Hoci smrť je v našom pozemskom živote jediná istota, človek sa smrti vzpiera, zomrieť nechce a túži po nesmrteľnosti. Keď však prestane veriť v nebo a začne si vymýšľať nebo nové, v lepšom prípade bude sklamaný, v horšom skončí v nejakom pekle už tu, na zemi. Dnes pribúda technokratov, ktorí smrť považujú iba za technický problém, ktorý v blízkej budúcnosti bude možné vyriešiť čoraz dokonalejšími regeneračnými postupmi a časom nahradením všetkých biologických tkanív umelými zložkami, takže v budúcnosti vraj nebudeme musieť vôbec zomierať.
Technokrati (a technokratky), ktorí toto vyznávajú, si hovoria transhumanisti. Ak by sme chceli transhumanizmus stručne charakterizovať, ide o presvedčenie, podľa ktorého je možné vďaka moderným technológiám pozdvihnúť človeka na vyššiu úroveň evolúcie, spojiť ho so strojom a „vyslobodiť“ rozum z obmedzení biológie. V kombinácii s umelou superinteligenciou bude vraj možné zaistiť dosiahnutie nesmrteľnosti a teda božskosti.
Takéto evolučné myslenie vychádza z presvedčenia, že ak spočiatku smer vývoja určovala biológia a s ňou prírodné zákony, v súčasnosti ju nahrádza technológia, ktorá berie evolúciu do vlastných rúk, takže ju môžeme ovládať a nasmerovať na to, čo považujeme za vhodné, a tak sa stať akoby bohmi.
Pre mnohých to naozaj predstavuje nové náboženstvo s prísľubom večného života. Prísľub nesmrteľnosti sa objavil napríklad na stránkach časopisu Time, kde ako medzník, kedy ľudstvo dosiahne nesmrteľnosť, bol vytýčený rok 2045.
Akokoľvek je to bizarné, táto predstava má silných podporovateľov medzi miliardármi zo Silicon Valley, ktorí dúfajú, že za peniaze si budú môcť kúpiť aj nesmrteľnosť
Napríklad Sergey Brin a Larry Page, zakladatelia spoločnosti Google, založili divíziu s názvom California Life Company alebo Calico, ktorá sa venuje výskumu proti starnutiu, čo síce vyzerá celkom rozumne, pokiaľ si neprečítame titulok (opäť) časopisu Time u roku 2013: Môže Google vyriešiť otázku smrti?„.
Noviny píšu o tom, že miliardári zo Silicon Valley by chceli žiť naveky a robia všetko pre to, keď už majú tie miliardy k dispozícii, aby sa im to aj podarilo.
Optimizmus je na vzostupe, keď podľa anglického výskumníka dlhovekosti Aubreya de Greya, je starnutie iba choroba a to liečiteľná. V roku 2008 de Grey vyhlásil, že prvý človek, ktorý sa dožije 1 000 rokov, sa už narodil.
Vynálezca, počítačový vedec a futurológ Ray Kurzweil, popredný popularizátor transhumanistických myšlienok, vo svojej knihe Singularita je blízko z roku 2005 vyhlásil, že chce byť jedným z nich. „Denne užívam 250 doplnkov (tabletiek) a každý týždeň absolvujem pol tucta intravenóznych terapií,“ napísal. Agresívnym „preprogramovaním [svojej] biochémie“ dúfa, že sa mu podarí predĺžiť prirodzenú dĺžku života až do nástupu technológií na zvrátenie starnutia „v druhej dekáde tohto storočia“.
To ale nie je zďaleka jediná ambícia transhumanistov, ktorí, samozrejme, odmietajú myšlienku nemennej ľudskej prirodzenosti. Ak podľa knihy Genesis je ľudská podoba božská: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, “ podľa nich na Homo sapiensovi nie je nič jedinečné. Je vraj iba jednou z nespočetných foriem života, ktoré vznikli zo slepej, bezcieľnej hry evolúcie. Ako tvrdí izraelský mysliteľ Yuval Noah Harari v knihe Homo Deus (2015): „Štyri miliardy rokov prírodný výber vylepšoval a upravoval tieto telá, takže sme sa z améby stali plazmi, cicavcami a Sapiens. Nie je dôvod myslieť si, že homo sapiens je poslednou stanicou.“
Ak „poslednou stanicou“ nie je homo sapiens, čo by ňou malo byť? Dovŕšenie evolúcie, transhumanistická budúcnosť, v ktorej všetko bude fluidné, a vďaka ktorej sa dopracujeme k „prekrásnemu novému svetu“ nového človeka Aldousa Huxleya.
Transgenderizmus urýchľuje evolúciu človeka?
Čo je však na tom najzaujímavejšie, je to, že cesta k tomu vysnívanému transhumanizmu vedie cez – transgenderizmus. Yuval Noah Harari sa pochvalne vyjadruje o zmenách, ktoré prinieslo šírenie – gender ideológie, ktorá urýchľuje evolúciu človeka a je kľúčovým medzistupňom k „prekrásnemu novému svetu“ nového človeka Aldousa Huxleya. Toto je hlavný dôvod, pre ktorý odsúdil zrušenie „genderových štúdií“ (gender studies) na univerzitách v Rusku či Maďarsku.
Preto podľa Harariho „katedry rodových štúdií sú miestom, kde sa dnes dejú dôležité veci (…), pretože ak chceme pochopiť nielen rodové vzťahy, ale v širšom zmysle aj revolúciu, ktorá sa v najbližších desaťročiach odohrá v spoločnosti, a to, čo znamená byť človekom, môžeme sa to práve tam naučiť“. A pokračuje: Keďže sa človek evolúciou mení, je možné, že o päťdesiat či sto rokov už ľudia nebudú mať pohlavie (gender-rod), alebo budú mať viacero „pohlaví“ (genderov-rodov), ktoré bude možné meniť, alebo dokonca bude možné vytvárať nové „pohlavia“ (gendery-rody).“
Transgenderizmus je teda oblasť, cez ktorú nové technológie ovplyvňujú základné chápanie ľudskej bytosti a jej identity a je medzistupňom k budúcemu transhumanizmu. Začína to genderom, ale postupne má dôjsť k ovplyvňovaniu čoraz väčších častí ľudskej identity.
Jedným z dôvodov, prečo je toľko vášnivých debát okolo transrodových a nebinárnych ľuďoch, je to, že ľudia podvedome cítia, že debaty budúcnosti budú o tom, čo môžeme robiť s ľudským telom a ľudským mozgom. Ako ich budeme môcť pretvoriť? Ako ich zmeniť? Prvým miestom, kde sa s týmito otázkami stretávame, je pohlavie. Ľudia podvedome si uvedomujú, že toto je už prvá debata o transhumanizme. Je to o tom, ako využiť technológie, aby sme zmenili ľudské telo, mozog a myseľ.
Agresívne presadzovanie gender ideológie spoločnosťami zo Silicon Valley sa neobjavuje len tak z ničoho nič. Je to príprava na to, čo príde: príprava na zvieracie a ľudské hybridy, kyborgov, ktorí budú vyžadovať našu akceptáciu.
„Diverzita“, ktorú nám chcú priniesť biotechnologické spoločnosti a internetové giganty, smeruje k budovaniu sveta s novým technologickým náboženstvom (New Age).
Transhumanizmus totiž vedie k odtrhnutiu sa od základov, na ktorých je postavená súčasná civilizácia. Máme prejsť od sveta, v ktorom sa realita poznáva zmyslami, najmä zrakom, k nestabilnému svetu s premenlivými identitami, v ktorom by sa sen vedcov a filozofov o globálnej spoločnej identite prostredníctvom prenosu údajov prostredníctvom neurónových sietí stal skutočnosťou.
Redefinovanie ľudského života je jeho ústrednou témou – čo vysvetľuje, prečo je transgenderizmus (ako aj homosexualita a redefinovanie manželstva) taký kompatibilný s transhumanizmom. Ako napísal multimilionár Martin Rothblatt, ktorý je pravdepodobne najznámejším a najbohatším transsexuálom v Amerike, ktorý sa vo svojich štyridsiatich rokoch rozhodol, že bude ženou, v knihe Od transgendera k transhumánnemu človeku:
Transhumanizmus vzniká z lona transgenderizmu. Ako rozumné bytosti musíme privítať toto ďalšie prekročenie „svojvoľnej“ biológie a solidárne prijať všetok vedomý život.
Takmer všetci transhumanisti sú ateisti, takže ich filozofia je nezlučiteľná s tradičnou kresťanskou vierou (a teda aj so zdravým rozumom). Preto neprekvapuje, že kresťanstvo je prezentované ako najväčšie zlo, ako niečo, čo bráni pokroku. Podľa Harariho prekonanie kresťanstva a kultúry, ktorú vytvorilo, je najdôležitejšou úlohou 21. storočia, ktoré má byť storočím transhumanizmu. Ľudstvo dosiahne večné šťastie samo, bez Boha. Jedinými povolenými ľudskými duchovnými odkazmi v ére transhumanizmu budú Matka príroda, horoskopy, amulety a veštby – to bude povolené, táto „viera“ bude podporovaná.
V tomto ohľade transhumanizmus nie je ničím novým. Je produktom osvietenstva, Hegelovej filozofie a postmoderny a pokračovaním vzorov, ktoré už v dejinách mnohokrát skrachovali a viedli k chaosu a nešťastiu.
A politici, médiá, mimovládne organizácie a horliví aktivisti, ktorí dnes bojujú za práva tzv. LGBT osôb, si neuvedomujú, že sú iba pešiakmi v tejto nezmyselnej honbe za nesmrteľnosťou.
