Antisemitizmus nadobudol vo viacerých západoeurópskych krajinách vážne rozmery. V Nemecku sa viaceré štúdie snažia zistiť, kedy sa nenávisť začala vymykať spod kontroly.
Moslimskí prisťahovalci sa vo všeobecnosti vyznačujú pomerne silnými antisemitskými náladami, ako odhalila nedávna vedecká analýza Centra pre výskum antisemitizmu (Zentrum fur Antisemitismusforschung, ZfA) na Technickej univerzite v Berlíne. Štúdia bola vypracovaná po násilných protižidovských výpadoch na demonštrácii organizovanej Arabmi v Berlíne na Veľkú noc.
ZfA vyhodnotila existujúce štúdie uverejnené za posledných desať rokov. Výsledok je jasný: v podstate každý druhý prisťahovalec pochádzajúci z krajín, kde dominuje islam, má silné antisemitské predsudky.
Okrem iných výskumov ZfA uvádza štúdiu Rady expertov pre integráciu a migráciu z roku 2022, podľa ktorej 11,3 % Nemcov súhlasí s protižidovskými stereotypmi. Medzi osobami s tureckým migračným pôvodom bol tento podiel 50,2 percenta.
Podľa hodnotenia ZfA sa podobný obraz ukazuje aj v súvislosti s protižidovskými postojmi voči Izraelu, pričom v postojoch Nemcov a prisťahovalcov sú výrazné rozdiely. ZfA dospela k záveru, že medzi dôležité faktory určujúce antisemitizmus patrí to, ako dlho dotyčné osoby žijú v Nemecku, či boli naturalizované a z akej krajiny pôvodne pochádzajú.
Inými slovami, hoci nenávisť voči Židom existovala v Nemecku po celý čas, od začiatku migračných vĺn nadobudla dramatický rozsah.
Život Židov v Nemecku sa výrazne zmenil od roku 2015, keď do Nemecka prišli státisíce migrantov z oblastí s islamskou kultúrou. Ako povedala židovská aktivistka Malca Goldsteinová-Wolfová:
„nenávisť
moslimov voči Židom je najväčšou hrozbou pre život Židov v Nemecku. Násilných
pravicových extrémistov je relatívne oveľa menej, ale sú tu masy moslimov,
ktorí sa neboja fyzicky napadnúť Židov nosiacich kipu a sú vo svojej nenávisti
voči Židom úplne bez zábran„.
Zdroj:
rmx.news
