Dokončenie článku z 19.04.2023
Medzi transgenderovým aktivizmom a násilím existuje vzťah príčiny a následku. Samozrejme, nie každý transsexuál je nebezpečný, ale pravdepodobnosť, že takíto ľudia majú sklon k agresii, nie je zanedbateľná. Takýto názor zastáva napríklad republikánska politička Marjorie Taylor Greeneová, podľa ktorej hormóny a lieky užívané počas procesu „úpravy pohlavia“ destabilizujú psychiku človeka a mohli prispieť k útoku. S touto argumentáciou je ťažké nesúhlasiť, ale korene transrodového násilia zrejme ležia hlbšie a nejde len o tú či onú terapiu.
Najdôležitejšie je čosi iné: dôsledkom genderizmu je vytváranie vnútorne zlomených, rozorvaných, neistých, stratených a frustrovaných ľudí. Pod zámienkou dosiahnutia svojho pravého ja sú okradnutí o svoju minulosť, o svoj zmysel pre silu, o svoj charakter. Muži a ženy miznú, objavuje sa nebinárne „niečo“, neurčité „my, oni, oni“. Sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného prostredia, zbavení spomienok na to, kým boli v očiach svojich rodičov, blízkych, mamy, otca, brata, sestry, babky či dedka. Každý sa stáva akýmsi homo novus – novou bytosťou, ktorú terapeuti a okolie nanovo vynašli .
Podľa očakávania toto tvrdenie liberálne a ľavicové médiá odmietajú. Podľa nich zdrojom násilia nie je choroba a problémy s rodovou identitou, ale netolerantná, nepriateľská, úzkoprsá a uzavretá spoločnosť. Záver: spoločnosť treba prebudovať tak, aby sa nikto necítil obmedzovaný, spútaný alebo utláčaný. Všetko treba zničiť, pretože len tak sa môže začať budovať lepší svet, konečný, najlepší, jediný svet.
Prvou a hlavnou prekážkou úplnej revolúcie je – čo iné? – kresťanstvo. Aj miestny policajný náčelník z Nashvillu si konanie teroristky Haleovej, ktorá zastrelila šesť osôb, medzi nimi tri deti, vyložil podobne. V rozhovore pre NBC uviedol, že k streľbe mohlo dôjsť kvôli „odporu“, ktorý páchateľka prechovávala „kvôli tomu, že v minulosti musela chodiť do tejto školy„. Pawel Lisicki v týždenníku DoRzeczy píše, že aby sme to pochopili, musíme sa na chvíľu vžiť do myslenia Haleovej a podobných radikálov v jej okolí, pretože podľa nich:
Prvá vec: rod je tekutý a neurčitý.
Druhá vec: rozdelenie na mužov a ženy je výsledkom sociálnej konštrukcie a spoločenského tlaku.
Tretia vec: nespravodlivosť sa koncentruje najmä v kresťanských školách, kde sú deti terorizované učením, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu.
Štvrtá vec: po zistení, že veci sa majú inak, sa Haleová (a jej podobne zmýšľajúce radikálne osoby) chcú pomstiť za slobodu, o ktorú vraj prišli, za všetky tie stratené roky, keď ich nazývali tým, čím nie sú, a kruto zaobchádzali s ich vnútorným cítením.
A „prebudená“ Haleová, sa rozhodla pomstiť systému – tomu strašnému, binárnemu systému, ktorý ju roky väznil.
Zrazu sa ukázalo, že problémom nebola jej vlastná zlomenosť, ale tá strašná spoločnosť, ktorá ju dusila, obmedzovala, gniavila.
Toto je charakteristický spôsob uvažovania genderistov, ktorí si z choroby a zvrátenosti urobia vlastnú normu a meradlo na posudzovanie sveta.
Homosexuálny proletariát
Tak ako Karol Marx potreboval proletariát ako armádu na uskutočnenie pozemského raja, ktorý im táto viera sľubovala, aj dnešní revolucionári používajú sexuálne menšiny ako baranidlo na demoláciu starého poriadku, spoločenský rozvrat a likvidáciu inštitúcií spoločnosti ako je rodina, Cirkev, demokratický politický systém. Pretože až keď „rozboria sveta starý základ“, môžu na jeho ruinách vybudovať „krásny nový svet lásky, tolerancie a harmónie”.
Pawel Lisicki v spomínanom článku zdôrazňuje, že práve homosexuál, ak bol správne politicky uvedomelý, sa stal rebelom od prírody, pretože v sebe nosil subverziu. Už to nebol ten starý, odveký homosexuál, trpiaci neprirodzenou túžbou. Už nebol hriešnikom, ktorý túži po uzdravení. Naopak, práve táto neprirodzenosť, práve neplodná zvrátenosť čistej túžby, ktorá v ňom bola zakódovaná, z neho v očiach revolucionárov robila cenný a hodnotný nástroj boja.
Záver článku Pawla Lisického stojí celý zacitovať:
Dnes, keď homosexuálne hnutie prakticky dobylo Západ, potrebuje revolúcia nových rebelov. Túto úlohu zohrávajú transgenderisti. Na zničenie starej spoločnosti už nestačí všade chváliť homosexuálov. Treba ísť o krok ďalej a zničiť nielen koncept manželstva a hodnotu plodnosti, čo je výdobytok homosexuálov a lesbičiek, ale ísť ešte ďalej. Hrudu sveta treba podkopať ešte hlbšie, čo je v každom prípade len dočasné riešenie.
Pretože nakoniec, ak vôbec môžeme hovoriť o konci, keď sa zrovnoprávnia všetky orientácie a keď zmizne pohlavie a každý bude tak trochu binárny a trochu nebinárny, zmiznú aj ľudské bytosti. Konečnou fázou bude úplná animalizácia ľudskej bytosti, teda stav, v ktorom už nikto nebude nič rozlišovať, nikto nebude posudzovať, pretože moc posudzovať, odsudzovať a rozhodovať sa rozplynie. Človek tak bude redukovaný na svoju živočíšnosť, na čistý a radostný stav túžby a uspokojenia, oslobodený od všetkého vedomia a racionality.
Keďže tieto predstavy sú v príkrom protiklade s učením Cirkvi a teda aj so zdravým rozumom, niet divu, že revolucionári nenávidia Cirkev tak, ako nenávidia zdravý rozum. Preto katolícka viera (samozrejme, nenakazená nemeckou synodalitou, Jamesom Martinom, SJ a pod.) je hroznou provokáciou pre ich spôsob života, a preto jej aktivisti ju majú v nenávisti. Hoci je smutné, že tomu všetkému verí toľko ľudí, ktorí v kresťanoch vidia nepriateľov, na druhej strane je veľkým šťastím, že je tu spoľahlivý maják, ktorý nielenže spoľahlivo osvetľuje cestu z tohto zmätku, ale dáva ľuďom silu, aby sa tomu vedeli postaviť a podľa možností pomáhať obetiam.
Hovoriť pravdu je to, čo dnes zmätení a zranení ľudia potrebujú.
Aj keď sa budú hnevať a budú voči nám veľmi nepríjemní.
