Najprv sa budeme zaoberať prirodzenosťou človeka a potom jeho pôvodom.
-ST, I, Q. 75, prológ
Ak chceme dosiahnuť šťastie, musíme zistiť, čo nás skutočne napĺňa a uspokojuje. Aby sme to zistili, musíme pochopiť, čo a kto sme ako ľudské bytosti. Svätý Tomáš Akvinský vo svojom Traktáte o človeku (I, QQ. 75-102) preberá Sväté písmo, spisy cirkevných otcov a najlepších ľudských filozofov, aby dospel k základným pravdám o našom ľudstve.
Keď teológovia hovoria o ľudskej prirodzenosti, uvažujú o vzťahu človeka k jeho duši. Čo je to duša? Nie je to hmotné teleso. Hmotné telesá nemôžu robiť to, čo môžu robiť bytosti s dušou. Choďte sa spýtať svojho kameňa na dvore a uvidíte, akú dostanete odpoveď. Ani stvorenia s dušou toho na zemi veľa nedokážu, keď duša opustí telo.
Duša je ten rozdiel medzi živým telom a mŕtvolou. Materiál je stále prítomný, ale nie je … oživený. (animovaný – anima je latinsky „duša“.) To je teda najzákladnejšia funkcia duše. Je to prvý princíp života.
Na duši teda naozaj záleží. Ale keď už hovoríme o hmote, ako je možné, že ľudská duša je nehmotná, teda duchovná, a pritom tak úzko spojená s naším hmotným telom? Nuž, je to záležitosť hmoty a formy. Akvinský, opakujúc a rozširujúc Aristotela, uznal, že ľudia sú zložené, hylomorfné bytosti (z gréckeho hyle, čo znamená „hmota“, a morphe, čo znamená „forma“). Naše telo je „hmota“ a naša duša je „forma“.
Niektorí veľkí myslitelia, ako napríklad Platón, verili, že ľudia sú v podstate duchovné duše, ktoré sú na zemi uväznené v hmotných telách. Iní, ako napríklad Demokritos v staroveku a mnohí dnešní ľudia, ktorí sa považujú za vedcov, veria, že nie sme nič iné ako hmota a že duša je staromódny výmysel. Akvinský nemohol s oboma týmito názormi súhlasiť. Hovorí, že telo a duša sú zložená jednota. Aristoteles pred pätnástimi storočiami stroho poznamenal: „Otázku, či duša a telo sú jedno, môžeme zamietnuť; je to, ako keby sme sa pýtali, či vosk a jeho tvar sú jedno.“
Tomáš dáva na túto otázku dôkladnú odpoveď. Poznamenáva: „Hmota je to, čo samo osebe nie je ‚konkrétnou vecou‘, ale je len v potencii stať sa ‚konkrétnou vecou‘. Forma je to, vďaka čomu ‚konkrétna vec‘ skutočne existuje. A zlúčenina je samotná ‚konkrétna vec‚.“
Duša je forma tela – to, čo z nás robí zvláštne ľudské bytosti.
Slovo o dokonalosti, ktoré svätý Tomáš používa špecifickým spôsobom: byť dokonalý znamená doslova byť úplný. V latinčine per + factus znamená „dokonale urobený“. Boh je dokonalý v tom zmysle, že je úplný v každej vlastnosti.
Tomáš hovorí, že v hmote existujú štyri stupne dokonalosti:
1) existencia,
2) život,
3) cítenie
4) chápanie.
Ako živé ľudské bytosti dosahujeme všetky štyri. Kameň, ktorý máte na dvore, dosiahol len prvý stupeň, ktorý je sám o sebe dobrý – pretože, ako Tomáš objasní v druhej časti, „všetko, čo existuje, je dobré„. A predsa skala nemôže robiť o nič viac, než len sedieť, pretože nemá dušu. Má však vaša paradajka dušu? Svätý Tomáš by odpovedal jednoznačne áno!
Ako sa líši paradajka od kameňa?
Neživé veci na prvom stupni dokonalosti niekedy nazývame neživými predmetmi a živé veci na ďalších troch stupňoch živými predmetmi. Tomášovi to dáva zmysel, pretože, ako sme si povedali, anima znamená „duša“. Paradajka je (alebo bola) živá, takže má (alebo mala) dušu – vegetatívnu dušu. Ako sa to dokonale hodí na zeleninu. Možno ste už počuli o spore „ovocie alebo zelenina“, ktorý sa týka paradajok.
Pre vedcov je to ovocie, pretože sa vyvíja v semeníkoch kvetu rastliny, a pre kuchárov je to zelenina, pretože sa používa na slanú, nie sladkú kuchyňu. Svätý Tomáš si z týchto rozdielov nič nerobí. Ovocie, zelenina, stromy, kríky, váš trávnik pred domom a všetky druhy rastlín majú vegetatívnu dušu.
Táto duša má tri schopnosti:
1) výživu,
2) rast
3) rozmnožovanie.
Ale čo pes alebo mačka? Dunčo a Zahraj určite netrávia všetok čas sedením na jednom mieste a len jedia, rastú a rozmnožujú sa ako rastliny. Majú vyšší typ duše, ktorú svätý Tomáš nazýva citlivou. Vidia, počujú, dotýkajú sa, chutia a cítia. Vedia, čo sa im páči. Majú chute, ktoré ich priťahujú k veciam, a nohy a labky, ktoré im tie veci prinášajú – v niektorých prípadoch, aby ich zhltli alebo sa nimi rozmnožili. (Všimnite si, že každý vyšší druh duše obsahuje schopnosti nižších duší, a ešte niečo navyše.) Inými slovami, Dunčo, Zahraj a všetky živočíšne druhy majú okrem všetkých vegetatívnych schopností paradajky aj schopnosti vnímať, chuť do jedla a pohybovať sa.
Ale čo vy a ja? Keďže čítate tieto riadky, som ochotný sa staviť, že máte ešte vyšší typ duše, taký, ktorý je stvorený pre pochopenie. Som ochotný sa tiež staviť, že túto knihu nečíta len vaša duša. (Zavrite oči a skúste čítať len s vašou dušou. Máte šťastie?)
Ale čo vy a ja? Keďže čítate tieto riadky, som ochotný sa staviť, že máte ešte vyšší typ duše, taký, ktorý je stvorený pre pochopenie. Som ochotný sa tiež staviť, že túto knihu nečíta len vaša duša. (Zavrite oči a skúste čítať len s vašou dušou. Máte šťastie?)
Čo máme spoločné so psami a mačkami
Ak ste dávali pozor, zistili ste, že vy a vaši domáci miláčikovia máte vegetatívne a senzitívne schopnosti. Všetci máme vegetatívne schopnosti súvisiace s výživou, rastom a rozmnožovaním spolu so všetkými citlivými schopnosťami piatich zmyslov a schopnosťami pohybovať sa a túžiť, získať niektoré veci a iným sa vyhýbať. Musíme tiež uznať, že pes Dunčo a mačka Micka nás pravdepodobne prekonávajú aspoň v niekoľkých z týchto schopností; napríklad v čuchu a sluchu. Je tu však ešte niečo viac.
Toto všetko si bližšie vysvetlíme v nasledujúcich heslách, ale zatiaľ si všimnime, že chute, ktoré máme spoločné so zvieratami, sú dvojakého druhu: žiadostivá chuť sa vzťahuje na schopnosť túžiť po dobrých veciach a vyhľadávať ich, zatiaľ čo iritatívna chuť sa vzťahuje na schopnosť rozčúliť sa, doslova vzbudiť „hnev“, brániť sa zlým veciam, ktoré by mohli ublížiť, alebo pred nimi utekať.
Čo sa týka zmyslov, uvedomujete si, že tých päť vonkajších zmyslov, ktoré máme spoločné (hmat, zrak, sluch, čuch a chuť) a ktoré nám umožňujú telesné orgány – koža, oči, uši, nos a jazyk -, sprevádzajú ďalšie štyri vnútorné zmysly, ktoré nám prináša náš mozog? Tieto vnútorné zmysly v istom zmysle zdieľame aj s inými živočíchmi. Sú to zdravý rozum, predstavivosť, pamäť a odhadovací zmysel.
Tieto fascinujúce schopnosti sú istým spôsobom spoločné s inými zvieratami, pretože hoci majú podobné funkcie a dosahujú podobné veci, u iných zvierat fungujú zväčša na autopilota, riadia sa inštinktom. U ľudí sú prístupné ovládaniu racionálnou, vôľovou, intelektuálnou dušou. Je to duša, ktorá spôsobuje všetky rozdielnosti. Pozrime sa, o aké rozdielnosti ide.
Pokračovanie.
