Kardináli Raymond Burke a Gerhard Müller v rozhovore s Raymondom Arroyom v relácii The World Over na EWTN odsúdili zjavnú podporu pápeža Františka pre “požehnávanie” osôb rovnakého pohlavia a podporu toho, aby rozvedení žijúci v nových zväzkoch mohli prijímať Eucharistiu, keď žijú v cudzoložstve.
Významní kardináli potvrdili katolícku doktrínu a zdôraznili, že pápež nemá právomoc popierať pravdy viery. “Aj keď sám pápež vyhlasuje veci, ktoré sú nepravdivé, my bránime pravdu,” vyhlásil kardinál Burke. “Tak ako to urobil svätý Pavol so svätým Petrom, aj my sa so svojimi obavami obraciame na samotného pápeža.”
“Tieto postoje sa nedajú zosúladiť s katolíckou vierou a praxou, a to musí byť každému jasné,” povedal.
Kardinál Müller obvinil pápeža Františka, že “ide priamo proti Božiemu slovu”, keď schvaľuje prístup k sviatostiam pre rozvedených a civilne zosobášených bez toho, aby zachovávali pohlavnú čistotu.
“Pápež a nikto v Cirkvi nemá právomoc relativizovať Božie prikázania,” povedal nemecký prelát a teológ a poznamenal, že učiteľský úrad “nie je nadradený Božiemu slovu, ale je pod Božím slovom”.
“Iste, pápež má podľa našej katolíckej viery v Cirkvi osobitnú autoritu, ale nie je osobou, ktorá dostáva nové zjavenie.”
Pápež František v pondelok vyvolal šok v Cirkvi listom, ktorý akoby oprávňoval kňazov “požehnávať” homosexuálne zväzky na základe “pastoračnej obozretnosti”.
“Nemôžeme sa stať sudcami, ktorí len popierajú, odmietajú, vylučujú,” napísal František v odpovedi na otázku dubia, ktorú predložil kardinál Burke a ďalší štyria kardináli. V otázke, jednej z piatich, ktoré sa týkali obáv zo synody o synodalite, žiadal pápeže, aby objasnil, či Cirkev môže akceptovať homosexuálne a iné hriešne vzťahy ako “možné dobro”.
“Z tohto dôvodu musí pastoračná obozretnosť primerane rozlíšiť, či existujú formy požehnania, o ktoré žiada jedna alebo viac osôb, ktoré neprenášajú chybné chápanie manželstva,” povedal František. Dodal, že kánonické právo a biskupské konferencie “by nemali a nemôžu pokryť všetko”, pretože “život Cirkvi prúdi mnohými inými kanálmi ako normatívnymi”.
Františkov list okamžite vyvolal búrku, LGBT aktivisti oslavovali jeho vyjadrenia a médiá tvrdili, že pápež “zmiernil” cirkevné učenie proti “požehnaniu” osôb rovnakého pohlavia alebo “otvoril dvere” k jeho zmene, čo nepoprel.
V pondelok vatikánske dikastérium pre náuku viery (DDF) zverejnilo aj dokument podpísaný Františkom, v ktorom sa uvádza, že jeho apoštolská exhortácia Amoris laetitia z roku 2016 umožňuje “znovu zosobášeným” rozvedeným prijímať Eucharistiu bez toho, aby sa zdržali sexuálneho života.
Kardinál Burke: “Nemôžete požehnať hriešne skutky
V reakcii na zjavný súhlas pápeža Františka s homosexuálnym “požehnaním” kardinál Burke zdôraznil: “Nemôžete žehnať hriešne skutky.”
“Nemôžete požehnať vzťah, ktorý je sám o sebe spojený s vnútorne zlými skutkami, a preto nie je možné tieto zväzky nijako požehnať,” povedal Arroyovi.
“Áno, sme sudcovia,” dodal. “Musíme súdiť medzi tým, čo je správne a čo je zlé, a na základe autority Božieho zjavenia vieme, že pohlavné akty medzi ľuďmi rovnakého pohlavia sú vo svojej podstate vnútorné zlé.”
Kardinál Burke zopakoval katolícke učenie a vysvetlil, že sexualita existuje “pre manželstvo a plodenie detí a sexuálne akty mimo manželského zväzku sú hriešne. V tom je podstata To je stručne a jasne.”
“Hovoríme to s láskou, snažíme sa pomôcť ľuďom, aby to pochopili, ale nedávame požehnanie, ktoré sa nedá vyložiť inak, než že to považujeme za dobro,” povedal.
Dikastérium pre náuku viery totiž v roku 2021 vyhlásilo, že “Cirkev nemá a nemôže mať moc požehnávať zväzky osôb rovnakého pohlavia”, pretože Boh “nemá a nemôže požehnávať hriech”. V texte, ktorý schválil pápež František, ale údajne sa mu nepáči, sa uvádza, že je nezákonné žehnať vzťahy, ktoré “zahŕňajú sexuálnu aktivitu mimo manželstva”, v súlade so Svätým písmom a stálym učením Cirkvi.
Arroyo však vyjadril ľútosť nad rastúcim “rozkolom” medzi pastoračnou praxou, “ktorú Vatikán požehnáva, ba dokonca presadzuje”, a katolíckou doktrínou. “Je to začiatok niečoho, čoho sme boli svedkami v anglikánskom spoločenstve a čo ho rozdelilo?” opýtal sa kardinála Burkeho. “Budeme to vidieť aj v katolicizme?”
“Nuž, náš Pán nám sľúbil, že zostane s nami v Cirkvi až do posledného dňa, do konca vekov, a náš Pán neklame. Dôverujeme mu,” odpovedal prelát.
Vyzval katolíkov, aby bránili vieru, a varoval, že tí, ktorí sa od nej odkláňajú, a to aj v otázke “požehnania” osôb rovnakého pohlavia, “idú do schizmy”.
“Musíme byť jednoducho jeho vernými spolupracovníkmi, vojakmi, ak môžem povedať, a brániť pravdy viery,” uviedol kardinál. “A ak niektorí tieto pravdy viery popierajú, títo upadajú do schizmy.”
“Je to veľmi smutné, ale treba to jasne povedať. Tieto postoje sa nedajú zosúladiť s katolíckou vierou a praxou,” povedal.
“Zostávame s Kristom v Cirkvi,” pokračoval kardinál Burke. “A keď dokonca sám pápež vyhlasuje veci, ktoré sú nepravdivé, my bránime pravdu.”
Tak ako svätý Pavol konfrontoval svätého Petra, “aj my sa obraciame na samotného pápeža so svojimi obavami a usilujeme sa dosiahnuť, aby vykonával svoj petrovský úrad, a stále sa o to usilujeme, ako vdova v evanjeliu, stále na tom trváme,” dodal kardinál Burke.
“Odpoveďou nie je ísť niekam inam. Nie, sme v Cirkvi,” zdôraznil a poukázal na príklad svätého Atanáza, ktorý “bol poslaný do vyhnanstva a znášal všetky druhy hrozných trestov za obranu viery”.
Aj na to musíme byť pripravení.”
Kardinál Müller: schválenie prístupu k Eucharistii pre cudzoložníkov zo strany Dikastéria pre náuku viery je “v rozpore s Božím slovom
Kardinál Müller v rozhovore s Arroyom obhajoval aj katolícku náuku, pričom si vzal na mušku tvrdenie pápeža Františka, že podľa neho Amoris Laetitia umožňuje prístup k sviatostiam aj cudzoložníkom bez pokánia.
V pondelok, v ten istý deň, keď Vatikán zverejnil list pápeža Františka piatim kardinálom s dubiami, Dikastérium pre náuku viery zverejnilo odpoveď na ďalšiu dubiu, ktorú predložil český kardinál Dominik Duka, O.P., o pristupovaní k sviatostiam pre rozvedených a “znovu zosobášených”.
V odpovedi dikastéria podpísanej pápežom Františkom a jeho novým šéfom kardinálom Victorom Manuelom Fernándezom, sa uvádza, že Amoris Laetitia “otvára možnosť prístupu k sviatostiam zmierenia a Eucharistie” pre katolíkov v civilných zväzkoch“, ktorí sa odmietajú zrieknuť cudzoložstva.
Prostredníctvom Amoris Laetitia pápež František umožňuje “udeliť sviatosť zmierenia aj vtedy, keď človek nedokáže zachovať pohlavnú zdržanlivosť, ktorú navrhuje Cirkev”, dodáva sa v dokumente.
Cirkev však učí, že dodržiavanie Božích prikázaní nie je nikdy nedosiahnuteľné, ako to vyhlásil Tridentský koncil a potvrdili viacerí pápeži vrátane svätého Jána Pavla II. a Pia XI. Ján Pavol II. pri viacerých príležitostiach výslovne učil, že rozvedení a “znovu zosobášení” nemôžu prijímať Eucharistiu bez zachovania sexuálnej zdržanlivosti , čo potvrdil aj Benedikt XVI.
V rozhovore s Arroyom kardinál Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, označil pondelkový dokument nielen za porušenie predchádzajúceho magistériálneho učenia, ale aj “Božieho slova”.
“Tieto vyhlásenia, v tomto zmysle interpretácie, idú nielen proti dokumentom predchádzajúcich pápežov a koncilov, ale priamo proti Božiemu slovu,” obvinil.
“V Starom zákone, v prikázaniach a v Novom zákone je veľmi jasne uvedené”, že sexuálna aktivita mimo manželstva “je smrteľný hriech“, povedal. “Nikto to nemôže zmeniť. Je to Božie slovo.”
“Druhý vatikánsky koncil,” zdôraznil kardinál, “povedal, že učiteľský úrad Cirkvi nie je nadradený Božiemu slovu, ale je pod Božím slovom.”
“Pápež a nikto v Cirkvi nemá právomoc relativizovať Božie prikázania.”
Odmietanie prijímania rozvedeným a “znovu zosobášeným”, ktorí odmietajú čistotu, sa “zakladá na Svätom písme”, učil pápež Ján Pavol II. v dokumente Familiaris consortio, a je to “stála a všeobecná prax”, ktorú “nemožno meniť kvôli rôznym situáciám”, uvádza sa v liste Dikastéria (vtedy Kongregácie) pre náuku viery z roku 1994, ktorý podpísal vtedajší prefekt kardinál Joseph Ratzinger, budúci Benedikt XVI. a schválil Ján Pavol II.
Praktizovanie sexuálnej intimity v nedovolenom “opätovnom manželstve” je “objektívna situácia, ktorá sama osebe znemožňuje prijatie Eucharistie”, uvádza sa v liste z roku 1994.
V súvislosti s Františkovým a Fernándezovým postojom k prijímaniu rozvedených a “znovu zosobášených” kardinál Müller povedal: “Ak sa ich pýtate, čo je pravda, zopakujú učenie Cirkvi, ale potom urobia výnimky. V niektorých prípadoch však výnimky neexistujú a my nemôžeme relativizovať Božie slovo takzvanou “situačnou etikou”.”
Jednotlivé situácie sa týkajú “nášho subjektívneho stavu, ale nie objektívnych podmienok pre sviatosti,” povedal.
Kardinál Müller opravuje Fernándeza: Pápeži nemajú svoju “vlastnú doktrínu
Kardinál zdôraznil hranice pápežskej autority a poznamenal, že pápež “nie je ‘superbiskup'” s “vlastnou doktrínou”.
V nedávnom rozhovore vyvrátil Fernándezove tvrdenia, že biskupi riskujú “herézu a schizmu”, ak “posudzujú” to, čo nazval “doktrínou Svätého Otca”. Fernández, ktorý verejne poprel katolícke učenie v rôznych otázkach vrátane antikoncepcie, tiež povedal, že v osobe Svätého Otca “pôsobí jedinečná charizma” a “živý a aktívny dar”.
Kardinál Müller dôrazne odmietol, že osoba pápeža “má doktrínu alebo magistérium, ktoré sú jedinečné”, alebo osobitný “dar”, ako to opísal Fernández.
Takzvaná “doktrína pápežov” podľa neho “neexistuje”.
Existuje “iba učenie Ježiša Krista, učenie apoštolov a oficiálne vyznanie našej viery Cirkvou. A pápež a biskup sú šíriteľmi tejto náuky, ale nemajú [svoju] vlastnú náuku,” vysvetlil.
“Iste, pápež má podľa našej katolíckej viery v Cirkvi osobitnú autoritu, ale nie je osobou, ktorá dostáva nové zjavenie,” dodal prelát.
“Zjavenie je raz a navždy dané v Ježišovi Kristovi. Preto je táto myšlienka, ktorú sformuloval nový prefekt, veľmi novou myšlienkou, zvláštnou myšlienkou,” povedal a zasmial sa.
“Bol som 16 rokov profesorom dogmatiky,” potvrdil kardinál Müller, “a poznám všetky dokumenty o pápežstve a všetky koncily, ale nikdy som nečítal nič o tejto osobitnej charizme alebo dare pápeža, ktorý je daný len pápežovi Františkovi, a nie predchádzajúcim pápežom.”
Ako vyhlásil Prvý vatikánsky koncil, Boh nedáva pápežovi právomoc “vyhlasovať nejaké nové učenie”, ale “nábožne strážiť a verne vysvetľovať zjavenie alebo depozit viery odovzdaný apoštolmi”. Druhý vatikánsky koncil v dokumente Dei Verbum podobne učí, že učiteľský úrad “nie je nad Božím slovom, ale mu slúži, lebo učí iba to, čo bolo odovzdané, lebo nábožne počúva, sväto zachováva a verne vykladá“, na čo narážal kardinál Müller.
Preklad
z lifesitenews.com
