Svätý Ján Krstiteľ, svätý Tomáš Morus a svätý Ján Fisher položili svoje životy, aby bránili nerozlučiteľnosť manželstva, ale iba málo katolíkov sa dnes odváži tak smelo hovoriť
Každoročne si 29. augusta pripomíname pamiatku sťatia svätého Jána Krstiteľa. Hoci vždy môžeme upierať svoj zrak na slávu jeho mučeníctva zakorenenú v nezmeniteľnom Božom súde a vôli, v našej chvále svätého Jána som pocítil istú iróniu biedy, ktorá odráža stav dnešnej Cirkvi.
V podstate si kladiem otázku, či sme hodní takých veľkých svätcov, ako boli svätý Ján Krstiteľ, svätý Tomáš Morus a svätý Ján Fisher vzhľadom na náš ležérny a takmer laxný postoj k nerozlučiteľnosti manželstva, za ktorú oni zomreli. S istým zdesením si ich viem predstaviť, ako povstávajú, aby súdili nás, cirkevníkov a vodcov tohto veku. Bledneme v porovnaní s nimi a s príkladom, ktorý nám dali ako mučeníci za pravdu.
Zamyslime sa nad výzvou uvedenou v samotnej modlitbe, ktorú recitujeme v kolekte (úvodnej modlitbe) na sviatok mučeníckej smrti svätého Jána Krstiteľa.
„Bože, ktorý si chcel, aby svätý Ján Krstiteľ predišiel tvojho Syna v jeho narodení i v jeho smrti, daj, aby sme tak ako on zomreli ako mučeníci za pravdu a spravodlivosť, aby aj my tvrdo bojovali za vyznanie toho, čo učíš.“
Kde je však dnes Cirkev v otázke pravdy, za ktorú zomrel svätý Ján Krstiteľ? V modlitbe stojí, že zomrel ako mučeník za pravdu – ale za akú pravdu? Bolo to za pravdu o manželstve ako nezrušiteľnom zväzku. Svätý Ján povedal Herodesovi Antipovi: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ (Mk 6, 18). Herodias sa rozviedla s Filipom, aby sa „vydala“ za Herodesa Antipu. Svätý Ján sa Herodesovi v tejto veci odvážne postavil a za svoj „zločin“ bol uväznený.
Ujasnime si teda, že svätý Ján Krstiteľ zomrel ako mučeník za pravdu, ktorú nás učil Ježiš (Mt 5, 32 a 19, 9; Mk 10, 12; Lk 16, 18), a to že prax rozvodu a nového manželstva je hriešne zlá a predstavuje formu trvalého cudzoložstva. Za túto pravdu zomreli aj svätý Ján Fisher a svätý Tomáš More, ktorí odmietli schváliť „manželstvo“ Henricha VIII. s Annou Boleynovou a následnú vzburu proti pravej Kristovej Cirkvi.
Hoci sa v citovanej kolekte modlíme, aby sme „aj my tvrdo bojovali za vyznanie toho, čo učí [Pán]“, je smutnou realitou, že v Cirkvi sme si celkom pohodlne zvykli na kultúru rozvodov a nových manželstiev našej doby.
Žijeme v čase explozívneho počtu anulovaných manželstiev. Pred rokom 1970 bolo v USA udelených menej ako 400 anulácií ročne. V polovici 80. rokov 20. storočia sa tieto čísla vyšplhali na takmer 60 000 ročne a v súčasnosti je to takmer 30 000 ročne (menej v dôsledku menšieho počtu praktizujúcich katolíkov a dramatického poklesu počtu manželstiev).
Na inom mieste som napísal, že samotné učenie týkajúce sa anulovania manželstva neodmietam. Je jasné, že môžu existovať preukázateľné dôvody, že niektoré manželstvá neboli „tým, čo Boh spojil“ – táto možnosť je biblická a má korene v Ježišovom učení. Počet anulovaných manželstiev je však zarážajúco vysoký a vyvoláva dojem, že v podstate akceptujeme kultúru rozvodov a väčšinu prípadov iba „spracúvame“ na základe nejasných dôvodov, ako je nedostatok náležitej rozvážnosti (čiže nezrelosť). Pochybuje dnes niekto o tom, že Henrichovi VIII. by dnes diecézny súd mohol udeliť dekrét o neplatnosti manželstva?
A sa ak vám celý spor o anulovanie manželstva npozdáva, čo tak druhý prístup? Prečo celú debatu jednoducho nevignorovať odvolaním sa na nejednoznačnosť, ktorá je dnes charakteristická pre veľkú časť našej cirkevnej kultúry? Prečo sa tak zamotávať do legalizmu ohľadom rozvodu a nového manželstva? Prečo sa jednoducho neprispôsobiť ľuďom a ich možnostiam?
Čo však tento prístup hovorí o skutočnosti, že niektorí veľmi významní svätci zomreli za Pánovo učenie o manželstve? Nezneucťuje to či dokonca nespochybňuje ich pastoračnú citlivosť? Akoby sme hovorili: „Keby boli svätý Ján Krstiteľ, svätý Tomáš More a svätý Ján Fisher osvietenejší v otázke rozvodu a nového manželstva, nemuseli by zomrieť a bolo by možné nájsť spôsob, ako sa priblížiť k týmto tvrdým panovníkom. V skutočnosti sa mohlo predísť celej schizme a mnohým anglickým mučeníkom. Nemôžeme jednoducho prehodnotiť to, čo povedal Pán?“
Nie, nemôžeme nad ľuďmi bezstarostne mávnuť rukou, akoby Ježiš nikdy nepovedal, že rozviesť sa a uzavrieť nové manželstvo znamená trvale cudzoložiť. Toto učenie nie je nejaký nejasný stredoveký teologický názor – toto učenie vychádza priamo z Ježišových úst pri Galilejskom jazere a rieke Jordán. Postavil sa proti právnemu pozitivizmu svojej doby, ktorý akceptoval rozvod ako niečo, čo Mojžišov zákon povoľuje, a trval na tvrdom učení. Ježiš konfrontoval ľudí s hlbšou pravdou, že čokoľvek Mojžiš dovolil, od počiatku to nebolo tak a odteraz čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.„ (porov. Mt 19, 6-8).
Je jasné, že v súčasnosti existuje mnoho pastoračných problémov súvisiacich s manželstvom, s ktorými sa musíme vysporiadať. Mnohé z nich si však spôsobujeme sami tým, že nehlásame a netrváme na tom, čo Boh učí o manželstve a iných aspektoch morálneho života.
Preto je takmer nemožné predstaviť si, že Ježiš, keď zhromaždí duchovenstvo dnešných dní a v súvislosti s manželstvom by nám povedal: „Výborne, služobníci dobrí a verní! Dobre ste zachovali moje učenie a odovzdali ste ho neporušené.“
Radšej sme sa uspokojili s rozvodom a novým manželstvom a svedkovia ako svätý Ján Krstiteľ, svätý Tomáš More a svätý Ján Fisher svedčia proti nám. Oni mali jasno, ale my tápeme a sme nejednoznační. Oni sa postavili, ale my sa skrývame za politiky a procedúry. Oni sa ozvali, keď bolo Pánovo učenie popierané, ale dnes odvážne hovorí málokto.
Oni zomreli, aby obhájili nerozlučiteľnosť manželstva, zatiaľ čo my bežne vybavujeme anulovanie manželstva – ba čo je ešte horšie, obchádzame dokonca aj tento proces a rozvedených a znovu zosobášených posielame rovno na prijímanie. Aj kazateľnice mlčia o otázkach rozvodu a nového manželstva.
Nie, krízu manželstva a rodiny sme nezvládli. Nemôžem sa zbaviť predstavy svätého Jána Krstiteľa, svätého Tomáša Mora a svätého Jána Fishera, ktorí povstanú na súde s touto generáciou a odsúdia nás za to, že sme takí ústretoví voči kultúre rozvodov a opätovných sobášov, proti ktorej oni zomreli, aby vydali svedectvo. Nie sme hodní nosiť ich sandále.
Svätý Ján Krstiteľ, oroduj za nás! Prakticky sme prišli o to, za čo si ty zomrel, aby si to obhájil. Prihováraj sa za nás, aby sme mali odvahu, akú si mal ty, najmä v Pánovom učení o manželstve. Daj, aby sme pomáhali tým, ktorí majú ťažké manželstvo, a posilňovali tých, ktorí majú manželstvo dobré. A predovšetkým aby sme nikdy nezabdli, že Božia milosť robiť to, čo je správne, nikdy nechýba tým, ktorí majú odvahu ju prijať. Amen.
Preklad z ncregister.com
