Slovné spojenie “Deep State” oficiálne zaviedol do moderného politického jazyka Michael Lofgren, bývalý republikánsky kongresový pracovník. Po odchode do dôchodku sa Mike stal jedným z najostrejších kritikov svojej strany a nielen jej: v knihe z roku 2016 venovanej Deep State, poukázal na vplyv, ktorý táto temná úroveň moci vyvíjala na rôzne administratívy Clintona, Busha ml. a Obamu.
Lofgrenova esej [1] mala v Spojených štátoch značný úspech. Základným autorovým predpokladom je, že v Amerike existuje: “zakorenená sieť záujmov – utkaná nielen vo vláde, ale aj na Wall Street a v Silicon Valley -, ktorá diktuje Washingtonu rozhodnutia v oblasti obrany, obchodnej politiky a geopolitických priorít, pričom sa málo zohľadňujú skutočné túžby a potreby ľudí”[2].
Tejto téme sa v tomto článku venujem z presvedčenia, že talianske a západné vlády, ktoré sa riadia demokratickými ústavnými systémami, nimi zostávajú čoraz viac iba zdanlivo, zatiaľ čo skutočná moc sa nachádza inde. Nejde len o senzačné udalosti, ktoré zvonka výrazne ovplyvnili domácu politiku – ako napríklad finančný prevrat, ktorý v roku 2011 v Taliansku spôsobil koniec poslednej Berlusconiho vlády v prospech “technickej vlády” Maria Montiho[3] -, ale o skutočnosť, že ani pri “priateľskej” politickej väčšine, alebo aspoň takej, ktorá nie je programovo nepriateľská voči rodine a prirodzenej morálke ako tá dnešná vládna, sa situácia podstatne nemení (nespokojnosť voličov pramení predovšetkým z tohto pocitu bezmocnosti).
Stačí si spomenúť na vyhlásenia o výchovnom prvenstve rodiny (zakotvenom v talianskej ústave) a boji proti rodovej ideológii v školách, ktoré počas volebnej kampane podporila stredopravá strana, a v protiklade s rozhodnutím súčasného ministra školstva, ctihodného Mgr. Valditara, ustanoviť 17. máj Medzinárodným dňom boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii[4] – ktorý je oficiálnym vstupom dúhových aktivistov do škôl všetkých stupňov -, ako aj jeho nečinnosti v boji proti šíreniu kariérneho alias v nich, či úplne nedávnemu opatreniu zaradiť do škôl sentimentálnu výchovu[5].
Určite je rozšírená kultúrna slabosť politikov, ktorí nám vládnu a ktorí sú často do veľkej miery podriadení dominantnému mysleniu, ale zároveň cítiť, že aj tieto politické sily, ktoré sú bližšie k ľudovému cíteniu ako ľavica, majú problém čeliť tlaku globálnych lobby, ako je lobby LGBTQIA+: ide o menšiny, ktoré sú intenzívne podporované a do veľkej miery dotované medzinárodnými orgánmi, ako je Európska únia, na ideologické účely, ktoré nemajú nič spoločné s problémami väčšiny ľudí, ktorí sú odhodlaní prežiť.
Preto sa pripájam k otázkam, ktoré profesor Stefano Fontana verejne položil v článku oznamujúcom vydanie pätnástej správy Observatória Card, Van Thuân, ktorému predsedá, venovanej práve Deep State:
“Kto financuje mimovládne organizácie, ktoré sa pohybujú okolo Stredozemného mora? Prečo sudcovia medzinárodných súdov často súdia organizácie občianskej spoločnosti, ktorých boli predtým vedúcimi predstaviteľmi? Ako je možné, že FBI vyšetrovala úradujúceho prezidenta a že Twitter cenzuroval významné informácie počas poslednej volebnej kampane v USA? Prečo súkromné subjekty, ako napríklad ECB, vykonávajú významné politické funkcie? Aký vplyv majú veľké americké nadácie na politickú líniu medzinárodných orgánov, ako je WHO? Na čo sa redukuje demokracia, ak sa konajú voľby, ale potom všetko zostáva po starom, pretože skutočné rozhodnutia sa prijímajú nie na dennom svetle, ale tajne[6]?”
Hlboký štát sa skrýva, ale nedarí sa mu to úplne a mnohé znaky jeho moci vychádzajú na povrch rôznymi kanálmi, ako sa to nedávno stalo v prípade financovania Sorosovej Open Society pre Hamas a európskych protestujúcich v jeho prospech. Spomínaná správa sa nielenže zaoberá týmto fenoménom, ale analyzuje aj jeho hlavnú dynamiku:
“Politika veľkých amerických nadácií, výrazné ovplyvňpvanie verejnosti súkromným sektorom, kontrola medzinárodných orgánov prostredníctvom faktických vzťahov medzi nimi a finančníkmi, ktorí sa stávajú neformálnymi, ale podstatnými partnermi, otáčavé dvere medzi inštitúciami a súkromnými mimovládnymi organizáciami, transformácia medzinárodnej občianskej spoločnosti vedenej novou nedemokratickou elitou vo vzťahu výmeny záujmov s oficiálnou mocou, vydieranie afrických krajín prostredníctvom podmienenia rozvojovej pomoci schválením legislatívy zameranej proti životu a rodine”[7].
Autori správy skúmali tieto nové príznaky v rôznych oblastiach a dospeli k ucelenému a dosť znepokojujúcemu obrazu.
Najvýraznejším prípadom Deep State sú samozrejme Spojené štáty: americký politický systém je v takej hlbokej kríze, že sa zdá, že stratil svoju funkciu reprezentujúcu vôľu ľudí, aby sa dnes okrem politických inštitúcií vo Washingtone spoliehali najmä na vojensko-priemyselný komplex, Wall Street a Silicon Valley.
Michael Lofgren v spomínanej knihe zrekonštruoval etapy nedávnej americkej histórie, ktoré zmenili USA na druh politickej oligarchie, ktorá si zachováva vonkajšiu formu, ale nie ducha ústavnej vlády:
Východiskom tohto Molocha je vojensko-priemyselný komplex, pred ktorým Eisenhower varoval už v roku 1961. Za Reaganovho prezidentovania by sa začala absurdná politika vysokých výdavkov spojená so znižovaním daní, ktorá by sa mohla javiť ako udržateľná len v – v každom prípade iluzórnej – perspektíve, že financie nahradia priemysel ako hlavný zdroj amerického bohatstva. Tento proces by sa skončil s Clintonom, ktorý v záujme svojho znovuzvolenia definitívne odovzdal moc do rúk Wall Street, odkiaľ pochádzali peniaze na politickú korupciu aj na financovanie vlády, napríklad kľúčových odvetví obrany a informačných technológií.
Za Georgea Busha sa obrovské výdavky na vojnu v Perzskom zálive v roku 2003 sa riešili zavedením bezprecedentného modelu vojnovej ekonomiky a účet […] prišiel na konci jeho funkčného obdobia v roku 2008 [v podobe veľmi vážnej hospodárskej krízy]. Napriek Nobelovej cene za mier, ktorá mu bola udelená, Obama tiež zatiahol krajinu do novej nákladnej série vojen. Potom rekapitalizoval zadlžením štátu veľké americké banky, avšak bez toho, aby zaviedol potrebné nápravné opatrenia na zabránenie novým katastrofám. Obnovenie vojenskej konfrontácie s Ruskom a Čínou vykonal jeho zástupca: Biden po nástupe do Bieleho domu otvoril ukrajinský front, zatiaľ čo giganti biomedicínskeho priemyslu sa pridali k Silicon Valley ako strategickému odvetviu svetovej hegemónie[8].
Niektorí tvrdia, že Deep State existoval vždy, o čom vraj svedčí samotná existencia tajných služieb, ktoré z definície konajú v utajení: to je pravda, ale dnes sa tento fenomén stal globálnym a subjekty, ktoré sú jeho súčasťou, spájajú nielen ekonomické záujmy, ale aj rovnaká “transhumánna” vízia[9], ktorou sa inšpirujú pri pretváraní spoločnosti a samotného ľudstva! A tu sa téma Deep State spája s témou Veľkého resetu, ktorý:
“Navrhuje reorganizáciu celej svetovej ekonomiky na inovatívnom základe tak, aby došlo k revolúcii a homogenizácii všetkých životných štýlov až po dosiahnutie skutočnej redefinície človeka […] Jej cieľom je umožniť ekonomickej elite, aby upevnila svoju moc nad krajinami OECD, t. j. nad západným svetom, a pretvorila ho podľa svojich vlastných záujmov, ktoré sa v žiadnom prípade nezhodujú so záujmami obyvateľstva“[10].
Som presvedčená, že v tejto veľmi zložitej situácii sa východisko začína uvedomením si, že ide skutočne o boj medzi dobrom a zlom: spoločne musíme nájsť alternatívne riešenia k tým, ktoré navrhuje systém, keď sa nás snaží (ako v prípade digitálnej peňaženky) ovládať a vziať nám slobodu. Poznám ľudí, ktorí sa v snahe odolať očkovaciemu vydieraniu navždy alebo na dlhý čas zriekli svojej práce: prijali chudobnejší spôsob života, nadviazali nové priateľstvá namiesto tých stratených, možno sa naučili obrábať kúsok pôdy, ktorý im za symbolickú cenu prenajal spoločný priateľ…
Tak ako stredovekí mnísi na konci Rímskej ríše, aj my musíme s Božou pomocou nájsť nové formy solidarity a blízkosti, aby sme odolali rozpadu, ktorý by nám chcú vnútiť globálne elity, a vybudovať originálne formy života pre seba a pre ľudí okolo nás!
Lucia Comelli
[1] Hlboký štát. Pád ústavy a vzostup tieňovej vlády.
[2] Lawrence Wilkerson, In America the State is Deep, 10.12.20, in Limes No. 11-2020
[3] Skutočný príbeh roku 2011: manévre na zvrhnutie Berlusconiho, 23.06.2023, www.nicolaporro.it
[4]/4 Presadzovaný Európskym parlamentom a predpokladaný v návrhu zákona predkladaný poslancom Zanom, ktorý bol zamietnutý v Senáte, v októbri 2021, s ostatnými návrhmi zákona, kvôli averzii časti tej istej ľavice voči konceptu rodovej identity, ktorý v skutočnosti rozpúšťa ženskú identitu. Kariérny alias, z regulačného hľadiska úplne svojvoľné opatrenie, dáva študentom, ktorí oň požiadajú – aj v prípade absencie lekárskeho potvrdenia potvrdzujúceho rodovú dysfóriu – možnosť, aby ich učitelia a spolužiaci oslovovali iným menom ako rodným, t. j. v protiklade s ich biologickým pohlavím: ide o tzv. sociálnu tranzíciu, ktorú nové anglické usmernenia pre liečbu uvedenej poruchy u neplnoletých definujú ako skutočnú sociálno-medicínsku liečbu a nabádajú lekárov k opatrnosti, a to aj preto, že týmto spôsobom hrozí, že sa v žiakoch vykryštalizujú pochybnosti a neistota, ktoré sa v drvivej väčšine prípadov spontánne vyriešia, keď dospejú.
[6] Fontana, Van Thuân Správa. Hlboký štát, za hranicami mýtu. Skutočné nebezpečenstvo politiky v tieni, 31.10.2023, www.lanuovabq.it
7 Pozri zadnú stranu obálky Pätnástej správy o sociálnej náuke Cirkvi vo svete. Planetárny hlboký štát? Politika riadená tieňom, Cantagalli 2023.
[8] Pozri Gianfranco Battisti, Il Deep State: metastasi di un fenomeno americano, in “Quindicesimo rapporto…”, op.cit., s. 74 -75.
[9] Lucia Comelli, Úzke prepojenie s eugenikou odhaľuje skutočné ciele transhumanizmu: ospravedlniť moc malej elity superbohatých nad zvyškom imisie ľudstva, 10.01.2023,www. sabinopaciolla.com
10 Porovnaj Gianfranco Battisti, Le logiche economiche del Grande Reset, in “Quattordicesimo rapporto sulla dottrina sociale della Chiesa nel mondo, Proprietà privata e libertà contro lo Sharing globalista”, Cantagalli 2022.
