Smrť je nevyhnutná a katolíci si uvedomujú, že je to čosi, čo treba urobiť dobre. Čo však znamená dobrá smrť? A čo znamená nedobrá smrť?
Existuje množstvo duchovných a morálnych otázok súvisiacich so smrťou a rôznymi problémami na konci života a nová kniha z vydavateľstva Ignatius Press sa týmito otázkami priamo zaoberá.
Dr. Stephen Doran je autorom knihy To Die Well: A Catholic Neurosurgeon’s Guide to the End of Life Dobrá smrť: (Ignatius Press, 2023). Je certifikovaným neurochirurgom s viac ako dvadsaťpäťročnou praxou, zároveň je vysväteným trvalým diakonom, ktorý slúži ako bioetik pre arcidiecézu Omaha. Jeho práce z oblasti bioetiky, neurochirurgie a génovej terapie mozgových porúch boli široko publikované v celoštátnych médiách, akademických časopisoch a učebniciach neurochirurgie.
Dr. Doran poskytol rozhovor portálu Catholic World Report o svojej novej knihe, v ktorej rozoberá, ako zaujať morálny a duchovný prístup k otázkam konca života.
Catholic World Report: Ako vznikla táto kniha?
Dr. Stephen Doran: V priebehu rokov som si uvedomil, že mnohí pacienti a rodiny o realite smrti príliš nerozmýšľali a ešte menej z nich o nej uvažovalo alebo sa modlilo. Ako neurochirurg často ošetrujem pacientov, ktorí majú náhle, vážne neurologické poškodenie, napríklad mŕtvicu, krvácanie alebo traumatické poranenie mozgu. Je pochopiteľné, že pacient aj rodina môžu byť zdrvení, ale stoja pred dôležitým rozhodovaním. Pozornosť sa primerane zameriava na daný medicínsky problém, ale často sa vo veľkej miere ignorujú duchovné a emocionálne otázky, ktoré sú súčasne prítomné.
Pri písaní tejto knihy som dúfal, že si ľudia nájdu čas, aby sa informovali o mnohých zložitých otázkach týkajúcich sa smrti a umierania, strávili nejaký čas premýšľaním a modlitbou o konci života a potom sa porozprávali s dôveryhodným príbuzným alebo priateľom, ktorý zdieľa našu katolícku vieru.
Čo si predstavujete pod pojmom „dobré umieranie“? A čo by znamenalo zomrieť „zle“?
Zomrieť dobre znamená opustiť veci tohto sveta a odovzdať sa láske. Pre niektorých je zanechanie seba samého prameňu lásky jednoduchým aktom vôle. Pre iných je toto rozhodnutie ťažšie.
Svätý Róbert Bellarmín vo svojej knihe Umenie dobrej smrti napísal: „Ukázali sme, že nikto nemôže zomrieť dobrou smrťou bez toho, aby najprv nezomrel svetu.“ Mnohí svätí, vrátane Ignáca a Jána od Kríža, písali o nevyhnutnosti odpútania sa od svetských vecí. Nie je to vec, ale pripútanosť k veci, ktorá zaťažuje dušu.
„Zlá smrť“ by bola opakom: neprimeraná náklonnosť k svetským veciam, ktorá zvádza človeka k lipnutiu na pozemskom živote. Stojí za zmienku, že dobrá smrť nemusí byť nevyhnutne pokojná, bezbolestná, obklopená milovanými ľuďmi. Aj keď je to, samozrejme, žiaduce, samo osebe to nie je znakom dobrej smrti.
Stačí sa pozrieť na Krista, ktorý zomrel najdokonalejšou smrťou, a pritom tak veľmi trpel.
Otázky konca života sú často veľmi zložité. Pre mnohých ľudí je ťažké vôbec zistiť, kde začať s poctivým rozlišovaním, pretože je to také emocionálne obdobie. Aké sú niektoré základné zásady rozlišovania, ako „dobre zomrieť“?
Sv. Róbert Bellarmín výstižne povedal: „Aby človek dobre zomrel, musí dobre žiť.“ Dobrý život zahŕňa uznanie a akceptovanie skutočnosti, že náš čas na zemi je obmedzený a že všetci sme predurčení zomrieť. Je to samozrejmé, ale mnohí ľudia nie sú schopní myslieť na nevyhnutnosť smrti a už vôbec nie sa za ňu modliť. Je dôležité, aby sme pochopili, že smrť je viac než len ukončenie telesných funkcií: smrť je oddelenie duše od tela.
To by nás však nemalo privádzať do zúfalstva, ale skôr napĺňať nádejou. Všetci túžime po spojení s Bohom a smrť je nevyhnutnou cestou, ktorou sa naša duša k nemu pripojí v nebi. Vďaka Ježišovmu zmŕtvychvstaniu máme nádej na svoje vlastné telesné vzkriesenie a opätovné spojenie našich tiel a duší.
Otázky konca života môžu byť zložité a je ťažké, ak nie nemožné, predvídať okolnosti, ktoré nastanú, keď sa blíži smrť. Preto vôľa po živote nemusí byť nápomocná a v skutočnosti by mohla viesť k starostlivosti, ktorá by mohla byť v rozpore s našou katolíckou vierou. Zoznam toho, čo robiť a čo nerobiť, pokiaľ ide o typy starostlivosti, nemusí byť v čase vážnej choroby použiteľný. Je vhodnejšie zvoliť si osobu pre zdravotnú starostlivosť. Touto osobou by mal byť niekto, kto vás má rád a dobre vás pozná, a mali by ste sa s ňou porozprávať v dostatočnom predstihu pred tým, ako vážne ochoriete. Táto osoba bude potom pripravená byť vaším hovorcom v prípade, že nebudete môcť hovoriť sami za seba.
Kniha je rozdelená na dve časti: Morálka a spiritualita. Sú tieto dva aspekty rovnako dôležité?
Obe sú rovnako dôležité. Morálka bez duchovnosti je len zoznam pravidiel. Spiritualita bez morálky by neriešila špecifické problémy, ktoré vznikajú počas konca života.
Môžeme získať poznatky o ars moriendi z dejín kresťanskej praxe, alebo je náš moderný kontext príliš jedinečný na to, aby nám tradícia pomohla?
Smrť sa medikalizovala: choroba a smrť sú nepriateľmi a moderné technológie sú zbraňami, ktoré ich majú poraziť. V boji proti smrti je pacient často redukovaný na zainteresovaného diváka, ktorého ľudskosť alebo osobnosť sa zväčša ignoruje.
Dualizmus, oddelenie tela od duše – posvätného a svetského – je základom medikalizácie smrti. Ak sa oprieme o kresťanskú tradíciu, podľa ktorej sme jednotou tela a duše, preorientuje to naše uvažovanie o smrti a umieraní. Pacienta vnímame ako celistvú osobu s fyzickými, emocionálnymi a duchovnými potrebami. Ak niektorú z nich zanedbáme, robíme to na vlastné riziko. Kresťanská tradícia je protiliekom na výzvy proti ars moriendi, umeniu dobre zomrieť.
Čo dúfate, že si čitatelia z knihy odnesú?
Dúfam, že táto kniha čitateľom nielen odpovie na otázky, ale ich aj zastaví a posunie k tomu, aby uvažovali, modlili sa a pripravovali sa na koniec svojho pozemského života.
Preklad z catholicworldreport.com
