Ako môžeme byť šťastní – na zemi aj v nebi?
Najprv sa budeme zaoberať posledným cieľom ľudského života a potom vecami, vďaka ktorým človek môže napredovať alebo zísť z cesty, pretože cieľ je základným pravidlom všetkého, čo niekam smeruje. A keďže posledným cieľom ľudského života je šťastie, musíme uvažovať
(1) o poslednom cieli vo všeobecnosti;
(2) o šťastí.
Teraz sa zamyslime nad šťastím a nad tým, (1) v čom spočíva; (2) čo je to šťastie; (3) ako ho možno získať.
-ST, MI, Q. 2, prológ
Prečo konáme tak, ako konáme? Na rozdiel od iracionálnych zvierat, ktoré sú poháňané inštinktom, máme rozum, aby sme určili, čo sa nám zdá dobré, a slobodnú vôľu, aby sme si vybrali, aké dobrá budeme hľadať a ako ich získame. Sme pánmi svojho vlastného konania. Dobrá, ktoré hľadáme, sú ciele, veci, ktoré dúfame, že svojím konaním dosiahneme. „Hoci cieľ je posledný v poradí vykonávania, predsa je prvý v poradí zámeru činiteľa. A práve týmto spôsobom je príčinou.“16
V protiklade s princípmi radikálno-behavioristickej psychológie dvadsiateho storočia si svätý Tomáš uvedomoval, že nie sme ani tak pešiakmi, ktorých tlačia náhodné udalosti našej minulosti, ako skôr pánmi svojho osudu, ktorých ťahajú budúce ciele, ktoré sme si stanovili.
Podľa Aristotela cieľ vystupuje ako posledná príčina, príčina, kvôli ktorej sa do niečoho púšťame. Ak vás prekvapí konanie priateľa, spýtate sa: „Prečo si to urobil?„, predpokladáte, že jeho správanie nebolo reflexívne, ako kýchnutie, či vynútené pod hrozbou použitia zbrane alebo iným spôsobom nedobrovoľné. Pýtate sa, čo dúfal, že dosiahne – konečnú príčinu svojho konania, cieľ, ktorý mal na mysli. Aristoteles a Akvinský tvrdia, že hoci každý človek má niektoré veci v obľube, kým iné mu nie sú po chuti, všetci väčšinou konáme kvôli tomu istému konečnému, poslednému cieľu. Čo to teda je?
Podľa svätého Augustína sa „všetci ľudia zhodujú v túžbe po poslednom cieli, ktorým je šťastie“. Prečo teda jednotliví muži (a ženy) konajú tak veľmi odlišne a dosahujú také rozdielne stupne šťastia? Svätý Tomáš poznamenáva, že „túžiť po šťastí nie je nič iné ako túžiť po tom, aby bola jeho vlastná vôľa uspokojená. A po tom každý túži.“ A predsa „všetci nepoznajú šťastie, lebo nevedia, kde sa všeobecný pojem šťastia nachádza“.18 Inými slovami, všetci chceme byť šťastní, ale nie všetci vieme, čo nás skutočne urobí šťastnými. Pri určovaní toho, čo nám prinesie šťastie, Tomáš začína vymenovaním niektorých bežných falošných kandidátov – ktorí sú dnes rovnako populárni a lákaví ako v trinástom storočí.
V rozpore s posolstvami, že „chamtivosť je dobrá“, „ak je to dobrý pocit, urob to“, „každý chce byť hviezdou [alebo idolom]“ a „pekní chlapci končia poslední“, šťastie nespočíva v bohatstve, moci, cti, sláve a sláve, v dobrách tela, pôžitkoch, dokonca ani v dobrách duše – alebo dokonca v akýchkoľvek stvorených dobrách. Tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie samotného cieľa šťastia a žiadny z nich nikdy úplne neuspokojí. Žiaľ, často vedú k záhube svojho majiteľa i iných. Svedčí o tom zoznam bohatých a slávnych celebrít a športových superhviezd, ktorých život sa skončil samovraždou alebo vraždou. Čo je teda skutočné šťastie?
Dva druhy šťastia?
„Filozof [t. j. Aristoteles], keď kladie šťastie človeka do tohto života (Etika, i, 10), hovorí, že je nedokonalé, a po dlhej diskusii uzatvára: Ľudí nazývame šťastnými, ale sú šťastní len ako ľudia. Boh nám však prisľúbil dokonalé šťastie, keď budeme ako anjeli… v nebi (Mt 22, 30).“20
Tomáš, vďaka prirodzenému rozumu a kresťanskému zjaveniu, uznáva, že sa usilujeme o dvojaké šťastie:
1) o nedokonalé šťastie tu, na zemi
a
2) o dokonalé šťastie spočívajúce v blaženej vízii nestvoreného Dobra (t.j. Boha) v nebi.
Augustín to krásne vyjadril, keď napísal: „Naše srdcia sú nepokojné, kým nespočinú v Tebe.“21 To „Tebe“ odkazuje na Boha, najvyšší zdroj každého dobra. Samozrejme, úplné zjednotenie s Bohom môžeme dosiahnuť až v nebi. V najdôležitejšom zmysle je Tomášovým cieľom pri písaní celej Summy teológie pomôcť nám získať túto konečnú, dokonalú, večnú blaženosť s Bohom. Čo však máme robiť dovtedy, kým sme pútnikmi na tejto zemi?
Podľa Filozofa (Etika, i, 9) je šťastie odmenou za skutky cnosti.“22 Ak teda chceme dosiahnuť určitú mieru šťastia na zemi, musíme pre to aj niečo vykonať – a to isté platí aj pre dokonalé šťastie v nebi. Ako vyhlásil sám Ježiš: „Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.“ (Jn 13, 17).
Sú veci, ktoré musíme poznať a konať – ide o vieru a o skutky -, aby sme dosiahli určité šťastie na zemi a dokonalé, požehnané šťastie v nebi. Podľa Filozofa (Etika, i, 9) je šťastie odmenou za skutky cnosti.“22 Ak teda chceme dosiahnuť určitú mieru šťastia na zemi, musíme pre to aj niečo vykonať – a to isté platí aj pre dokonalé šťastie v nebi. Ako vyhlásil sám Ježiš: „Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.“ (Jn 13, 17). Sú veci, ktoré musíme poznať a konať – ide o vieru a o skutky -, aby sme dosiahli určité šťastie na zemi a dokonalé, požehnané šťastie v nebi.
Cnosti sú zdokonalením našich ľudských schopností, ktoré nám dal Boh. Aby sme ich pochopili, musíme pochopiť tieto schopnosti. Máte chvíľu na to, aby vám Akvinský vysvetlil podstatu našej ľudskej prirodzenosti? Tak teda veľmi dobre. Je čas na druhú kapitolu.
Pokračovanie.
