Katolícka cirkev ešte donedávna bola jednou z posledných bášt (od čias sexuálnej revolúcie) brániacich sexuálnu morálku a dôstojnosť ľudského života. Katolícka morálna teológia dnes prechádza veľkou transformáciou a je jasné, že najviac je spochybňovaná sexuálna morálka. Postoj vedenia Cirkvi k sexualite mimo manželstva, predmanželskému spolužitiu, homosexualite, antikoncepcii, plánovaniu rodiny a dokonca aj k interrupciám je v súčasnosti čím ďalej tým „milosrdnejší“ čiže neistejší, hmlistejší a dvojznačnejší. Z mnohých strán sa ozývajú hlasy, aby sa v týchto otázkach preformulovala náuka, vrátane revízie textu Katechizmu.
Ako píše prof. Roberto De Mattei, dnešný boj si vyžaduje mužov a ženy, ktorí bojujú za Tradíciu Cirkvi. Hodina minimalizmu už pominula. Nastal čas, keď si Pravda a omyl musia pozrieť do očí bez kompromisov. Toto je jediná šanca na víťazstvo Pravdy. Potrební sú muži a ženy, ktorí bojujú a v prípade potreby padnú, ale so cťou.
8. septembra 2017 pápež František založil nový Pápežský teologický inštitút Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine, ktorý nahradil dovtedajší inštitút založený v roku 1981 pápežom Jánom Pavlom II. Navonok to vyzerá iba ako formálny akt, ale formálny nebol ani zďaleka. V apoštolskom liste Summa Familiae Cura Svätý Otec oznámil, že nový inštitút bude pokračovať v práci dvoch predchádzajúcich synod biskupov o rodine a apoštolskej exhortácie Amoris laetitia., čím bolo povedané všetko.
Inštitút zriadený v roku 1982, ktorý bol zverený do starostlivosti ako prvému riaditeľovi kardinálovi Carlovi Caffarrovi, totiž nezmenil iba názov, ale aj obsah. Z jeho zakladajúceho dokumentu sa vytratil akýkoľvek odkaz na encykliku Humanae Vitae sv. Pavla VI. i Veritatis splendor sv. Jána Pavla II a za základ nového smerovania inštitútu bola stanovená postsynodálna apoštolská exhortácia Amoris Laetitia.
Keďže však napriek všemožným úprimným pokusom a snahám táto jednoducho nie je s nimi zlučiteľná, bolo treba sa rozlúčiť so „starými kádrami” a na Pápežskom teologickom inštitúte Jána Pavla II. pre náuku o manželstve a rodine začali čistky:
Mons. Livio Melina, nástupca kardinála Carla Caffarru vo vedení inštitútu, bol bez milosti odvolaný. Morálna teológia, ktorú prednášal páter José Noriega a Mons. Livio Melina, priamy pokračovateľ kardinála Caffarru, zakladateľa inštitútu, a stelesnenie diela vykonaného za posledných 37 rokov, bola vyškrtnutá z učebných osnov a preto pre nich a pre ďalšie desiatky vyučujúcich už na novom inštitúte nebolo miesto.
Je paradoxom, že čistka v Inštitúte
Jána Pavla II. sa zbavila práve tých členov, ktorí sú najviac spätí s
myšlienkami pápeža – a kanonizovaného svätca – po ktorom je inštitút pomenovaný.
Obdobie Melinovho predsedníctva bolo pritom aj obdobím najväčšieho rozmachu inštitútu, ktorý v poslednom roku svojej existencie evidoval 516 študentov v Ríme a 3200 študentov rozmiestnených po celom svete v šiestich sekciách a šiestich pridružených centrách (ktorých počet sa v priebehu desaťročia tiež zvýšil).
Zároveň za učiteľov reorganizovaného inštitútu boli vymenované osoby známe tým, že sa stavajú proti náuke Humanae vitae o vhodných prostriedkoch regulácie plodnosti a náuke Veritatis splendor o vnútorne zlých skutkoch. Od roku 2021 je novým prezidentom inštitútu Mons. Philippe Bordeyne, morálny teológ, ktorý je za požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia a verí v „netypické cesty k svätosti“ pre jednotlivcov v týchto neregulárnych vzťahoch.
Posledným počinom kolektívu Pápežského inštitútu pre štúdium manželstva a rodiny pod vedením profesora Josého Noriegu a ďalších bolo vydanie Slovníka o láske, sexe a plodnosti, ktorý sa podarilo vydať na poslednú chvíľu pred ich prepustením.
Slovník má 1102 strán, podieľalo sa na ňom 158 učencov a obsahuje 182 hesiel od potratov a sexuality až po povolanie a lásku. Už len z kvantitatívneho hľadiska ide o výnimočné dielo. Je inovatívne a komplexné, spoľahlivý referenčný bod pre každého, kto sa zaoberá touto problematikou. Na projekte sa podieľali poprední svetoví odborníci a, samozrejme, v prvom rade profesori rôznych inštitútov spojených s Jánom Pavlom II. na celom svete.
Nie menej ako šesť hesiel sa týka encykliky Humanae vitae Pavla VI., ktorá tvorí horizont celého diela“, píše Noriega, „a predstavuje konfrontáciu s modernitou.
Sekvencia Sex – láska – plodnosť odkazuje na presvedčenie, že tajomstvo sexuality sa odhaľuje práve v dynamike, ktorú so sebou prináša, a v jej vzájomných vzťahoch, kde jedno vedie k druhému. Tu je teda vo svojej hĺbke a kráse ukázané „manželské tajomstvo“, ktoré v sebe skrýva erotická skúsenosť.
Vďaka novosti, jasnosti, konkrétnosti a hĺbke možno slovník označiť za bezprecedentné dielo, v ktorom možno nájsť dôkladnú argumentáciu a kľúče potrebné na pochopenie tém bez zamlčovania, ustupovania tlaku sveta či obchádzania „háklivejších“ aspektov.
Publikácia vyšla vlastne ako labutia pieseň Jána Pavla II., jeho testament, posledný odkaz pred novým smerovaním, o ktorom sa už vtedy dalo s istotou predpokladať, že bude veľmi odlišné. Arcibiskup Paglia napodiv vynaložil veľké úsilie, aby zastavil a bojkotoval distribúciu v kníhkupectvách, ako aj predaj a šírenie tohto slovníka vydaného iba niekoľko dní pred jeho nástupom do funkcie riaditeľa Inštitútu Jána Pavla II. Jeho námaha bola našťastie márna. Aspoň v tomto.
