Pápež František 4. februára 2019 počas svojej cesty do Abú Zabí spolu s veľkým imámom káhirskej univerzity al-Azhar Ahmadom al-Tajíbom podpísali „Dokument o bratstve všetkých ľudí za mierové spolunažívanie vo svete“, známy aj ako Deklarácia z Abú Zabí, v ktorom sa pápež prihlásil k tvrdeniu, že mnohorakosť náboženstiev nie je výsledkom ľudskej nevedomosti a odmietania pravdy zjavenia v Kristovi, ale výsledkom Božej múdrosti, čo je však v protiklade s odvekým učením Cirkvi.
Jedným z plodov tejto deklarácie bolo slávnostné otvorenie v hlavnom meste Spojených arabských emirátov Abú Zabí chrámového komplexu nazvaného Dom Abrahámovej rodiny, pozostávajúceho z katolíckeho kostola, mešity a synagógy, v polovici februára 2023. Chrámy vo vnútri sú takmer prázdne, navzájom sú si veľmi podobné a líšia sa len natoľko, nakoľko je to absolútne nevyhnutné pre konkrétne bohoslužobné potreby.
Sú prepojené spoločnou záhradou a dialógovým centrom, čo má symbolizovať. že vlastne nikto nie je dôležitejší ako ten druhý, všetci sme si rovní a snažíme sa o úplné bratstvo, totálnu rovnosť a všetci máme spoločného duchovného predka, ktorým je Abrahám. Chrámový komplex má vyjadrovať náboženskú spoluprácu a ľudské bratstvo; v skutočnosti naznačuje, že kresťanstvo, judaizmus a islam sú tri rovnocenné prejavy uctievania toho istého Boha, akoby išlo len o rôzne tradície v podstate „rovnakého“ náboženstva.
Prvá kresťanská bohoslužba sa v novom kampuse konala niekoľko dní po oficiálnom otvorení (19. februára 2023) v Kostole Jeho Svätosti Františka. Akokoľvek to uznie čudne, nie je to kostol zasvätený svätému Františkovi, ale (venovaný?) pápežovi Františkovi.
Zúčastnili sa na nej zástupcovia Vatikánu vrátane kardinála Miguela Ángela Ayusa Guixota, prefekta Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, a apoštolského vikára v Južnej Arábii Paola Martinelliho; sprevádzali ich zástupcovia sveta judaizmu a islamu. Hlavnú úlohu zohral prezident Spojených arabských emirátov šejk Muhammad ibn Zajid al Nahajjan ako hostiteľ a jeden z hlavných sponzorov Domu. V príhovoroch odzneli slová o mieri, bratstve a spolupráci
„Vstúpili sme do novej etapy v dejinách náboženstiev,“ povedal Martinelli. Navonok to znie sympaticky, až na to, že vyznávači iných náboženstiev i ateisti musia prísť k záveru, že kresťanstvo je jeden z prameňov poznania Boha, že je to cesta, po ktorej možno kráčať rovnako ako po iných cestách.
Opísané činy vôbec nepotvrdzujú vieru v spásonosnú jedinečnosť Zmŕtvychvstalého Pána, ale prinajmenšom na ňu vrhajú vážny tieň, ba dokonca ju podkopávajú. Je poslaním Cirkvi hovoriť svetu nejasným jazykom, alebo ohlasovať všetkým bez výnimky, že spása je len v Kristovi (porov. Mk 16, 15 – 16)?
Pravé deti Abraháma
Keď človek krúti hlavou nad otvorením takéhoto megalomanského a (jemne povedané) nie veľmi pekného medzináboženského areálu v Abú Zabí, prichádza k záveru, že tí, ktorí navrhli a propagujú Abrahámov rodinný dom, zrejme naozaj veria, že židia, kresťania a moslimovia sú Abrahámove deti, pretože sa Abraháma odvolávajú.
Ale stačí to?
Prečo sa nehovorí o tom, že islamský Korán si Abraháma jednoznačne prisvojil tvrdiac, že Abrahám nebol ani Žid, ani kresťan, ale – muslim?
3,67: Abrahám nikdy nebol židom a ani kresťanom, ale bol Bohu verný, bol muslimom a nepatril medzi tých, ktorí k Boju pridružovali.
Ba synom, ktorého mal obetovať, nebol Izák, ako je uvedené v Starom zákone, ale Izmael, spolu s ktorým potom vraj v Mekke postavil Kábu, čiže ústrednú svätyňu moslimov.
Náš Pán počas svojho verejného pôsobenia diskutoval práve o tejto téme. Čítame to v evanjeliu svätého Jána: Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. (Jn 8,31-33) Hoci uznal, že sú „Abrahámovým potomstvom“ (Jn 8, 37) podľa tela, náš Pán im nakoniec povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove.„ (Jn 8, 39) – čiže uverili by v zasľúbeného Mesiáša tak ako Abrahám: „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa… Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, JA SOM.“ (Jn 8,56,58).
„Svätý Pavol, ktorý sa kedysi pýšil tým, že je Abrahámovým potomkom, vysvetľuje, že „tí, čo sú z viery [t. j. z viery v Krista], sú Abrahámovými deťmi. … Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. … Aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov.“ (Gal 3,7.9.14).
Ako pravé Abrahámove deti – a členovia pravého Domu Abrahámovej rodiny, t. j. Katolíckej cirkvi – napodobňujme Abrahámovu vieru a ohlasujme všetkým ľuďom vrátane židov a moslimov, že prišlo jeho „potomstvo, a ním je Kristus„ (Gal 3, 16). A modlime sa, ako to robí svätá Matka Cirkev počas slávnostnej veľkonočnej vigílie, „aby sa všetky národy sveta stali Abrahámovými deťmi (…) skrze nášho Pána Ježiša Krista“, ako hovorí svätý Pavol: „A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi“ (Gal 3, 29).
A napokon, zatiaľ čo Dokument o ľudskom bratstve sa usiluje o nastolenie „všeobecného pokoja, z ktorého sa všetci môžu tešiť v tomto živote“ prostredníctvom náboženského pluralizmu, vyhlasujme spolu s pápežom Piom XI. (r. 1922 – 1939), že „pravý pokoj, Kristov pokoj, nie je možný, ak nie sme ochotní a pripravení prijať základné princípy kresťanstva, ak nie sme ochotní dodržiavať Kristovo učenie a podriadiť sa Kristovmu zákonu tak vo verejnom, ako aj v súkromnom živote“ (encyklika Ubi Arcano, č. 47); a ďalej, že „pravý Kristov pokoj môže existovať len v Kristovom kráľovstve – ‚Kristov pokoj v Kristovom kráľovstve‘“ (tamže, n. 49).
Rovnosť medzi katolicizmom, ktorý je jedinou pravou vierou; judaizmom, ktorý odmieta Krista; a islamom, ktorý v koráne kresťanov (i židov) otvorene zatracuje, nie je v nijakom prípade možná.
