľahnú na lôžko v tmavej, tichej miestnosti oddelenej závesmi, kde sa potichu zmierujú s tým, že ich usmrtia plynom.“
Obavy z toho, že budú na príťaž, sú motiváciou pre eutanáziu
Hayakawa, ktorá už takmer desať rokov pozoruje japonskú spoločnosť a je čoraz viac znepokojená jej smerovaním, hovorí: „Štátom schválené riešenie, akým je Plán 75, nie je ani zďaleka nemožné v krajine, ktorá je čoraz netolerantnejšia voči sociálne slabším ľuďom: starším, postihnutým a ľuďom, ktorí nemajú peniaze.“
Režisérka ďalej uviedla, že japonská koncepcia osobnej zodpovednosti sa v Japonsku stala posadnutosťou. „Znamená to, že sa musíme postarať sami o seba namiesto toho, aby sme sa spoliehali na vládu alebo boli príťažou pre spoločnosť – a to vytvorilo akúsi nenávisť voči starším a slabším ľuďom,“ povedala.
Táto myšlienka je jednou z tém filmu a je vnímaná prostredníctvom hlavnej postavy Mishi Kakutani, ktorú hrá herečka Chieko Baisho. Kakutani sa tak veľmi obáva, aby nemusela žiadať o sociálne dávky a nebola nikomu na príťaž, že prijme nebezpečnú prácu usmerňovania dopravy uprostred noci okolo prác na diaľnici.
Hayakawa uviedla, že film vyvoláva otázky o spoločnosti, „ktorá dokáže byť taká neľudská, že ponúka smrť namiesto toho, aby pomohla zraniteľným ľuďom cítiť sa menej izolovane alebo mať strach. Dať im dôvod žiť namiesto spôsobu, ako zomrieť„.
Strach z osamelej smrti
Šokujúce je, že keď film vyšiel v Japonsku, mnohí komentátori na internete vyjadrili tejto myšlienke podporu a naznačili, že práve takýto systém Japonsko potrebuje. Hayakawa ako režisérka pri skúmaní postavy Kakutani zistila, že väčšina starších žien, s ktorými robila rozhovory, by plán 75 privítala.
„[P]ociťujú veľké obavy zo staroby a nechcú byť nikomu na obtiaž, vrátane svojich detí alebo rodiny. Povedali, že keď dostanú demenciu alebo sa budú cítiť veľmi zle, budú chcieť túto možnosť.“
Hayakawa uviedla, že okrem toho, že by boli na príťaž, mnohé ženy sa obávali „kodokushi“ alebo osamelej smrti: čoraz častejšie sa vyskytujúceho scenára, keď ľudia zomierajú sami a dlho ich nikto neobjaví.
Hayakawa tiež povedala, že chce, aby ľudia o tejto otázke viac premýšľali, pretože „akonáhle máme takýto systém, existuje určitá skupina ľudí, ktorí majú pocit, že nemajú inú možnosť, ako ju prijať“.
Rozšírenie okruhu osôb oprávnených na eutanáziu je presne to, čo sa stalo v Kanade a Holandsku, kde bola eutanázia pôvodne zavedená za pomerne obmedzených podmienok. V Holandsku však v súčasnosti prebieha proces sprístupňovania eutanázie deťom, o ktorých sa predpokladá, že sú nevyliečiteľne choré.
Kanada tiež zrušila požiadavku, aby dospelá osoba bola nevyliečiteľne chorá, aby mohla mať prístup k eutanázii, a to necelých päť rokov po tom, ako bola táto prax v roku 2016 uzákonená.
Scenáre vo filme sa už odohrávajú v krajinách, kde je to legálne
Dôvody na vyhľadanie eutanázie zdramatizované v tomto filme, ako napríklad strach z toho, že bude na príťaž, alebo osamelosť, sa často uvádzajú ako dôvody na vyhľadanie asistovanej samovraždy alebo eutanázie v krajinách, kde bola legalizovaná.
V roku 2021 ukončilo svoj život asistovanou samovraždou alebo eutanáziou 10 064 Kanaďanov, čo predstavuje 3,3 % všetkých úmrtí v krajine a nárast o 32,4 % oproti predchádzajúcemu roku.
17,3 % ľudí v Kanade, ktorí ukončili svoj život týmto spôsobom, uviedlo ako dôvod, prečo chceli zomrieť, „izoláciu alebo osamelosť“. V 35,7 % prípadov sa pacienti domnievali, že sú „záťažou pre rodinu, priateľov alebo opatrovateľov“.
Podobne v Oregone, ktorý britskí organizátori kampane za asistovanú samovraždu Dignity in Dying (Dôstojnosť pri umieraní) pravidelne uvádzajú ako vzor pre zavedenie právnych predpisov v Spojenom kráľovstve, medzi obavami na konci života, ktoré uviedli tí, ktorí ukončili svoj život, takmer polovica (46,4 %) tých, ktorí ukončili svoj život, uviedla, že sa obáva, že budú „na ťarchu rodine, priateľom/opatrovateľom“, a 6,1 % uviedlo, že sa obáva „[f]inančných dôsledkov liečby“.
Štúdia v Írsku zistila, že takmer tri štvrtiny ľudí starších ako 50 rokov, ktorí predtým vyjadrili želanie zomrieť, už o dva roky neskôr toto želanie nemali.
Hovorkyňa organizácie Right To Life UK Catherine Robinsonová uviedla: „Film ešte nebol uvedený v Spojenom kráľovstve, ale podľa komentárov režiséra a krátkeho traileru tento film predstavuje hrozivo realistickú budúcnosť. Žiaľ, mnohé z obáv, ktoré film vyvoláva v súvislosti s „príťažou“ a osamelosťou, si nemusíme predstavovať – tie sú už dnes realitou mnohých z tých, ktorí takto ukončia svoj život. Dokazujú to údaje z Kanady aj z Oregonu.“
„Dúfajme, že tento film povzbudí divákov, aby sa vážne zamysleli nad spoločenskými dôsledkami sprístupnenia eutanázie a povzbudenia chorých a/alebo starších ľudí, aby ju podstúpili. Spojené kráľovstvo sa touto cestou ešte nevydalo. Mali by sme pomáhať ľuďom žiť, nie zomierať.“
Zdroj: righttolife.co.uk
