Dôveryhodnosť Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) s obľubou píšuceho o blížiacich katastrofách, dostala nepríjemnú ranu, keď nedávno zverejnený výskum ukázal, že 42 % jeho klimatických scenárov sa opiera o nepravdepodobné zvýšenie budúcej teploty, ktoré je podľa názoru tohto orgánu financovaného OSN „málo pravdepodobné„. Vo výskume sa uvádza, že priznanie IPCC k nepravdepodobnosti je „hlboko zahrabané“ v šiestej hodnotiacej správe (AR6) a je nepravdepodobné, že by si ho tvorcovia politík prečítali“. Autori poznamenávajú, že významné a dôležité časti úplnej práce IPCC zdôrazňujú tieto nepravdepodobné tvrdenia, čo „potenciálne zneplatňuje tieto časti správy“.
Klimatické a emisné osnovy SSP5-8.5 predpokladajú nárast teploty o približne 5 °C do konca storočia. Vždy bolo trochu odtrhnuté od reality a už dávno dostalo smrteľnú ranu, keďže globálne otepľovanie sa vyčerpalo približne pred 25 rokmi. Ak odhliadneme od malého prirodzeného nárastu spôsobeného veľmi silnou osciláciou EL Niño okolo roku 2016, oteplenie za dve desaťročia predstavuje iba o čosi viac ako 0,1 °C. Napriek tomu SSP5-8.5 dáva dôveru 42 % práce IPCC v AR6.
Autori tvrdo kritizujú veľkú časť práce IPCC. Okrem toho, že zdôrazňuje najhoršie scenáre, prepisuje históriu klímy, má „obrovskú tendenciu“ zdôrazňovať zlé správy oproti dobrým a dobré správy neuvádza vo svojom široko distribuovanom Súhrne pre tvorcov politík (SPM). Jeden z pozoruhodných rozporov sa týka záplav, kde správa AR6 IPCC s „nízkou istotou“ uvádza, že k nim prispel človek, ale v Súhrne pre tvorcov politík sa zdôrazňuje opak, keď sa uvádza, že vplyv človeka zvýšil „zložené“ záplavy.
Už dlho existujú obavy týkajúce sa SPM, ktoré píšu vládni úradníci a musia ich odsúhlasiť všetky zúčastnené politické strany. Minulý rok napísal fyzik Dr. Ralph Alexander poučný článok, v ktorom ukázal, ako sa vedecké poznatky v správach IPCC prekrúcajú, aby zapadli do politického naratívu prostredníctvom sprievodného SPM. Do tlačových správ sa potom pridávali ďalšie výmysly, o ktorých nedbanlivé mainstreamové médiá náležite informovali ako o faktoch.
Klimatické „odškodnenie“ sa v súčasnosti považuje za hlavnú politickú tému. V roku 2020 bol uverejnený prehľadový článok, ktorý ukázal, že 52 z 53 recenzovaných prác zaoberajúcich sa „normalizovanými stratami spôsobenými katastrofami“ nezaznamenalo žiadny nárast škôd, ktorý by sa dal pripísať zmene klímy. IPCC údajne vyzdvihol jediný dokument, ktorý tvrdil, že došlo k zvýšeniu strát. Podľa názoru autorov je tento dokument chybný, „ale jeho výber IPCC naznačuje, že jeho závery považuje za neodolateľné„.
Kritická správa je zásadným a súdnym preskúmaním „ustálenej“ vedy odovzdanej z OSN a má názov Zamrznuté klimatické názory IPCC. Má 180 strán, napísali ju niektorí z popredných svetových klimatológov a vydala ju nadácia Clintel Foundation. Práca skúma nedávno ukončený projekt AR6, ktorý pozostáva z troch správ pracovných skupín, syntézy a rôznych SPM. Minulý rok Clintelova Svetová klimatická deklarácia, ktorú podpísali mnohí vedci na čele s nositeľom Nobelovej ceny za fyziku profesorom Ivarom Giaeverom, prilákala na sociálnych sieťach obrovské publikum svojím vyhlásením, že neexistuje žiadna mimoriadna situácia v oblasti klímy. Vo vyhlásení sa uvádza, že klimatická veda sa zvrhla na diskusiu založenú na presvedčení, a nie na zdravej, sebakritickej vede.
Nachádzame sa na rázcestí? pýtajú sa dvaja z autorov správy. Uvedomia si OSN, IPCC a politici konečne, že ich 50 rokov stará hypotéza o antropogénnom otepľovaní je zastaraná, a začlenia do svojej práce a prognóz nové sily prirodzeného otepľovania objavené za posledných 30 rokov? Súčasná neistota o vplyve viacerých plynov v atmosfére je vraj rovnako neistá ako v roku 1979. Je to znak toho, že hypotéze chýba dôležitá zložka alebo proces.
Notoricky známym tvrdením IPCC je, že „globálne teploty sú s veľkou pravdepodobnosťou bezprecedentné za posledných 125 000 rokov“. Toto tvrdenie vymazáva holocénne tepelné maximum spred približne 9 800 – 5 700 rokov, kde existujú podstatné dôkazy, že teploty boli v mnohých častiach sveta často vyššie ako v súčasnosti. Tvrdenia IPCC, že súčasné otepľovanie nemá za posledných 2 000 alebo dokonca 125 000 rokov obdobu, „sú prinajmenšom veľmi nepresvedčivé“, tvrdia autori. V tomto prípade sa zdá, že IPCC sa správa ako ministerstvo pravdy Georgea Orwella, keď prepisuje klimatickú históriu Zeme.
Pokiaľ ide o stúpanie hladiny morí, existuje zjavná nedôvera voči záverom, ku ktorým sa dospelo a ktoré sa propagujú v čoraz alarmujúcejších tónoch po celom svete. V AR6 sa uvádza, že stúpanie hladiny morí sa zrýchľuje, ale „dôkazy o tom sú pomerne slabé„. Údaje z prílivových meradiel vraj ukazujú „pozoruhodne lineárne správanie počas viac ako storočia“. IPCC vraj zamieňa nedávne „zrýchlenie“ s viacdekádovou premenlivosťou, najmä s vplyvom atlantickej viacdekádovej oscilácie. To by sa malo ukázať v nasledujúcich 20 rokoch a je „prehnané tvrdiť, že dochádza k zrýchleniu rastu morskej hladiny„.
V závere konštatujú, že kvalita väčšiny posledných správ, ktoré IPCC zverejnil, „sa časom naďalej zhoršovala a zvyšovala sa ich neobjektívnosť, čo je zrejmé každému, kto ich všetky čítal“. Žiadne poctivé hodnotenie AR6 by nemohlo dospieť k záveru, že je spravodlivá a nezaujatá – práve naopak, dodávajú.
Táto pozoruhodná správa obsahuje množstvo vedeckých poznatkov o klíme, z ktorých väčšinu hlavný prúd akademickej obce a médií zatajil. Pravdepodobne prispeje k rastúcej diskusii o politickej úlohe, ktorú v súčasnosti zohráva činnosť IPCC pri presadzovaní kolektivistickej agendy Net Zero. Zvyšovanie extrémnych klimatických prognóz väčšina médií akceptuje bez pochybností. Bez klimatickej krízy neexistuje legitimita pre politickú zmenu.
Klimatologička Dr. Judith Curryová nedávno poznamenala, že klimatická panika OSN „je viac politikou ako vedou„. Absenciu dôkazov nahradili počítačové modely, ktoré jednotlivé poveternostné udalosti absurdne pripisujú klimatickým zmenám spôsobeným človekom. Ako ukazuje Clintelova správa, nepravdepodobných scenárov, ktoré predpovedajú fantastický nárast teploty v blízkej budúcnosti, sa zúrivo držia, hoci im už nikto neverí.
Ale potom už vlastne nejde o vedu, však? Nedávno Guardian uverejnil dlhý článok svojej americkej korešpondentky Rebeccy Solnitovej, v ktorom vyzvala, že je potrebné poskytnúť nové príbehy o klíme a tak získať na svoju stranu ľudovú predstavivosť. Proti tomu, čo nazvala „popieraním klímy“ treba postaviť naratívy o „klimatických katastrofách“ propagované aktivistami a novinármi. Podľa Solnitovej uznanie reality klimatického kolapsu znamená obmedzenie slobody jednotlivca „v mene blaha kolektívu“.
Zdroj: dailysceptic.org
