Odpoveď Dikastéria pre náuku viery kardinálovi Dukovi týkajúca sa svätého prijímania pre rozvedených je nesprávna, tvrdí kardinál Gerhard Ludwig Müller. V liste zaslanom kardinálovi Dukovi bývalý strážca viery poukázal na to, prečo dikastérium navrhuje rozchod s učením Cirkvi – a prečo je to neprijateľné.
Kardinál Gerhard Ludwig Müller napísal list kardinálovi Dominikovi Dukovi, bývalému pražskému arcibiskupovi a bývalému predsedovi Českej biskupskej konferencie. Začiatkom októbra odpovedalo Dikastérium pre náuku viery, ktorému šéfuje kardinál Victor Manuel Fernández, na otázky kardinála Duku týkajúce sa svätého prijímania pre rozvedených, ktorí žijú v novom civilnom zväzku. Podstatou odpovede dikastéria boli tri tvrdenia.
Po prvé, podľa dikastéria jednotliví biskupi môžu a mali by zverejniť vlastné pastoračné usmernenia pre podávanie svätého prijímania rozvedeným; po druhé, treba uznať, že autoritatívnym výkladom Amoris laetitia je výmena listov medzi Františkom a biskupmi z Buenos Aires, zaznamenaná v Aktoch Svätej stolice – táto výmena tvrdí, že v určitých situáciách možno rozvedených pripustiť k svätému prijímaniu, aj keď žijú v novom vzťahu ako manželia; po tretie, všeobecná norma hovorí o výzve rozvedených k abstinencii, ale v jednotlivých situáciách sa treba spoliehať na rozhodnutie svedomia danej osoby, preto vraj môže byť vhodné pripustiť rozvedeného so sexuálnym životom k svätému prijímaniu.
List kardinála Müllera bol zverejnený na webovej stránke vatikánskeho magistra Sandra.
Kardinál Müller sa najprv venoval otázke autority výmeny listov medzi Františkom a biskupmi z Buenos Aires. Pripomenul, že súkromné názory pápežov a biskupov nie sú súčasťou Magistéria; dodal, že Magistérium nemôže učiť nič, čo je v jasnom rozpore s Písmom, apoštolskou tradíciou a minulými rozhodnutiami samotného Magistéria. Kardinál zdôraznil, že je problematické požadovať od katolíkov, aby podriadili svoju vôľu a intelekt nejednoznačnému teologickému výkladu biskupov z Buenos Aires, ktorí interpretujú nejasné pasáže Amoris laetitia. Zdôraznil, že text z Buenos Aires je v rozpore s Familiaris consortio svätého Jána Pavla II. a Sacramentum caritatis Benedikta XVI.
Kardinál tiež zdôraznil, že dokument biskupov z Buenos Aires je teologicky nejednoznačný a dá sa vykladať rôznymi spôsobmi. Okrem toho je text vo svojom postuláte pripustiť niektorých sexuálne aktívnych rozvedených k svätému prijímaniu jednoducho rozchodom s učením predchádzajúcich pápežov. Svätý Ján Pavol II. a Benedikt XVI. umožňovali podávať sväté prijímanie rozvedeným, ak žijú zdržanlivo. Zmena v tejto disciplíne nie je kontinuitou, vysvetlil, ale práve prejavom diskontinuity.
Podľa kardinála Gerharda Müllera sa odpoveď Dikastéria pre náuku viery kardinálovi Dukovi nielenže rozchádza s učením Jána Pavla II. a Benedikta XVI. ale na niektorých miestach sa stavia aj proti iným prvkom učenia Cirkvi – tým, ktoré patria do depozitu viery Tridentského koncilu. Tu poukázal na také pravdy, ako sú: sviatostné vyznanie všetkých hriechov je nevyhnutné pre spásu; pohlavný styk v druhom vzťahu, kým ešte existuje manželský zväzok, je hriechom cudzoložstva; podmienkou rozhrešenia je ľútosť kajúcnika, vrátane ľútosti nad hriechmi a rozhodnutia polepšiť sa; a učenie, že všetci pokrstení môžu zachovávať Božie prikázania.
Kardinál zdôraznil, že tí, ktorí odmietajú výklad biskupov z Buenos Aires, konajú legitímne; svätý Ignác Loyola učil, že musíme uznať za čierne to, čo sa nám zdá byť biele, ak tak učí Cirkev – nemôžeme však uznať, že to, čo Cirkev predtým vyhlásila za čierne, je teraz biele.
Kardinál Gerhard Müller tiež poukázal na to, že z odpovede Dikastéria pre náuku viery vyplýva, že konečné rozhodnutie o prijatí svätého prijímania má urobiť konkrétny človek. Spovedník by sa teda jednoducho riadil rozhodnutím svedomia kajúcnika. „Zdá sa, že veriaci sami rozhodujú o tom, či chcú prijať rozhrešenie, a kňaz musí toto rozhodnutie len akceptovať! Ak tento záver aplikujeme na všetky hriechy, sviatosť zmierenia stráca svoj katolícky význam.
Spoveď už nie je pokornou žiadosťou o odpustenie od toho, kto stojí pred milosrdným sudcom, kňazom, ktorý dostáva autoritu od samotného Krista, ale je rozhrešením po prehodnotení svojho života. To sa neodkláňa od protestantského pohľadu na túto sviatosť, ktorý odsúdil Tridentský koncil,“ napísal kardinál Müller. Ako pripomenul, evanjelium hovorí, že všetko, čo Cirkev rozviaže na zemi, bude rozviazané aj v nebi – to je autorita kľúčov. Evanjelium nehovorí, že čokoľvek ľudia rozviažu vo svojom svedomí, bude rozviazané v nebi…..
Na záver kardinál poukázal na nesprávnosť učenia kardinála Fernándeza, ktorý nabáda jednotlivé diecézy, aby si v tejto otázke vypracovali vlastné usmernenia; kardinál Müller povedal, že to ohrozuje jednotu Katolíckej cirkvi. Jednota Cirkvi spočíva v tom, že katolík môže prijať sväté prijímanie všade – nielen v niektorých diecézach, ktoré majú samostatné učenie!
Zdroj:
http://magister.blogautore.espresso.repubblica.it
