Do Cirkvi sa vrátila diskusia o proporcionalizme – blude, podľa ktorého zlé skutky samy osebe neexistujú.
Proporcionalizmus dvakrát odmietol svätý Ján Pavol II, ale vďaka Františkovej Amoris laetitia je táto téma opäť živá. Má to svoje vážne dôsledky, píše publicista George Weigel.
Diskusia o antikoncepcii po Druhom vatikánskom koncile nikdy nebola o morálnej
prijateľnosti metód regulácie plodnosti. Bola aj o teórii nazývanej proporcionalizmus, píše americký publicista a životopisec svätého Jána Pavla II. v denníku First Things George Weigel. Autor sa odvoláva na článok Dr. Larryho Chappa, emeritného lektora teológie z Pensylvánie.
„Proporcionalizmus učil, že nemôžu existovať absolútne morálne normy, pretože morálne konanie je z veľkej časti determinované konkrétnymi okolnosťami života osoby, ktorá sa dopúšťa určitého činu, ktoré sú takmer vždy plné nejasností vyplývajúcich z nejakých ťažkostí alebo poľahčujúcich okolností. To je, samozrejme, trochu karikatúra, ale zároveň užitočná skratka: proporcionalizmus je druhom situačnej etiky“ o proporcionalizme písal Chapp, ktorého cituje Weigel.
„Ako mohli inak inteligentní ľudia dospieť k absurdnému záveru, že neexistujú absolútne morálne normy, ktoré by nemuseli ustúpiť ťažkostiam a poľahčujúcim okolnostiam? (A čo vražda, znásilnenie a mučenie detí?) Je to dlhý príbeh, ktorý sa spája s mudrcom z Königsbergu Immanuelom Kantom a edinburským filozofom Davidom Humom. Stačí povedať, že ústredným bodom tejto drámy bolo to, čo mnohí považovali za Kantovo zničenie metafyziky (t. j. myšlienky, že vo svete a v nás sú zabudované isté hlboké pravdy, ktoré možno poznať rozumom), a Humova deštrukcia tvrdenia, že z nejakého faktu (napríklad, že existujú nevinné ľudské bytosti) možno odvodiť morálnu pravdu alebo hodnotu (napríklad, že nevinný ľudský život sa nesmie porušovať). A myšlienky, ako zvyčajne, majú svoje dôsledky,“ napísal Weigel.
Publicista pripomenul, že Katolícka cirkev odmietla proporcionalizmus. Urobil tak dvakrát svätý Ján Pavol II. najprv v encyklike Veritatis splendor z roku 1993 a potom v encyklike Evangelium vitae z roku 1995. Pápež vysvetlil, že áno, existujú skutky, ktoré sú vnútorne zlé a ktoré sú morálne absolútne zakázané bez výnimky.
Niektorí teológovia sa však so svojou porážkou nezmierili a naďalej propagujú proporcionalizmus, najmä na rímskych univerzitách, zdôraznil Weigel.
„V máji 2022 mal páter Julio Martinez SJ prednášku na Pápežskej gregoriánskej univerzite (centrum proporcionalizmu počas pokoncilových diskusií); kriticky tam uviedol, že Veritatis splendor utiahol putá (jeho výraz) v katolíckej morálnej teológii a ukončil proces ich zauzľovania, ktorý začal Humanae vitae a ktorý zahŕňa neschopnosť ‚správne rozlišovať a zohľadňovať okolnosti manželstva a rodinného života‘.“ Páter Martinez tiež vyjadril ľútosť nad tým, že Veritatis splendor chybne označil „vyučovanie morálky presným a jasným spôsobom“ za úlohu magistéria Cirkvi. Podľa neho dobrou správou bolo, že apoštolská exhortácia pápeža Františka Amoris laetitia „zaviedla rozlišovanie “ (predtým metódu duchovného vedenia) do prístupu Cirkvi k etike ľudskej lásky „v konkrétnych podmienkach manželstva a rodiny“, čo je „skutočnou inováciou v morálnej teológii“,“ – odvetil Američan.
Podľa názoru pátra Martineza by tak Amoris laetitia rozplietla uzly zviazané encyklikami Humanae vitae a Veritatis splendor, čo by malo následne vydláždiť cestu proporcionalizmu, t. j. presvedčeniu, že neexistujú absolútne morálne normy ani vnútorne zlé skutky.
„Ako napísal George Orwell: Človek musí patriť k intelektuálom, aby veril takýmto veciam: obyčajný človek nemôže byť taký hlúpy,“ komentoval to Weigel ironicky.
Na záver americký publicista poukázal na to, že v dejinách nemeckej apostázy a v postoji mnohých biskupov k otázke LGBT zohrala veľkú úlohu proporcionalizácia. Nejde teda o nejakú suchú teologickú debatu, ale o mimoriadne dôležitú otázku pre budúcnosť Cirkvi.
Zdroj: firstthings.com
