„Žijeme v časoch zmätku. Niekto by mohol namietať: Kedy tu nebol zmätok? (…) Lenže dnešný zmätok je na hlbšej úrovni, pretože sa týka antropológie, teda samotných základov pojmu ľudskosti,“ píše páter Dariusz Kowalczyk SJ v poľskom týždenníku Idziemy.
Kňaz vymenúva hlavné faktory zodpovedné za súčasný zmätok. Patrí k nim ideológia genderu, ideológia LGBTQ+, ideológia potratov povýšená na základné ľudské právo, ideológia eutanázie v každom veku, ideológia transhumanizmu, ideológia multikulti, t. j. miešania národov, kultúr a náboženstiev. „Tieto a ďalšie ideológie vytvárajú zmätok v hlavách a srdciach, takže človek už nevie, kto je a na čo slúži, a čoraz viac sa redukuje na klienta, ktorý funguje na základe reflexov, ktoré sú rovnako jednoduché ako manipulovateľné,“ zdôrazňuje.
Podľa duchovného v tejto situácii musí Cirkev pripomínať to najdôležitejšie, teda poukazovať na Boha Stvoriteľa a Spasiteľa, ako o tom okrem iných písal svätý Ignác Loyola v Duchovných cvičeniach: „Človek bol stvorený, aby oslavoval, ctil a slúžil svojmu Bohu, a tak spasil svoju dušu„.
„S týmto postavením Boha do centra súvisí objavenie kresťanskej, katolíckej dôstojnosti. Svätý Lev Veľký zvolal: „Kresťan! Poznaj svoju dôstojnosť. Stal si sa účastníkom Božej prirodzenosti. Áno, dnes Cirkev, vrátane kňazov, veľmi potrebuje znovu objaviť svoju dôstojnosť. Podstatou Cirkvi nie je sebaobviňovanie za skutočné i pomyselné hriechy jej členov, ale ohlasovanie radostnej zvesti o tom, k čomu nás Boh povolal. A povolal nás k večnému životu v spoločenstve s ním – Otcom, Synom a Duchom,“ čítame v týždenníku Idziemy.
Boli časy, keď Cirkev zneužívala perspektívu eschatologickej spravodlivosti a šťastia na vysvetľovanie, ospravedlňovanie časnosti. Dnes sa však zdá, že je to naopak. Chýba nám eschatologický príklon k budúcemu životu. A len táto perspektíva nám umožňuje nestratiť pravdu o človeku, o nás samých. A nanovo postaviť Boha do centra nášho života,“ uzatvára páter profesor Dariusz Kowalczyk SJ.
Zdroj: idziemy.pl
