V minulom storočí sa svet zvláštne zaplnil dobrými ľudmi. Keďže ide o pomerne nový fenomén, ktorý sa šíri alarmujúcou rýchlosťou, stojí za to sa nad ním krátko zamyslieť.
Donedávna sa ľudská smrť, aspoň v našich zemepisných šírkach, spájala so spomienkou na ľudské utrpenie. Popolom bol a na prach sa obrátil – to je jedna vec. Ale na druhej strane sme hovorili aj o morálnej biede. Na pohrebe znelo Dies irae so silnými strofami:
Dnes však svet a ľudia už nie sú hodní trestu – teraz sú zosnulí na pohreboch takmer kanonizovaní. Ťažko sa ubrániť dojmu, že takéto nadmerné zastúpenie dobrých ľudí na cintorínoch pramení z obyčajnej neviery. Ak Boh nie je Sudca a ak netrestá zlo, nemôže byť na škodu, ak povieme pár láskavých slov (ktoré si mimochodom zdvorilosť vyžaduje). Jediné, čo sa tým stráca, je potreba modliť sa – nielen za mŕtvych, ale aj za živých.
Ontologické dobro nie je všetko
Aj povrchný znalec aristotelovskej metafyziky môže, samozrejme, hovoriť o ontologickom dobre, ktoré charakterizuje každé bytie. Všetko je dobré natoľko, nakoľko existuje. Dokonca aj peklo, dokonca aj diabol, ktorý je koniec koncov Božím stvorením, ako taký je dobrý. Takýto metafyzický trik môže byť niekedy veľmi užitočný, napríklad keď na otázku manželky alebo matky, či je večera dobrá, môžeme so všetkou úprimnosťou odpovedať, že je. Zhodneme sa však na tom, že toto zvyčajne nemáme na mysli, keď niečo nazývame dobrým.
Čo je teda dobré? Dobré je to, čo plní svoj účel. Dobrý nôž dobre reže to, na čo je vyrobený (dobrý nôž na chlieb a dobrý chirurgický skalpel majú predsa len iné vlastnosti); dobré kladivo dobre zatĺka klince. Dobrá flauta dobre hrá – a inak by to nebola dobrá flauta, ktorá vydáva najčistejší zvuk, ale zvuk saxofónu.
Skutočná dobrota človeka je podobne spojená s jeho účelom. To nás zasa privádza k otázke morálnej dobroty, pretože človek nie je len flauta alebo kladivo. Dobrá štvrtková večera sa v piatok môže ukázať ako zlá večera – v žiadnom prípade nie preto, že sa stihne za dvadsaťštyri hodín pokaziť, ale preto, že sa v piatok postíme. Vo všeobecnosti – a na to, žiaľ, až príliš často zabúdame – človek, ktorý nie je dobytok, má v každej svojej činnosti úžasné bohatstvo rozmerov. Zostaňme však pri našom obede. Má rozmer hovädzieho dobytka, pretože aj my máme niečo spoločné so zvieratami.
Človek je hladný a dobrý obed je taký, ktorý uspokojí jeho hlad. Ale kým niektoré zvieratá sa uspokoja s tým, že s rovnakou chuťou a ľahostajnosťou prežúvajú všetko, čo nájdu, človek sa snaží, aby mu jedlo aj chutilo. A nakoľko nasýtil svoj prvý hlad, dobrým nazve jedlo, ktoré mu chutí, nielen naplní žalúdok.
Týmto sa to však nekončí. Naozaj dobrá večera si vyžaduje dobrú spoločnosť, relatívny stupeň elegancie, dobrú atmosféru, žiadny zhon. A nad tým všetkým je Boh, ktorého uctievame či už jedlom, alebo pôstom. Takže chlieb, voda a ticho sa môžu stať dobrými – pokiaľ je to v pravý čas (svätej Terézii z Avily sa pripisuje múdra veta: Pamätaj: keď je koroptica, je koroptica, a keď je pôst, je pôst).
Cieľ človeka
Cieľom človeka je Boh. Poznať ho, milovať ho, slúžiť mu tu na zemi a potom sa z neho radovať vo večnosti – TOTO JE CIEĽ ČLOVEKA. Toto je nádherná melódia nášho života – všetky osttané sú kakofónia.
Z tohto pohľadu je viera (presnejšie viera oživovaná láskou) základom, bez ktorého sa všetko zrúti. Tridentský koncil správne označil práve vieru za začiatok, základ a koreň nášho ospravedlivenia. A skutočne, niekedy sa poukazuje na dve čnosti ako na základ celej duchovnej stavby: pokoru (ktorá je pravdou o nás samých) a vieru, ktorá je pravdou o Bohu. Bez viery nie je možné milovať Boha; bez viery nie je možné dôverovať mu. Ako ho potom môžeme bez viery dosiahnuť, zjednotiť sa s ním, slúžiť mu?
Otec Réginald Garrigou-Lagrange napísal, že viera je ako vyšší duchovný zmysel, ktorý nám umožňuje počuť harmóniu Boha, neprístupnú žiadnym iným spôsobom poznania. Vďaka nej veríme všetkému, čo Boh zjavil, pretože on sám je Pravda. Vliata viera je ako vyšší zmysel sluchu citlivý na duchovnú symfóniu, ktorej tvorcom je Boh. Táto symfonická metafora má ďalšie rozvinutie: medzi neveriacimi a veriacimi, ktorí študujú evanjelium, je taký rozdiel ako medzi dvoma poslucháčmi Beethovenovej symfónie, z ktorých jeden je muzikálny a druhý nie.
Dobrí ľudia?
Aké úbohé je potom hovoriť o “dobrých ľuďoch”, ktorí sú všade a ktorí neveria v Boha, nemilujú Boha, nedôverujú Bohu! Je možné nazvať dobrou flautu, ktorá nehrá, ale zapichnutá v zemi pôsobí ako tyč, na ktorej spočíva paradajka?
Človek, ktorý je povolaný na veľké veci, ale ktorý Boha odmieta (ale inak je “dobrým človekom”), je ako auto bez motora, volantu a kolies, ale inak je skvelým autom – neplní svoj základný účel, aj keď môže byť vhodné pre chov sliepok.
Nestačí byť priateľský a chodiť do práce načas, aj keď oboje je dobré. Nenazveme “dobrým človekom” človeka, o ktorom vieme, že zavraždil vlastnú ženu a deti, aj keď je dušou firmy, skvelým podpredsedom spoločnosti a veľkým milovníkom zvierat. A predsa o niekom, kto zavraždil svoju vlastnú dušu a často aj duše iných – o niekom, kto úplne zlyhal na najdôležitejšej úrovni svojho života -, ako často neváhame povedať, že je to “dobrý človek”! A tak hovoríme, akoby Boh neexistoval – aj keď nezachádzame tak ďaleko, aby sme priamo popreli, že človek bol stvorený na jeho obraz a podobu a že cieľom nášho života je zjednotenie sa s ním!
Áno, prirodzená dobrota mnohých ľudí, ktorým nebolo dané poznať Boha, je úžasnou predzvesťou ich obrátenia.
Nežnosť ich sŕdc je znakom otvorenosti pre milosť. Tým, že hľadajú pravdu, dobro a krásu, aj keď nevedome – hľadajú Boha. Ale ani v tomto prípade nestačí hovoriť o autentickej dobrote. Ak by sme aj ich prirovnali k flaute, tak možno k tej, ktorá práve vychádza z rúk svojho stvoriteľa. Už teraz vidíte, že je to dobrý materiál, vidíte, že má veľký potenciál. Ale ešte nehrá, ešte to nie je dobrá flauta!
Takže ešte raz zopakujme: viera je základ, bez ktorého všetko padá. A bolo by dobré, keby sme o tom boli presvedčení – pre naše vlastné dobro, aby sme dbali o rast našej viery, aj pre dobro tých, ktorí potrebujú našu pomoc, pretože nemajú vieru….
Preklad z pch24.pl
