Niektorí ľudia sa chcú byť psami, niektorí mimozemšťanmi a ďalší bábikami. Extravagancie? Nie celkom: keď sme akceptovali transsexualizmus, nemôžeme neprijať všetky možné aplikácie princípu, ktorý je predmetom tohto javu.
Chcem žiť ako pes. Ak toto tvrdenie je vám cudzie, je to preto, lebo „zotrvávate v zastaraných mentálnych schémach“, kde to, čo je vysoké, je nad nízkym, malé je podradené veľkému, zajtrajšok prichádza po dnešku. Ak namiesto toho začnete obracať perspektívy, uvidíte, že psí život môže znamenať aj „naplnenú existenciu“.
Koncom septembra sa v združení LGBT s názvom Essere canini (Being Canine) zišlo asi tisíc ľudí, ktorí požadovali právo byť identifikovaní ako psy, a nie ako ľudia. Väčšina protestujúcich boli homosexuálni fetišisti, ktorí mali na sebe psie kostýmy a na protest štekali a zavýjali.
Nič v porovnaní s Anthonym Loffredom, 32-ročným Francúzom, ktorý sa cíti byť mimozemšťanom, a preto si nechal oddeliť nos, odrezať hornú peru, zmeniť jazyk na vidličku a vytetovať oči, ktoré sú teraz úplne čierne.
Na rovnakej vlnovej dĺžke delíria je aj Justin Jedlica, 32-ročný muž z New Yorku, ktorý minul 158 000 dolárov na kozmetické operácie, aby vyzeral ako bábika, celkovo 125 kozmetických zákrokov. Je to preto, že jeho skutočné „ja“ je bábika, a tak sa rozhodol upraviť svoje telo tak, aby sa podobalo tomu, čím sa cíti byť. Ako trans? Ako trans.
A nakoniec tu máme Rachel Dolezalová, ktorá je beloška, ale považuje sa za černošku a dokonca to deklarovala v oficiálnych dokumentoch. V tejto súvislosti Anna Bono pred niekoľkými rokmi napísala: „Obvinená Afroameričanmi, že sa im najhorším spôsobom vysmieva, počas televízneho programu Rachel odvetila: „Byť bielym nie je rasa, je to stav mysle„. Moderátorka programu, afroamerická herečka Loni Love, stratila nervy: „Nie,“ kričala na ňu, „som čierna, nemôžem sa stať vami, nemôžem si s vami vymeniť miesto. To je ten rozdiel.
Rachel Dolezalová oponovala, že v súčasnosti by nikomu ani vo sne nenapadlo obviniť osobu z klamstva, ak sa prezentuje ako žena, hoci bola pri narodení registrovaná ako muž. […] To, čo platí pre rodovú identitu, musí platiť aj pre rasu: „Je to to isté,“ hovorí, „pri narodení som bola zaregistrovaná ako biela, ale v skutočnosti sa cítim čierna. Nevybrala som si, že sa budem cítiť čierna, jednoducho som„.
Ak akceptujeme, že som to, čo/kto si myslím, že som – potom musíme akceptovať aj závery, ktoré z toho vyplývajú, a to že „naozaj si tým, za koho sa vydávaš“. Tomu sa nedá uniknúť. Ak to platí pre takzvanú zmenu pohlavia, platí to aj pre zmenu rasy – z ľudskej na psiu alebo mimozemskú – a pre zmenu etnickej príslušnosti. Samozrejme, kategórie tejto novej metempsychózy sú prakticky nekonečné: veci, rastliny, zvieratá, nálady („Cítim sa Radosť!“), poveternostné podmienky, algebraické výrazy, hudobné diela, historické obdobia. Môžeme byť čímkoľvek. Dokonca aj Bohom, ak chceme.
Je to neodarwinizmus: druhový skok hlásal už náš Charles. Nielen to, ale je to bežná téza, že život vznikol z toho, čo bolo neživé. Skrátka, prechody medzi entitami rôznej prirodzenosti sú dané, tak prečo sa čudovať, že človek na vrchole evolúcie chce zostúpiť zo stupňov pyramídy, na ktorej sedí na vrchole, a radšej sa involučne vrátiť k tomu, že je opicou? Pri bližšom pohľade môže ísť o jeden z možných variantov „šťastnej degenerácie“ (uvažovanie týmto spôsobom vedie k záveru, že čoskoro ako taká zostane len umelá inteligencia).
Prechod od psychológie – správnejšie psychiatrie – k právu je krátky. Osobná identita je predmetom práva. Ak teraz prijmeme skutočnosť, že identita nie je daná, ale sa sama konštruuje, je samozrejmé, že aj tento pojem musí byť chránený právnym systémom, najmä keď sa v súčasnosti vďaka transsexualizmu stal spoločensky relevantným a široko zdieľaným. A skutočne, v roku 2015 Najvyšší súd USA pri príležitosti uzákonenia homosexuálneho „manželstva“ potvrdil, že existuje ústavné právo „definovať a vyjadriť svoju identitu„.
Tu je právna ochrana, dokonca najvyššieho stupňa, na sebadefinovanie vlastnej identity. Autopoéza je zahalená do posvätného rúcha práva. Môžete byť, kým chcete, dokonca aj psom alebo Marťanom, a máte plné právo, aby ostatní rešpektovali to, ako sa vnímate. Keď sme už teda prijali transsexualizmus, nemôžeme neprijať všetky možné aplikácie princípu, ktorý za ním stojí.
Z nich s radosťou akceptujeme jednu: ste blázni, ale myslíte si, že ste zdraví.
Preklad z lanuovabq.it
