Kardinál Robert McElroy, kardinál blízky pápežovi Františkovi, presadzuje inkluzívnu Cirkev: Cirkev, ktorá “zahŕňa” ženy tým, že ich prijíma do diakonátu alebo možno aj do kňazstva, ktorá “zahŕňa” homosexuálov alebo rozvedených, ktorí nezachovávajú čistotu. Podľa amerického publicistu Georgea Weigela takáto “inkluzívnosť” nemá v žiadnom prípade nič spoločné s katolicizmom.
Vo fejetóne uverejnenom na portáli FirstThings George Weigel pripomenul, aká je Cirkev. Veď dobre poznáme znaky Cirkvi: Cirkev je jedna, svätá, katolícka (všeobecná) a apoštolská. “Možno si všimnúť, že medzi znakmi Cirkvi, ktoré jej dal Kristus, nie je inkluzívnosť, hoci univerzálnosť je. Rozdiely sú ako zvyčajne dôležité,” zdôrazňuje Weigel. Univerzálnosť, píše ďalej autor, musí charakterizovať evanjelizačné poslanie Cirkvi; veď Pán Ježiš prikázal učiť všetky národy (porov. Mt 28, 19). Cirkev charakterizuje istý druh inkluzívnosti – napokon, už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy – všetci sú jedno v Kristovi Ježišovi (porov. Gal 3, 28). Okrem toho je Cirkev povolaná slúžiť všetkým – nielen svojim členom. V staroveku pohanov oslovovala starostlivosť kresťanov o chorých mimo Cirkvi.
“Tieto prejavy cirkevnej inkluzívnosti (alebo tiež katolicity či univerzálnosti) však nie sú tým, čo súčasná kultúra chápe pod pojmom inkluzívnosť. Inkluzívnosť je dnes zvyčajne termínom pre akceptovanie sebadefinície každého, akoby táto sebadefinícia musela byť v súlade s realitou,” zdôraznil.
Sám Pán Ježiš bol niekedy exkluzívny, pripomína George Weigel: “Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.”” (Mk 3, 29); “Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!” (Mt 25, 41); “Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.“ (Lk 17, 2)….
Kardinál Robert McElroy nedávno na stránkach časopisu America písal o inkluzívnosti; v rámci cirkevnej inkluzívnosti navrhoval diakonát či dokonca kňazstvo pre ženy a podávanie svätého prijímania rozvedeným osobám, ktoré uzavreli nové manželstvo, aktívnym homosexuálom atď. Podľa Weigla kardinál vyslovil túto požiadavku inklúzie, pretože vidí vec inak než Písmo, cirkevní otcovia, Druhý vatikánsky koncil či Katechizmus.
Kardinálove názory sú ideami tzv. wokizmu ktorá sa vyznačuje inkluzívnosťou. Zdá sa, že aj purpurát z diecézy San Diego v USA považuje teóriu gender za akúsi sekulárnu zjavenú pravdu; problémom je, pripomína Weigel, že teória tekutej sexuality je v priamom rozpore s Božím zjavením: A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.(Gn 1,27).
“Katolícka cirkev je spoločenstvom mužov a žien, ktorí zápasia s ľudskými slabosťami počas svojho života. Spoločenstvo učeníkov však dostalo od samotného Pána pravdy, ktoré sú skutočne oslobodzujúce – pravdy, ktoré nezávisia od toho, či ich nejaká diskusná skupina prijme alebo odmietne. Ako biblický autor pripomína svojim čitateľom (a nám): Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami (Heb 13, 9), ktoré ohrozuje evanjelizáciu. Inklúzia wokizmu nie je katolícka,” uzavrel Weigel.
Zdroj: firstthings.com
