Médiá na celom svete zavetrili, že pápež František nemá nič proti požehnávaniu homosexuálnych párov. Samozrejme, iba za podmienky, že „nejde o akési simulovanie manželstva“.
Z odpovede pápeža Františka piatim kardinálom z 11. júla 2023 jasne vyplýva, že pontifex súhlasí s požehnávaním homosexuálnych zväzkov.
Nie je to fantazírovanie, dedukovanie, zlý preklad či domýšľanie si. Je to čierne na bielom v dokumente, ktorý je možné stiahnuť na oficiálnej webovej stránke Vatikánu s vlastnoručným podpisom rímskeho biskupa. Pápež František súhlasil s tým, aby kňazi, farári a pastorační pracovníci mohli podľa svojho uváženia požehnávať homosexuálne vzťahy.
Čo podnietilo Svätého Otca, aby napísal tento dokument? Boli to piati kardináli, ktorí 10. júla poslali pápežovi Františkovi tzv.dubiá, čiže otázky s prosbou o ich vyjasnenie. A otázka č. 2 sa týka konkrétne požehnávania homosexuálnych zväzkov.
Možno sa niekto bude čudovať, prečo kardináli položili Svätému Otcovi otázku, či homosexuálne zväzky môžu byť požehnávané. Realita je taká, že o tom sa už nielen hovorí, ale sa už aj deje, pretože biskupi v Belgicku takéto zväzky požehnávajú. Diskutovali o tom s pápežom a podľa ich svedectva majú na to jeho povolenie.
Aj mnohí biskupi v Nemecku súhlasia s požehnávaním homosexuálnych zväzkov. Berlínsky arcibiskup Heiner Koch nedávno vydal osobitné usmernenia, v ktorých súhlasí s tým, aby pastieri v jeho diecéze požehnávali takéto zväzky, zatiaľ čo mníchovský arcibiskup kardinál Reinhard Marx oznámil, že on sám je pripravený takéto zväzky požehnávať.
Preto táto otázka piatich kardinálov je nanajvýš legitímna o to viac, že o otázke LGBT diskutuje aj synoda o synodalite.
Pápež František odpovedal kardinálom spôsobom, ktorý nenecháva ani tieň pochybností o tom, aká je jeho vôľa:
Najprv správne zdôraznil jedinečnosť manželstva medzi mužom a ženou:
Cirkev má veľmi jasnú koncepciu manželstva. Je to výlučný, trvalý a nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou prirodzene otvorený plodeniu potomstva. Cirkev nazýva manželstvom len takýto zväzok. Ostatné formy zväzku to realizujú iba čiastočne a analogicky, a preto ich nemožno nazvať manželstvom v pravom zmysle slova.
Problematický je však nasledujúci odstavec:
Z tohto dôvodu sa Cirkev vyhýba akýmkoľvek obradom alebo sviatostiam, ktoré by boli v rozpore s týmto presvedčením a naznačovali, že za manželstvo sa uznáva niečo, čo nie je manželstvo.
V čom je problém?
Nuž ak by sa Cirkev iba tohto dôvodu vyhýbala všetkým druhom obradov a sviatostí, že by mohli byť v rozpore s presvedčením o jedinečnosti manželstva, znamená to, že to takézo zväzky nepožehnáva nie kvôli hriešnosti takýchto zväzkov, ale iba aby náhodou nevznikol dojem, že homosexuálne zväzky sú manželstvom.
Už v tom je vážny problém, ktorý sa však ďalej zhoršuje.
Pápež píše:
V styku s ľuďmi však nesmieme stratiť pastoračnú lásku, ktorá by mala prenikať všetkými našimi rozhodnutiami a postojmi. Obrana objektívnej pravdy nie je jediným prejavom tejto lásky, ktorá pozostáva aj z láskavosti, trpezlivosti, pochopenia, nežnosti a povzbudenia. Preto sa nesmieme stať sudcami, ktorí len odmietajú, zavrhujú, vylučujú.
Pastoračná obozretnosť preto musí správne rozlišovať, či existujú formy požehnania, o ktoré žiada jedna alebo viac osôb a ktoré nie sú späté s mylnou predstavou o manželstve. Keď sa totiž žiada o požehnanie, je to prosba o pomoc od Boha, prosba o možnosť žiť lepšie, dôvera vložená do Otca, ktorý nám môže pomôcť žiť lepšie.
Pozor: Reč je o homosexuálnych vzťahoch!
Pápež chce povedať, že ak pastoračná obozretnosť rozpozná, že homosexuálny pár žiadajúci o požehnanie nechce predstierať, že ide manželstvo, potom požehnaniu ich vzťahu nič nebráni.
Ďalej píše:
Na druhej strane, aj keď existujú situácie, ktoré sú z objektívneho hľadiska morálne neprijateľné, tá istá pastoračná láska vyžaduje, aby sme za hriešnikov nepovažovali iné osoby, ktorých vina alebo zodpovednosť môže byť zmiernená rôznymi faktormi ovplyvňujúcimi ich subjektívnu integritu.
A nakoniec uzatvára:
Rozhodnutia, ktoré môžu byť za určitých okolností súčasťou pastoračnej obozretnosti, sa nemusia meniť na normy.
Inými slovami, nie je vhodné, aby diecéza, biskupská konferencia alebo akákoľvek iná cirkevná štruktúra schvaľovala trvalým a oficiálnym spôsobom postupy alebo pravidlá pre jednotlivé typy prípadov.
Pretože nie všetko, čo je súčasťou praktického rozlišovania v konkrétnej situácii, možno povýšiť na normu, pretože by to viedlo k neúnosnej kazuistike.
Kánonické právo by nemalo a nemôže pokrývať všetko Konferencie biskupov nemôžu predstierať, že tak robia prostredníctvom rôznych dokumentov a protokolov, pretože život Cirkvi prebieha mnohými kanálmi mimo týchto normatívnych.
Stručne povedané, duchovní pastieri majú individuálne rozlišovať situáciu homosexuálneho páru, ktorý žiada o požehnanie.
Aj keď je to morálne neprijateľné, je potrebné pristupovať k nim ústretovo či inkluzívne, veď požehnanie je prosbou o pomoc od Boha, o možnosť žiť lepšie, dôverovať Otcovi, ktorý nám môže pomôcť žiť lepšie.
Jednoducho ide jednoduchý trik: všeobecná norma zostáva taká, aká je, ale individuálne na pastoračnej úrovni platí: „robte si, čo chcete“.
A to sme ešte len na začiatku Synody o synodálnosti…
