Ak má mať synodalita nejaký zmysel, musí byť o svätosti. Ak organizátori októbrovej synody o synodalite nezabezpečia, aby sa sústredila práve na posilňovanie svätosti, musia tak urobiť samotní účastníci. V opačnom prípade by synoda bola stratou času a peňazí,“ píše americký publicista a životopisec svätého Jána Pavla II George Weigel na portáli First Things.
„Pápež Benedikt XVI. často hovoril, že v dnešnom skeptickom a cynickom svete dokážu svätci presvedčiť ľudí o pravdivosti kresťanstva lepšie ako tie najrafinovanejšie argumenty. Možno sa preto čudovať, že v pracovnom dokumente (Instrumentum laboris, IL) pre októbrovú synodu o synodalite úplne chýbajú odkazy na svätých, na dvetisícročné dedičstvo svätosti v Cirkvi, na svätých, ktorí nás obklopujú v treťom tisícročí ‚spoločného putovania‘ (obľúbený synodálny termín). „Možno to nejako súvisí so zjavným nezáujmom IL o cieľ kresťanskej cesty: večnú radosť vo svetle a živote Trojice, v nekonečnom slávení,“ napísal Weigel.
Toto mlčanie na tému svätosti je o to prekvapujúcejšie, že synodálny proces, ktorý prebieha od roku 2021, je jeho vedením prezentovaný ako pokračovanie Druhého vatikánskeho koncilu. Pritom dogmatická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi Lumen gentium venuje svätosti celú kapitolu, pripomenul.
„Ak má októbrová
synoda o synodalite niečím prispieť k evanjelizácii sveta, ktorý tak naliehavo
potrebuje svätosť; ak chce urýchliť prebiehajúcu reformu Cirkvi zameranú na
to, aby katolicizmus účinnejšie prezentoval takúto svätosť, potom musí
synoda brať svätých oveľa vážnejšie, ako to robí jej pracovný dokument.
[…] Ak totiž synodálnosť nie je o posilňovaní svätosti, je to inštitucionálne
cirkevné sebaobetovanie, a to by bolo škandalózne plytvanie časom a peniazmi.“
– uzavrel americký publicista.
Zdroj: firstthings.com
