V pondelok 27. marca zasiahla USA ďalšia masová streľba. Odohrala sa krátko pred pol jedenástou na súkromnej presbyteriánskej škole s názvom The Covenant School. Túto školu navštevuje približne dvesto detí od predškolského veku po šiestu triedu. O život pri útoku prišli tri deväťročné deti, riaditeľka školy, učiteľka a miestny správca.
Útočníčkou bola Audrey Elizabeth Haleová, 28-ročná žena, ktorá samú seba identifikovala ako transrodovú osobu.
Je tiež celkom možné, že Haleová bola k násiliu podnecovaná: virgínska pobočka Trans Radical Activist Network 30. januára vyzvala na „Trans Day of Vengeance“ (Deň trans pomsty), ktorého súčasťou mal byť aj pochod vo Washingtone, D.C., prvého apríla s cieľom „zastaviť trans genocídu“ (pochod bol odvolaný). Klamať ľuďom a hovoriť im, že sú obeťami genocídy, hoci nimi nie sú, môže v konečnom dôsledku naozaj plodiť paranoju a hnev, ktoré by mohli až príliš ľahko vyústiť do tragédie.
Tento teroristický čin otriasol Amerikou a predovšetkým rodičmi detí trpiacich podobnými poruchami. Títo majú neskutočné obavy z vedľajších následkov hormonálnych prípravkov na psychiku týchto detí najmä v kombinácii s pôsobením nenávistných aktivistov, ako je Trans Radical Activist Network, ktorí neustále živia ich pocit krivdy a obete tým, že im hovoria, že sa môžu stať obeťami genocídy.
K tejto tragédii sa vyjadrila aj matka „transrodového“ dievčaťa, ktoré si zaumienilo, že je chlapcom:
Bola som dojatá až k slzám, keď som včera sledovala zábery získané kamerou, na ktorých polícia reagovala na aktívnu strelkyňu v škole v Nashville. Pripomenulo mi to malú školu mojej dcérky a chodby… ako ľahko sa to mohlo stať v ktorejkoľvek škole. Predstavila som si tú hrôzu a strach, ktorý museli cítiť malé deti a učitelia, keď sa to dialo… drahocenné deti a personál, ktorí boli brutálne zmasakrovaní v priebehu niekoľkých minút. Ako smutne som sledovala, ako policajti zneškodnili strelkyňu a videli, ako tam leží jej telo. Keď som plakala, zvieral ma žalúdok a myslela som na to, či tou strelkyňou nemohlo byť niektoré z našich detí???? Som strašne, strašne zarmútená.
Kultúra transgender je kultúrou smrti.
Miera nenávisti, ktorá sa šíri v tejto ideológii, je nepopierateľná. Nenávisť, ktorú väčšina z nás pociťuje nielen od našej kultúry, ale aj od našich vlastných rodín a dokonca od našich vlastných detí, ktoré povýšili transgenderovú ideológiu na najvyššie náboženstvo v krajine – s postojom absolútnej vernosti alebo smrti. Toto transgenderové náboženstvo, ktoré vytvorilo tých najnarcistickejších legalistických farizejov chrliacich nenávisť, ak sa niekto odváži čo i len prejaviť obavy, spochybniť, nesúhlasiť alebo sa pokúsiť logicky diskutovať…
Fakt: 42 % osôb, ktoré sa identifikujú ako transrodové, sa pokúsilo o samovraždu… Dokonca aj v tých „najtolerantnejších“ kultúrach!
Rodová ideológia nielenže neposkytuje žiadne riešenia pre duševné zdravie, ale vytvára ešte viac problémov. Štúdia za štúdiou ukazuje, že depresie a samovraždy sú po tranzícii VYŠŠIE ako pred ňou. To je jeden z dôvodov, prečo iné krajiny v Európe a Holandsku ustupujú od výlučne „afirmačnej starostlivosti“. Škoda, že USA idú plnou parou vpred úplne nesprávnym smerom. Stačí sa pozrieť na to, ako sa spravodajské agentúry krútia-vrtia pri označovaní strelkyne správnym zámenom namiesto toho, aby otvorili dialóg o problémoch s duševným zdravím, ktoré nepochybne prispeli k tohtotýždňovej streľbe v Nashville.
Kladiem si strašnú otázku: Je moja dcéra na rovnakej tragickej ceste? Sú na nej aj dcéry iných?
Moja dcéra bola kedysi milujúcim, citlivým, slnečným lúčom a takým maznáčikom. Ktorá sa ľahko smiala a bola taká plná radosti. Ktorá mi ako prvá vyskočila na kolená alebo ma chytila za ruku aj na verejnosti. Ktorá po mládežníckom sústredení prišla domov a umyla mi nohy. Ktorá bola taká citlivá a mala krvácajúce srdce pre kohokoľvek alebo akékoľvek zviera, s ktorým sa zaobchádzalo nespravodlivo alebo kruto. Moje dieťa, ktoré mi písalo sladké listy plné lásky a na Deň matiek vyhralo náhrdelník za báseň, ktorú o mne napísalo.
Teraz ako mladá dospelá, ktorá ide do tretieho roku „tranzície“… sa odo mňa pomaly, metodicky, chladne odpútala. Teraz z jej strany cítim len ľahostajnosť, odpor a odmietanie. Kedysi taká blízka svojej rodine, ktorá ju miluje, mnohí z nich to pocítili tiež.
Vo chvíli, keď som pred niekoľkými rokmi videla, ako sa mení, začala som sa obávať… ako sa pomaly vzďaľuje, vťahuje sa do svojho telefónu a obrazoviek napriek mnohým mojim snahám odtiahnuť ju od seba. Pomaly sa stávala mrzutou, uzavretou a depresívnou a začala „spoločenskú tranzíciu“ (vtedy som ešte netušila, čo to všetko znamená), nechávala si narásť ochlpenie na tele, nosila mužské oblečenie, používala pánske telové výrobky, zmenila si izbu, ostrihala si vlasy, zviazala si prsia atď.
Keď som videla, ako sa to deje pred mojimi očami, začala som byť veľmi znepokojená. Usilovne som sa s ňou snažila rozprávať, osloviť ju, zabezpečiť jej poradenstvo, odtrhnúť ju od monitorov do druhej školy a do zdravších rovesníckych skupín. Ale potom udrel covid a ona musela byť „online“ v škole. Tá trocha socializácie, ktorú mala, sa vytratila a jej propagandistický online svet sa rozrástol, aby vyplnil priestor. Čím viac som sa snažila, tým viac sa odťahovala.
Keď sa mi podarilo riešiť jej urputnú snahu vyzerať ako chlapec, jedna z prvých vecí, ktoré som jej povedala, bola, že ma veľmi znepokojuje, že svojou snahou byť ako chlapec popiera svoju ženskosť a samu seba. Že je to forma nenávisti k sebe samej. Teraz viem, že je to súčasť tejto kultúry smrti. Je to duch samovraždy, ktorý chce zabíjať a ničiť.
Teraz od nej počúvam:
Neoslovuj ma mojím mŕtvym menom!
Nehovor o mojej „mŕtvej“ histórii!
Nehovor o mojom „mŕtvom“ ja!
Neukazuj mi fotky z môjho detstva!
Nehovor o minulosti a nezdieľaj spomienky!
Neobjímaj ma bez požiadania!
Nečakaj, že poviem, že ťa milujem, keď mi povieš, že ma miluješ!
Ten istý duch smrti, ktorý presviedča deti, že sú bezcenné, že na ich živote nezáleží, aby si ubližovali a pokúšali sa o samovraždu. Ten istý duch smrti, ktorý deťom klame, ženie ich k závislostiam, rizikovému správaniu, sebapoškodzovaniu/zmrzačovaniu a ničeniu.
To, čo si robila moja dcéra, bolo smrteľné. Bola to nenávisť k sebe samej vyvolávaná závislosťou od monitorov a jej online sveta, jej rovesníkov a tejto ideológie, od tranzície po afirmáciu a „akceptáciu“. Trvala na tom, že chce byť za každú cenu niekým iným, dokonca až po sebapoškodzovanie a mrzačenie, ktoré, ako vieme, je neoddeliteľnou súčasťou rodovej ideológie a tranzície – zväzovanie pŕs, ktoré spôsobuje fyzické zranenia a trvalé poškodenie pŕs a chrbta/chrbtice, rozrezávanie a mrzačenie ich úplne zdravých tiel všetkými tými operáciami, celoživotné injekcie hormónov do ich vzácnych tiel… Vieme, že toto všetko má nezvratné dlhodobé následky a zvyšuje výskyt mŕtvice, rakoviny, úbytku kostnej hmoty, srdcových chorôb a mnoho ďalších, vrátane sterilizácie.
Okrem toho všetkého majú tieto „liečby“ katastrofálne účinky na duševné zdravie. Okrem týchto konských dávok hormónov sú tieto deti zvyčajne kŕmené aj stálou diétou „medikamentov“, ktoré majú pomôcť ich úzkostiam a depresiám (ktoré sa ešte zhoršujú „pomocou“ týchto terapeutov a lekárov), z ktorých práve vedľajšie účinky majú za následok psychózy a samovraždy! Práve som sa rozprávala s mladou ženou okolo dvadsiatky, ktorá musela vysadiť Prozac (užívaný na depresiu) kvôli náhlej špirále smerujúcej k idealizácii samovraždy, v ktorej sa zrazu ocitla. Tak veľmi ju to vystrašilo a bezpochyby vedela, že myšlienky, ktoré sú v nej, nie sú jej a nesúvisia s ničím, čo kedykoľvek predtým si myslela.
Čo ma najviac zarmucuje a o čom premýšľam, ako v prípade tejto tragickej streľby v škole, je, že možno tak ako toto zmätené dievča a mnoho ďalších, okrem duševných a emocionálnych chorôb, ktoré NIKTO NERIEŠI, vzniká nejaká úplne nová psychóza propagovaná všetkými okolitými inštitúciami ako „riešenie“ ich problémov. Mám pocit, že moja dcéra putuje po ceste duševných chorôb, úzkosti, depresie. Modlím sa k Bohu za ňu a za mnohých ďalších, aby to neviedlo k samovražednej či vražednej idealizácii, ktorej mohla prepadnúť táto mladá žena, ktorá v ten deň strieľala v škole s úmyslom
zomrieť.
Pane, zmiluj sa!
