Reakcie biskupov Katolíckej cirkvi na vyhlásenie Fiducia supplicans mali svoj určitý účinok: Dikastérium pre náuku viery dalo zelenú účinnému pozastaveniu uplatňovania svojho dokumentu. Nie je však dôvod na radosť. Neslávne známy dokument zostáva v platnosti a progresívne sily ho budú s chuťou používať v mnohých častiach Cirkvi – aj u nás. Musíme sa obávať nielen o našu diecézu, ale o celú univerzálnu Cirkev – najmä ak omyly vychádzajú zo samotného Vatikánu. V tomto smere sa, žiaľ, nič nezmenilo a Fernandezovo „cúvanie“ bolo možno od začiatku súčasťou jeho plánu.
Keď kardinál Victor Manuel Fernandez 18. decembra 2023 vyhlásil doktrinálnu deklaráciu Fiducia supplicans, musel dobre vedieť, že tým vyvolá gigantickú kontroverziu.
Z tohto dôvodu v texte dokumentu pre istotu opakovane ubezpečoval, že všetko, čo vyhlasuje, je plne v súlade s učením Katolíckej cirkvi.
Biskupi na celom svete to však videli inak. Je ťažké vymenovať všetkých, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas s Fernándezovým doktrinálnym vyhlásením: je to veľká skupina episkopátov v Afrike, ako aj episkopáty Maďarska a Ukrajiny; požehnanie párov rovnakého pohlavia odmietol aj hovorca Poľskej biskupskej konferencie páter Leszek Gęsiak SJ; proti nemu sa postavili mnohí biskupi vo Francúzsku a Spojených štátoch; a napokon aj niektorí kardináli. Táto opozícia je mimoriadne zaujímavá, pretože proti Fiducii supplicans vystúpili až traja kardináli, ktorých do purpuru povýšil sám František: Gerhard Müller, Daniel Fernando Sturla a Fridolin Ambongo, z ktorých prvý je dlhodobým Františkovým kritikom, druhý sa zatiaľ k sporným otázkam nevyjadril a tretí je členom elitnej Pápežskej rady kardinálov, a teda je považovaný za pápežovho človeka.
Na druhej strane Fernandeza podporili biskupi ako Nemci, Belgičania a liberálni Američania, a to naozaj nesvedčí o dôveryhodnosti jeho tvrdení, že Fiducia supplicans je skutočne v súlade s doktrínou.
Koniec koncov, každý rozumný človek chápe, že požehnanie homosexuálneho páru, bez ohľadu na teoretické zdôvodnenie, bude vnímané ako podpora sodomie. Zlomyseľne by som mohol napísať, že o to v skutočnosti išlo, ako ukázala okamžitá reakcia jezuitov v USA na čele s pátrom Jamesom Martinom; nepoznám však vnútorné zámery Fernándeza, preto sa musím zdržať takýchto súdov. Jediné, čo sa dá povedať, je, že objektívne Fiducia supplicans poskytuje obrovskú podporu protikatolíckej, bezbožnej a človeku nepriateľskej homosexuálnej revolúcii, ktorá od roku 1968 morálne ničí západné spoločnosti a ktorá sa teraz snaží infikovať aj africké krajiny.
V každom prípade sa proti Fiducia supplicans zdvihla gigantická reakcia – a opakujem, je mimoriadne neuveriteľné, že to kardinál Fernández nepredvídal. Dovoľte mi pripomenúť, že vyhlásenie Fiducia supplicans bolo zverejnené len deň (!) po tom, ako bolo v takzvanej Anglikánskej cirkvi zavedené požehnanie homosexuálnych zväzkov, čo sa stalo v nedeľu 17. decembra. Toto rozhodnutie oznámili anglikáni už minulú zimu, čo v ich komunite vyvolalo obrovský rozruch.
Anglikáni z Afriky a ďalších krajín globálneho Juhu mali pocit, že anglikáni v Anglicku sa dopustili zrady – a vyhlásili, že odteraz dajú jasne najavo svoju odlišnosť od „zapredaných“ britských ostrovov. Vzhľadom na to, že medzi anglikánskymi a katolíckymi kresťanmi v Afrike nie sú v morálnych otázkach žiadne zásadné rozdiely, bolo úplne zrejmé, že katolícke episkopáty budú na zavedenie požehnania v Cirkvi reagovať analogicky. To sa skutočne stalo.
Myslím si, že poslednú „tlačovú správu„ kardinála Fernándeza treba čítať práve v tomto kontexte, teda za predpokladu, že správne predvídal odpor. Podstatným obsahom tohto „vyhlásenia“ je oficiálne udelenie povolenia biskupom, aby zavádzali Fiducia supplicans tak, ako chcú: teda buď úplne, alebo vôbec. Inými slovami: niektorí môžu okamžite zaviesť požehnanie homosexuálnych a tzv. neregulárnych zväzkov, zatiaľ čo iní sa môžu venovať „reflexii“ dokumentu, pozastaviť alebo jednoducho odložiť ad Kalendas Graecas implementáciu textu. Fernández však chce, aby všetci akceptovali Fiducia supplicans teoreticky, aj keď ju nebudú používať v praxi.
Týmto spôsobom chce Fernández podľa môjho názoru dosiahnuť tri ciele:
Po prvé, snaží sa prinútiť celú Cirkev, aby intelektuálne alebo duchovne spolupracovala s herézou. Aj keď biskup nesúhlasí s Fiducia supplicans a považuje dokument de facto za rúhavý, podľa Fernándeza by sa mal podriadiť jeho vôli a vyhlásenie teoreticky akceptovať. Ak by sa tak stalo, celá Cirkev by bola akoby „vtiahnutá“ do spoločenstva neprávosti, ktoré prijíma požehnanie sodomitských párov.
Po druhé, prefekt dikastéria pre náuku viery chce zastaviť vyostrovanie nálad tým, že hodí „záchranné lano“ nespokojencom: odvolávajúc sa na jeho „vyhlásenie“, môžu teraz veriacim oznámiť, že sa nemajú čoho obávať, pretože v ich diecézach takéto požehnania nebudú. Fernández by preto chcel, aby biskupi v záujme svätého pokoja upustili od kritiky jeho a Františka, čím by súhlasili s tým, aby sa omyly uplatňovali aj v iných diecézach, len keby sa oni osobne mohli oslobodiť od pohromy LGBT požehnania.
Po tretie, Fernández sleduje plán, ako vniesť do Katolíckej cirkvi diverzitu v učení a morálke. Takýto plán načrtol už pápež František vo svojom programovom dokumente Evangelii gaudium z roku 2013, keď napísal, že kresťania by mali prestať „snívať“ o „monolitnej doktríne“ a že biskupské konferencie – či už národné alebo kontinentálne – môžu získať určitú „autentickú doktrinálnu autoritu“. V praxi to má znamenať, že rôzne časti Cirkvi budú veriť inak: sodomiti v Nemecku, katolíci v Poľsku (či na Slovensku).
Treba však pripomenúť, že toto nie je konečný stav: koncepcia „jednoty v rozmanitosti“ je len prechodným štádiom, ktoré má zaviesť jednotný nový výklad viery. František to ukazuje veľmi jasne. V roku 2016 vyhlásil Amoris laetitia, čo malo za následok, že v niektorých miestnych cirkvách bolo zavedené prijímanie rozvedených, ale v iných nie. V októbri 2023 však kardinál Fernández odporučil takéto zavedenie všetkým biskupstvám – to sa však zatiaľ nerealizovalo.
V roku 2021 František vyhlásil Traditionis custodes – v mene starostlivosti o liturgickú tradíciu Cirkvi nariadil všetkým biskupom, aby postupne „vyhasili“ tridentskú liturgiu, aby nakoniec z Cirkvi úplne zmizla. František sa týmto cieľom netajil a zdôrazňoval, že nová liturgia je „jediným“ vyjadrením rímskeho obradu, čo je objektívne nepravdivé. To isté platí aj pre Fiducia supplicans. Fernández pripúšťa „diverzitu“, ale výslovne píše, že ide o „dočasné“ pozastavenie uplatňovania tejto deklarácie. Nakoniec má byť požehnanie pre LGBT páry povinné v celej Cirkvi.
Som veľmi zvedavý, ako sa táto obrovská aféra, ktorá nemá v dejinách Cirkvi obdobu, skončí. Nechajú sa biskupi „kúpiť“ a prijmú Fernándezovu nečestnú ponuku? Niektorí – nepochybne áno, ale myslím si, že veľké množstvo hierarchov zostane v zásadovom postoji – a to nielen v Afrike. Nebudú implementovať Fiducia supplicans ani publikovať či oznamovať žiadne vyhlásenia, v ktorých by „teoreticky“ akceptovali obsah tohto dokumentu. Navyše si myslím, že v tejto fáze to Fernández ani neočakáva: stačí mu zasiať semeno chaosu a hodiť liberálnym biskupom na celom svete „kotvu“, ktorej sa môžu držať zavedením požehnania sodomitských párov. Koľko sa dá pokaziť, toľko sa pokazí – zvyšok Fernández nechá na iných.
Existuje však veľká nádej, že sa revolucionári prepočítali, t. j. že Fiducia supplicans je dokument, ktorý je v takom zjavnom rozpore s Tradíciou, že povedie k reakcii biskupov a kardinálov, ktorí sa rozhodnú – hoci len vnútorne – úplne sa rozísť s liberálnou líniou Františkovho pontifikátu. To by sa mohlo prejaviť na najbližšom konkláve. Kľúčovou otázkou teda je, kedy sa toto konkláve uskutoční.
Ak si Boh vezme Františka rýchlo, ešte v období akéhosi rozruchu okolo toho či onoho do očí bijúceho dokumentu, môže to mať ozdravný účinok a zvoliť pápeža, ktorý vyčistí gigantický neporiadok, ktorý zanechal jeho predchodca. Ak však z Božej milosti bude pápež František vládnuť v Cirkvi ešte dlhý rok, veci môžu dopadnúť úplne inak. Odporúčam čitateľom, aby sa intenzívne modlili za Cirkev.
Preklad z pch24.pl
