V diskusii medzi obyvateľmi Tróje sa objavili rôzne názory na to, čo urobiť s podivným „darom“, ktorý zanechali odchádzajúci Gréci. „Neverím Grékom,“ hovorili niektorí, „ani keď nesú dary.“ Ale iní, a tí sa ukázali byť vo väčšine, hovorili: „Čo to môže ublížiť? Veď je to len drevený kôň. Vezmime ho do mesta. Bude slúžiť ako trofej nášho veľkého víťazstva.“
Keď pred viac ako polstoročím začali vysokoškoláci a vysokoškoláčky spať spolu a striedať partnerov, mnohí Američania, najmä tí mladší, hovorili: „Čo je na tom? Veď je to iba ľahký hriech. Nie je to nič také hrozné ako sú potraty či sodomitské manželstvá.“
Dnes, keď sa objaví otázka, či by katolícki kňazi mali požehnávať homosexuálne zväzky, mnohí katolíci vrátane niektorých biskupov hovoria: „Prečo nie? Veď je to len maličkosť. Akú škodu to môže spôsobiť? Veď my tým neschvaľujeme manželstvá osôb rovnakého pohlavia. To by sme nikdy neurobili!“
Ľudia, ktorí to hovoria, sa hlboko mýlia. Požehnávanie homosexuálnych zväzkov zničí Cirkev. Možno nie zo dňa na deň, tak ako Tróju za jedinú noc zničil drevený kôň. Ale z dlhodobého hľadiska určite. Rím nebol postavený za jeden deň; ani nebol zničený za jeden deň. Ale nakoniec zničený bol. Tak môže byť zničená aj Rímska cirkev, duchovný potomok Impéria.
Budú mi namietať, že to predsa nie je možné, pretože máme Ježišov prísľub, že Cirkev pretrvá: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“
Predpokladajme, že sme si tento prísľub nevyložili nesprávne. Počas mnohých storočí Katolícka cirkev často o územia prichádzala. Stratila Stredný východ, stratila severnú Afriku, kedysi stratila Španielsko, len pred niekoľkými storočiami stratila väčšinu Nemecka plus Holandsko, Anglicko, Škótsko, Škandináviu a niekoľko ďalších miest. A dnes prebieha proces straty bohatých krajín Európy a Severnej Ameriky.
Pred časom som napísal knihu s názvom Vzostup a pád liberálneho protestantizmu v Amerike. V nej som najprv sledoval vznik a zdanlivý triumf liberálneho (alebo modernistického) protestantizmu. Bol to výsledok dvoch faktorov: (1) túžba zosúladiť kresťanstvo s určitými modernými intelektuálnymi módami: napr. darwinizmom, agnosticizmom a biblickým „vyšším kriticizmom“. (2) túžba poraziť protestantský fundamentalizmus, ktorý podľa liberálov predstavoval takú formu kresťanstva, ktorú nemohol prijať žiadny vzdelaný moderný človek.
Na dosiahnutie týchto cieľov by bolo potrebné vykonať iba drobné úpravy tradičnej kresťanskej ortodoxie. Napríklad sme nemohli očakávať, že vysokoškolsky vzdelaní moderní protestanti by mohli veriť v narodenie z Panny Márie. My, moderní ľudia, na rozdiel od našich nevzdelaných predkov vieme, že panny neotehotnejú. A tiež vieme, že mŕtvi ľudia sa nevracajú späť do života.
Najväčším a najvplyvnejším z týchto modernizujúcich sa protestantov bol Harry Emerson Fosdick, desaťročia pastor kostola Riverside Church na Manhattane, ktorý pre neho postavil John D. Rockefeller Jr. Fosdick chcel upraviť iba toľko z tradičného učenia, koľko bolo nevyhnutne potrebné. A zachovať chcel čo najviac.
Problém je však v tom, že keď raz začnete upravovať kresťanské učenie, už nemôžete prestať. Alebo aj keby ste náhodou vy osobne prestali, ľudia, ktorých ste inšpirovali – hoci aj vaše deti a vnúčatá – nedokážu prestať. Krok za krokom sa bude obsah učenia kresťanstva scvrkávať. Nakoniec bude zvädne.
Zásadným zlomom je modernistický protestantizmus, ktorý prišiel so sexuálnou revolúciou. V súlade so svojím zvykom prispôsobovať sa najnovším svetským intelektuálnym módam liberálny protestantizmus po krátkom váhaní akceptoval sexuálnu revolúciu. Toto vyhnalo desiatky miliónov protestantov z hlavných denominácií (episkopálnej, presbyteriánskej, metodistickej). Tie sú teraz v stave kolapsu, každým dňom sa zmenšujú a strácajú spoločenský vplyv.
Pokiaľ nedôjde k Božiemu zásahu, nie je veľa dôvodov veriť, že sa to isté nestane aj s katolicizmom, ak sa rozhodneme prispôsobovať sa protikresťanskému duchu dnešného sekulárneho sveta.
Úpadok Katolíckej cirkvi bude prebiehať približne takýmto spôsobom:
(a) Požehnáva zväzky osôb rovnakého pohlavia.
(b) To povedie k logickému záveru, že katolicizmus nemá námietky proti homosexuálnej sodomii.
(c) Ak je homosexuálny sex, na ktorý sa od nepamäti katolicizmus pozeral s hrôzou, teraz v poriadku, potom musia byť v poriadku aj menšie sexuálne hriechy (ako smilstvo a cudzoložstvo).
(d) Exotickejšie hriechy ako polygamia a polyandria musia byť tiež v poriadku.
(e) Ak je možné vykonať takéto radikálne zmeny v morálnej doktríne, musí to znamenať, že pravidlá morálky sú čisto ľudským dielom, nie dielom Božím.
(f) Ak môžeme zmeniť pravidlá týkajúce sa sexuálnej morálky, vyplýva z toho, že môžeme zmeniť aj pravidlá týkajúce sa lži, krádeže, potratu, eutanázie, samovraždy atď.
(g) Ak môžeme slobodne meniť morálne doktríny, vyplýva z toho, že môžeme slobodne meniť aj iné doktríny, doktríny, ktoré sa nachádzajú v Nicejskom vyznaní viery a týkajú sa narodenia z Panny, vtelenia, zmŕtvychvstania, božstva Krista, Trojice. Inými slovami, máme slobodu odmietnuť celú tú rozhodne „nemodernú a neprogresívnu vec“, ktorou je katolícka dogma. Progresívni teológovia a znalci Písma už na tom usilovne pracujú.
Občania Tróje: pozor na toho dreveného koňa! Katolíci: vyhýbajte sa pokušeniu byť priveľmi „súcitní“, keď ide o sexuálny hriech.
Preklad z thecatholicthing.org
