Je najvyšší čas, aby sme sa spamätali. Očisťujúcim trestom nie je len vojna, ktorá by mohla vypuknúť v celej Európe, ale aj séria ničivých prírodných katastrof, ktoré by boli dramatickým napomenutím ľudskej tvrdohlavosti, príliš dlho tolerovanej Najvyšším vládcom neba a zeme, nekonečne trpezlivým a milosrdným, ale zároveň neomylne spravodlivým, píše profesor Roberto de Mattei.
V posledných dňoch Afriku zasiahli dve veľké katastrofy: najprv zemetrasenie v Maroku a potom hurikán, ktorý strhol dve priehrady v Líbyi. Tisíce obetí, zúfalstvo, obrovská deštrukcia. V západných televíziách a na internetových kanáloch sa scény smútku striedali s hlasmi odborníkov: meteorológov, geológov, klimatológov.
Nikdy sa však neobjavilo meno Boha. Boh sa stal veľkým neprítomným v tejto dráme, akoby jeho spomínanie, poukazovanie na neho v súvislosti s týmito katastrofami predstavovalo nejaký druh rúhania. Pre dominantnú kultúru na Západe Boh neexistuje – alebo ak existuje, nemá záujem o tento svet. Ak je však Boh stvoriteľom vesmíru, prvou príčinou všetkého, čo existuje, nič nemôže uniknúť jeho vláde.
Boh sa zaujíma o svoje stvorenie. Boží záujem o stvorenie, jeho vláda nad stvoreniami, ktorá dáva vesmíru poriadok, sa právom nazýva Božia prozreteľnosť. Milosrdne a všemohúco sa Boh zaujíma o každú oblasť stvorenia, a to až do najmenších detailov. Uvádza sa to v evanjeliu, keď sa naznačuje, že všetky vlasy na jeho hlave sú spočítané (Lk 12, 1 – 7).
To však Boha neznižuje, naopak, je to dôkaz jeho veľkosti. Boh sa môže skloniť k najmenším detailom stvorenia bez toho, aby sa zmenšil, práve preto, že je nekonečný. Keby niečo mohlo uniknúť jeho stvoriteľskému a zachovávajúcemu pôsobeniu, Boh by nebol Bohom.
Tí, ktorí popierajú Boha – militantní ateisti a sekularisti, ako aj tí, ktorí bez toho, aby sa hlásili k ateizmu, žijú v praktickom ateizme – nemôžu pochopiť myšlienku Prozreteľnosti a na jej miesto stavajú vedu. Katastrofy by boli výsledkom strašných síl riadených prírodnými zákonmi. Výklad udalostí je ponechaný na vedcov: lekárov a virológov v prípade pandémií, geológov a klimatológov v prípade zemetrasení a hurikánov.
Zabúda sa, alebo sa nechce pamätať, že je to Boh, kto riadi mechanizmy prírodných síl a zákonov tak, aby sa udalosti diali v súlade s jeho spravodlivosťou a milosrdenstvom. Zemetrasenia, podobne ako pandémie, sa vyskytujú v súlade s prírodnými zákonmi, ktoré by mali vedci skúmať, ale autorom prírody a jej zákonov je Boh. On je ten, kto udržiava dokonalú rovnováhu prírodného fyzikálneho poriadku, a niekedy chce túto rovnováhu pozastaviť kvôli svojim tajomným zámerom; vždy však existuje nejaká príčina.
Všetko, čo sa vo vesmíre deje, je Božou vôľou – okrem morálneho zla, ktoré je jediným skutočným zlom a ktoré Boh pripúšťa, pretože človek bol stvorený slobodný, schopný konať dobro alebo zlo, milovať Boha alebo ho odmietnuť. Morálne zlo, ktoré nazývame hriechom, je naše odmietnutie poznať Boha ako náš začiatok a konečný cieľ.
Morálne zlo je tajomstvom stvorenia, ktoré sa búri proti svojmu Stvoriteľovi, vyhlasuje sa za sebestačné, nezávislé, hoci samo o sebe koniec koncov nemá žiadnu schopnosť – veď všetko, čím sme, závisí od Boha a bez neho nemôžeme nič urobiť.
Zemetrasenia a kataklizmy všetkého druhu, ktoré sú fyzickým, a nie morálnym zlom, sú nezávislé od vôle človeka, závisia od Božej vôle; a keďže Boh chce pre svoje stvorenia len dobro, majú význam, ktorý treba správne pochopiť.
Význam, ktorý Cirkev a kresťanský ľud vždy pripisovali týmto prírodným katastrofám, bol varovaním: výstrahou. Čo Boh prostredníctvom takýchto udalostí hovorí človeku? Boh chce človeku pripomenúť, že všetko sa môže skončiť dramaticky, v jednom okamihu, pretože konečným cieľom nášho života nie je pozemský život, ale nesmrteľnosť.
Zem je miestom vyhnanstva; príliš skoro zabúdame, že naším pravým domovom je nebo. Zlo, bolesť a utrpenie často otvárajú ľuďom oči a vedú ich k Bohu. Náš konečný cieľ dobre opísal svätý Tomáš Akvinský: “Zlo, ktoré nás na tomto svete trápi, nás núti obrátiť sa k Bohu”.
Platí to pre fyzické zlo, ktoré nezávisí od vôle človeka, ale aj pre morálne zlo, ktorého sa človek dopúšťa dobrovoľne. Keď Boh trestá ľudí na zemi za ich individuálne alebo kolektívne hriechy, robí to preto, aby ich obrátil k sebe. To je zmysel veľkých Božích očistení, ktoré vždy sprevádzali ľudské dejiny. Okrem zemetrasení, chorôb a vojen sa musíme snažiť pochopiť Boží zámer, ktorý sa skrýva za slepými silami prírody.
Kto nepočuje Boží hlas vo všetkom, čo nezávisí od našej vôle, počnúc prírodnými katastrofami, ktoré nás obklopujú, je hlupák. Kto neverí v Božie tresty a nebojí sa ich, je veľký hlupák, pretože mu chýba bázeň pred Bohom, ktorá je počiatkom múdrosti.
Katastrofám, ktoré v auguste postihli severnú Afriku, predchádzalo strašné zemetrasenie v Turecku vo februári 2023. To všetko sa deje na druhej strane Stredozemného mora, na hraniciach Európy, vo chvíli, keď na jej severovýchodných hraniciach prebieha ničivá vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Zdá sa, že kruh utrpenia sa nad neveriacou Európou zužuje. Zdá sa, že je to jedno z posledných Božích varovaní tvárou v tvár nemravnostiam, ktoré sa vo svete odohrávajú každý deň.
Je najvyšší čas, aby sme sa spamätali. Očisťujúcim trestom nie je len vojna, ktorá môže vypuknúť v celej Európe, ale aj séria ničivých prírodných katastrof, ktoré by boli dramatickou výčitkou ľudskej tvrdohlavosti, príliš dlho tolerovanej Najvyšším vládcom neba a zeme, nekonečne trpezlivým a milosrdným, ale neomylne spravodlivým
Roberto de Mattei
Zdroj: rorate-caeli.blogspot.com
