PITT – Parents with
Inconvenient Truths about Trans (Rodičia
s nepohodlnou pravdou o trans) je názov stránky, na ktorej sa rodičia zverujú
so svojimi zväčša bolestnými skúsenosťami s deťmi, ktoré podľahli volaniu
zradných sirén sľubujúcich „zázračné“ vyriešenie ich problémov počas
dospievania tým, že si zmenia pohlavie či „rod“. Každý príbeh je iný, ale zároveň sú si veľmi
podobné, sú surové ale vychádzajú zo srdca v nádeji, že v nich nájdu
odvahu a silu ďalší rodičia v boji za záchranu našich detí a našej
budúcnosti pred toxickou, škodlivou ideológiou
transgenderizmu.
Sú to už dva roky, čo môj 19-ročný syn vošiel do priestorov Planned Parenthood (Plánovaného rodičovstva) a na základe informovaného súhlasu dostal hormonálne lieky HRT. Spolu s matkou sme ho prosili, aby v takom mladom veku nerobil rozhodnutie, ktoré mu zmení celý život. On však nepočúval rozum a lieky dostal bez akéhokoľvek psychologického vyšetrenia resp. pod minimálnym lekárskym dohľadom.
Odvtedy sa ma zmocňujú záchvaty intenzívneho hnevu, ktoré spôsobili zhoršenie môjho duševného zdravia. Je to hnev, ktorý ma už takmer rok budí o druhej ráno a vždycky aj o štvrtej. Tento hnev si vyberá daň na mojom tele, mysli a nálade. Častejšie ako inokedy prežívam depresiu a anhedóniu. V koníčkoch, ktoré ma kedysi bavili, nenachádzam takmer žiadnu radosť. Robím iba to, čo naozaj musím a nič iné.
Musím úprimne povedať, že nikdy som si nemyslel, že je možné cítiť takú emocionálnu hroznú bolesť.
Na čo sa hnevám?
Na spoločnosť, že umožňuje kult sebapoškodzovania. Zúrim aj kvôli tomu, že spoločnosť vidí problém vo mne, pretože som vraj „transfóbny“.
Na lekársky establišment používajúci eufemizmy pre mrzačenie tiel tínedžerov – a nazýva to „starostlivosťou potvrdzujúcou rod“, a ešte na tom kráľovsky bohatne.
Na zdravotnícky personál, ktorý naďalej poskytuje môjmu synovi škodlivé pohlavné hormóny napriek tomu, že jeho duševné a fyzické zdravie sa zjavne zhoršuje. V 19 rokoch bol štíhly a v 21 rokoch je na hranici obezity. Takisto uvádza, že denne plače. Napriek tomu nie je ochotný prestať užívať lieky, ktoré mu škodia.
Na Demokratickú stranu (ktorú som kedysi podporoval) a Bidena,
ktorí umožňujú túto sociálnu nákazu. Na Bidena za to, že nominoval sudcu
Jacksona, ktorý odmietol definovať slovo „žena“. A strašne sa
zlostím na štátneho tajomníka Rachel (Richarda) Levina, keď vyhlasuje, aký je
rád, že mal deti pred tranzíciou (na ženu), a zároveň obhajuje liečbu
ničiacu plodnosť mladých ľudí.
Na mizogýniu hnutia, ktoré umožňuje sexuálnym predátorom získať prístup do ženských šatní a toaliet len preto, že tvrdia o sebe, že sú ženy.
Na mizogýniu hnutia, ktoré vidí ženy iba ako vykastrovaných mužov a neváži si ich dar privádzať na svet nový život, a tiež ktoré umožňuje mužom súťažiť so ženami v športových disciplínach a dominovať v nich (napr. Lia Thomas) alebo raniť ženy (napr. Fallon Fox, ktorý Tamike Brentsovej rozbil lebku).
Na médiá za to, že nepíšu o predpisovaní hormónov zo strany Planned Parenthood, ktorému stačí informovaný súhlas bez náležitej starostlivosti alebo sledovania poškodenia mladých ľudí, ktorí si ničia svoje telá.
Na predefinovávanie slov a zavádzanie vymyslených zámen zo strany trans hnutia a snaha presadzovať ich používanie a kontrolovať jazyk.
Na moje vlastné dieťa za to, že naďalej pýta odo mňa peniaze na štúdium univerzite, zatiaľ čo si ničí telo a myseľ; jeho bezohľadný postoj k emocionálnej bolesti vlastných rodičov a obrovský stres, ktorý jeho konanie vyvolalo v našom manželstve.
Na moju vlastnú totálnu bezmocnosť tvárou v tvár týmto udalostiam a pocit zlyhania, že som svoje dieťa pred týmto kultom neochránil.
Som si plne vedomý toho, že hnev škodí mojej mysli a môjmu telu. Čo sa s tým snažím robiť?
Väčšiu časť roka som úpenlivo prosil svojho syna, aby s tým prestal. Jeho odpoveďou bolo, že matku a mňa nazval transfóbnymi.
Posledné dva roky som každý deň v sebe bojoval, aby som synovi neposlal nepríjemný e-mail, v ktorom by som mu tvrdo povedal, čo si naozaj myslím o jeho narcistickom správaní a mizogýnnych predstavách.
Už nikdy nebudem voliť demokratov.
Niektoré dni sa úspešne pretvarujem a predstieram, že vlastne nič sa nedeje.
Asi rok a pol som navštevoval terapeuta, ale nepomohlo mi to. Časť môjho ja totiž vníma terapeuta ako súčasť profesie, ktorá túto sociálnu nákazu umožňuje.
Niekoľkokrát do týždňa mávam niekoľkominútový záchvat plaču. Robím to vtedy, keď je moja žena na prechádzke so psom, aby som ju tým nezaťažoval.
A nakoniec: Keby som svojho syna nemiloval, bolo by to všetko oveľa jednoduchšie, ale ja ho milujem. A práve moja láska spôsobuje smútok, ktorý živí môj hnev.
Zdroj: pitt.substack.com
