Denník Wall Street Journal z 1. novembra uverejnil zaujímavý článok profesora Jakuba Grygiela, profesora politických štúdií na Katolíckej univerzite v Amerike. Článok s názvom Tri zahraničnopolitické ilúzie ukazuje, že základom chýb, ktorých sa Západ dopustil tvárou v tvár ruskej vojne na Ukrajine, agresii Hamasu a Iránu voči Izraelu a hrozbám Číny v tichomorskej oblasti, sú tri ilúzie, hlboko zakorenené v americkej a európskej mentalite.
Prvou ilúziou je, že za vojny sú zodpovední vodcovia a že tieto krajiny sú našimi súpermi len preto, že majú zlých vodcov. Grygiel uvádza príklad štátneho tajomníka Antonyho Blinkena, ktorý v septembri 2022 v Bezpečnostnej rade OSN v súvislosti s inváziou na Ukrajinu povedal:
“Túto vojnu si vybral jeden človek. A jeden človek ju môže ukončiť.” ‘ Táto vojna však nie je len vojnou Vladimíra Putina, je to vojna Ruska. V prieskume verejnej mienky z júna 2022 75 % Rusov rozhodne alebo väčšinou podporovalo konanie ruských vojenských síl. (…) Ruská pravoslávna cirkev je podnecovateľom vojny a vytvorila hlbokú kultúru ruského nacionalizmu a imperiálneho práva, ktorá presahuje Kremeľ. (…) Nepriateľstvo Ruska, Iránu, Číny a dokonca aj Hamasu môže mať hlboké kultúrne korene a ľudovú podporu, ktorá týmto aktérom umožňuje zapojiť sa do dlhých a ničivých konfliktov. Odstránenie zlého vodcu alebo režimu nemusí nevyhnutne zmeniť nepriateľa na zodpovedného aktéra”.
Druhou ilúziou pestovanou Západom je, že medzinárodné organizácie a globálne riadenie môžu prekonať národné a regionálne politické spory.
“Keďže tieto inštitúcie sú zdrojom medzinárodného poriadku,” hovorí Grygiel, “pre mnohých západných politikov je hlavným cieľom ich diplomacie dostať pod ich pacifikačný dáždnik viac štátov, či už demokratických alebo iných. Prezident Franklin D. Roosevelt dúfal, že Sovietsky zväz sa bude správať lepšie, keď vstúpi do OSN, a bol ochotný odložiť tvrdé rokovania s Moskvou, aby ju prinútil vstúpiť do OSN. Západní lídri dúfali, že Čína sa po vstupe do inštitúcií, ako je Svetová obchodná organizácia, stane zodpovedným aktérom svetového poriadku. Ale podobne ako Rusko, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, ani Čína sa po viac ako dvoch desaťročiach účasti vo WTO nestala neškodným geopolitickým aktérom. Formatívna sila medzinárodných inštitúcií sa značne precenila a veľká stratégia založená na nich spôsobila, že Západ nebol pripravený na tvrdú konkurenciu vrátane vojny, ktorá nás čaká”.
Tretia ilúzia Západu spočíva v tom, že viac obchodu a bohatstva prinesie mier.
“Nemecká zahraničná politika sa celé desaťročia riadila zásadou ‘zmena prostredníctvom obchodu’. Berlín si myslel, že obchod s Ruskom, Čínou a inými zlými aktérmi utlmí ich nepriateľstvo a zmení ich na spoľahlivých partnerov. USA si mysleli, že obchod s Čínou postupne zmení priority Pekingu, vytvorí mierumilovnú strednú triedu a prehĺbi diplomatické vzťahy. Stávka Západu, že rozšírenie obchodu prekoná ideologické rozdiely a politické súperenie, bola chybná. Štáty sa zapájajú do obchodu, aby zbohatli a stali sa konkurencieschopnými, nie pre mier. Často chcú byť bohaté, aby mohli útočiť na svojich nepriateľov a dominovať nad ostatnými. (…)
Vojenská sila, nie vzájomná závislosť, dáva štátom možnosť konať vo vlastnom záujme bez obmedzení zo strany iných mocností. Naši súperi sa vyzbrojili, zatiaľ čo Západ, najmä Európa, dúfal, že obchod urobí vojenské kapacity zbytočnými. Hlboko zakorenené nepriateľstvo sa nedá prekonať zmenami vo vedení, v medzinárodných organizáciách ani v obchode. Dajú sa kontrolovať, a keď je to potrebné, aj poraziť, len prostredníctvom vojenskej sily”.
K bystrej analýze profesora Grygiela pridávame štvrtú ilúziu Západu, a tou je odmietanie akejkoľvek myšlienky “stretu civilizácií” mnohými intelektuálmi a politickými lídrami. Samuel P. Huntington (1927 – 2008), ktorý túto tézu predstavil vo svojej knihe Clash of Civilisations (Stret civilizácií), publikovanej v roku 1993, nikdy nebol “supremacistom”, ale skôr by sa dal nazvať historickým relativistom. Nemožno však poprieť, že jeho teória sa po tridsiatich rokoch potvrdila faktami. “Vojnu civilizácií” proti Západu v skutočnosti vyhlasujú Putin, Si Ťin-pching a mnohí exponenti islamského sveta, vnútorne rozdelení, ale zjednotení v boji proti spoločnému nepriateľovi.
Sofizmus, ktorého obeťou je Západ, spočíva v tom, že priznať existenciu zrážky civilizácií sa rovná jej želaniu alebo jej vyvolaniu. Téza, že by sa nemalo hovoriť o vojne civilizácií, pretože hovoriť o vojne civilizácií znamená evokovať možnosť globálnej vojny a globálna vojna má svoje logické vyústenie v jadrovej vojne, je propagandistickým nástrojom, ktorý používajú tí, ktorí nás chcú odzbrojiť. Keď sa tí, ktorí sú napadnutí, vzdajú obrany proti hrozbám tých, ktorí na nich útočia, vojnu už prehrali.
Tí, ktorí odmietajú politickú a morálnu samovraždu Západu, sa sami stávajú spoluvinníkmi tejto samovraždy, ak si myslia, že mlčaním sa vyhnú konfrontácii, ktorú hlása nepriateľ. Tí, ktorí popierajú existenciu vojny civilizácií, popierajú nielen existenciu nepriateľa, ale aj samotnú identitu spoločenstva osudu, ku ktorému patria. Konzervatívci a tradicionalisti, ktorí sympatizujú s Ruskom alebo Moslimským bratstvom a sú pripravení ospravedlniť inváziu na Taiwan, aby sa vyhli “globálnej vojne”, sú “bratia-nepriatelia” tej istej “cancel culture“, ktorá predstavuje najradikálnejší prejav postmodernej ľavice.
Cancel culture, žiaľ, prenikla aj do vnútra Katolíckej cirkvi, ktorej najvyšší predstavitelia, počnúc pápežom Františkom, vojnu iba odsudzujú, pričom si neuvedomujú, že mier, o ktorý sa usilujú, nie je augustínovský pokoj poriadku, ale chronická nestabilita v neporiadku. Všetko sa však odohráva s odkrytými kartami. Yunis Al-Astal, kazateľ a poslanec Hamasu v Palestínskej zákonodarnej rade, sa v jednej piatkovej kázni obrátil na moslimských veriacich takto:
“Veľmi skoro bude z vôle Alaha dobytý Rím, tak ako bol dobytý Konštantínopol a ako to predpovedal náš prorok Mohamed. “Dnes,” dodal, “je Rím hlavným mestom katolíkov alebo hlavným mestom križiakov, ktorí vyhlásili svoje nepriateľstvo voči islamu, toto ich hlavné mesto bude výspou islamských výbojov, ktoré sa rozšíria po celej Európe a potom sa presunú do dvoch Amerík a východnej Európy.” (Poslanec Hamasu a duchovný Yunis Al-Astal v piatkovej kázni: Dobudeme Rím a odtiaľ budeme pokračovať v dobývaní dvoch Amerík a východnej Európy).
Nemožný cieľ? Čo by sa však stalo, keby Rusko zvíťazilo na Ukrajine, keby Hamas podporovaný islamom zničil Izrael a keby Čína napadla Taiwan? Bola by to porážka, ktorá by potvrdila tézu tých, ktorí veria, že Západ neprežíva svoj súmrak, ako pred sto rokmi vyhlásil Oswald Spengler, ale svoju agóniu, ponorený do hlbokej temnoty.
Dejiny však nikdy nie sú nezvratné, najmä keď sa Boh rozhodne zasiahnuť. Nečakaná polárna žiara rozžiarila 5. novembra oblohu nad Európou a Talianskom, kde ju bolo vidieť od Álp až po Apúliu. Astronómovia ponúkli vedecké vysvetlenia tohto optického javu, ale tí, ktorí majú nadprirodzeného ducha, sa zamyslene pozerajú na oblohu a uvažujú, či táto udalosť nemôže súvisieť s polárnou žiarou z rokov 1938 a 1939, ktorá podľa sestry Lucie z Fatimy predznamenala druhú svetovú vojnu.
Apokalyptické znamenie? Polárna žiara môže byť aj svetelným znamením nádeje, ktoré nás vyzýva, aby sme veci na zemi posudzovali očami neba, a pripomína nám, že všetky príčiny a všetky dôsledky toho, čo sa deje vo svete, majú svoj prvý začiatok a posledný koniec v Bohu, jedinom, ktorý môže ľuďom dobrej vôle, ktorí hľadajú jeho slávu, darovať pokoj na zemi.
Preklad z corrispondenzaromana.it
