Jedným z hlavných argumentov pri presadzovaní najprv registrovaných zväzkov a potom pseudomanželstiev homosexuálov znel, že v prípade choroby či pobytu v nemocnici nemal partner právo žiadať o zdravotné informácie, nemohol ho v mnohých prípadoch zastupovať a ani nemohol po ňom dediť. Nebola to síce pravda, ale znelo to dosť presvedčivo.
Prečo? Pretože vždycky boli právne ošetrené situácie, keď napríklad starý mládenec, ktorý býval sám, v testamente mohol odkázal byt svojim známym či susedom, s ktorými mal dobrý vzťah, ktorí sa o neho starali a zastupovali ho pri vybavovaní rôznych záležitostí a taktiež mali právo sa informovať o jeho zdravotnom stave.
Legislatívny návrh ministra Viliama Karasa, ktorý sa súčasný stav snaží riešiť konkrétnejšie, sa týka akýchkoľvek dvoch osôb, ktoré by mali mať možnosť splnomocniť pred notárom svojho partnera, aby konal ako ich dôverník, čo im v prípade úmrtia umožní dediť či získať do opatrovníctva deti partnera.
Novinkou oproti súčasnému stavu je to, že v prípade, že bude zákon prijatý, môže dôverníkom pri starostlivosti o vyhlasovateľa vzniknúť aj nárok na ošetrovné, ak žijú v spoločnej domácnosti. Takisto budú môcť získať príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže im byť poskytnuté pracovné voľno pri smrti partnera či môžu si uplatniť výnimku pri zamestnávaní partnera.
Pri otázke k registrovaným partnerstvám minister uviedol, že má „mandát na riešenie životných situácií, nie na zákon o registrovaných partnerstvách“. „Tento návrh nemá žiadny ideologický nános,“ zdôraznil Karas.
Ak by sme čakali nejaké vyjadrenia spokojnosti s týmto legislatívnym návrhom zo strany progresivistických kruhov, tak sa nedočkáme. Napríklad podpredsedníčka mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) Lucia Plaváková považuje návrh za hanebný a ponižujúci.
Prečo?
Pretože „ním vláda (…) dáva partnerským vzťahom párov rovnakého pohlavia rovnakú váhu ako akýmkoľvek dvom ľuďom bez ohľadu na to, aký majú vzťah,“ tvrdí pre TASR a sťažuje sa, že navrhovaným vytvorením osobitnej evidencie u notára štát podľa nej „úplne explicitne hovorí, že LGBTI+ ľudia sú druhotriedni občania a občianky, ktorí ani nemôžu prísť potvrdiť si svoj zväzok na rovnaké miesto ako ľudia z väčšinovej časti spoločnosti“.
Tento postoj nie je zďaleka osamotený. Dôvod je zrejmý: Cieľom progresivistických kruhov nie je a ani nikdy nebolo iba riešenie nejakých praktických problémov vzájomného spolužitia dvoch osôb, ktoré z väčšej časti bolo možné aj doteraz.
Ako napísal jeden diskutér: ich skutočným cieľom sú „homomanželstvá“, adopcie, sexuálna výchova od troch rokov, LGBT propaganda na školách, štátne dotácie na festivaly nadácie a spolky a najmä aby celá spoločnosť ich životný štýl velebila. V neposlednom rade, aby mohli šikanovať a právne stíhať každého, kto by sa opovážil voči takémuto životnému štýlu vznášať nejaké výhrady.
MH.
