Západ nie je globalistická elita ani anglofónna loby, ale je to civilizácia zakorenená v priestore a čase, ktorá sa od všetkých ostatných líši svojím univerzálnym poslaním.
Vzormi Západu a Európy sú jej zakladatelia: Svätý Ľudovít, francúzsky kráľ, svätý Ferdinand Kastílsky, svätá Alžbeta Portugalská, svätý Eduard Anglický, svätá Margaréta Škótska, svätý Henrich cisársky, svätý Štefan a svätá Alžbeta Uhorská, svätý Václav Český, svätý Erik Švédsky, svätý Olaf Nórsky, svätý Vladimír Kyjevský a mnoho ďalších kresťanských kniežat, ktorí sa usilovali nielen o materiálne, ale aj nadprirodzené dobro svojich národov, podriaďujúc sa Božím zákonom a Cirkvi.
Celá stredoveká spoločnosť sa harmonicky prispôsobovala prirodzenému poriadku, ktorý určil Boh pri stvorení vesmíru, a nadprirodzenému poriadku, ktorý sa začal s vykúpením a inšpiroval Cirkev.
Bola to veľká civilizácia, ktorá sa pomaly, ale rázne vynorila po rozpade barbarského veku pod vplyvom prirodzených a nadprirodzených energií národov pokrstených a zasvätených Kristovi. Západ bol naozaj Západom pred Revolúciou, ktorá ho od veku humanizmu a protestantizmu začala postupne rozkladať a nemali by sme ho stotožňovať s jeho dekadenciou, krízou, kultúrnou a morálnou chorobou.
Západ je chorý, ale nie je zlý a môže sa z patologického stavu, v ktorom sa nachádza, vyliečiť. Liečba spočíva v návrate k tomu zdravotnému stavu, ktorý zažil na úsvite svojich dejín, keď sa zrodila kresťanská Európa. Bohu je všetko možné (Mt 19, 26).
A v dejinných obdobiach chaosu stačí niekoľko ľudí, ktorí plne zodpovedajú pôsobeniu Božej milosti, aby sa znovuzrodenie civilizácie, ktorá nikdy nezanikla, zmenilo zo sna na skutočnosť.
Zdroj:
corrispondenzaromana.it
