Svätá Cirkev si 3. júna pripomína Karola Lwangu – afrického hrdinu, ktorý nasledoval Krista a položil svoj život, pretože sa postavil proti zvrátenej zvôli kráľa Bugandy. Je dobrým patrónom pre dnešok – nielen pre Afriku, ktorej episkopát sa vyznačuje istým konzervativizmom, ale aj pre Nemecko…, kde LGBT ideológia prekročila cirkevné prahy. Ideológia, ktorej „leitmotív“ poslal svätca do hrobu….
Žijeme v dobe, keď sa do oficiálnej agendy Vatikánu a jednotlivých cirkví dostávajú bludy a hriechy, proti ktorým sa postavili mučeníci minulosti. Týka sa to, samozrejme, nielen fenoménu ukrytého pod oxymoronom „LGBT katolíci“, ale aj všetkých výdobytkov modernizmu, ako je synkretický ekumenizmus alebo nihilistická náboženská sloboda. Dnešnou témou je pansexuálna chamtivosť, ktorá je hnacou silou konečnej vzbury proti Božiemu poriadku, ktorú vyvolávajú prívrženci homosexuálno-genderovej ideológie.
Nemožno pochybovať o tom, že svätý Karol Lwanga veril v spásu, ktorú možno dosiahnuť iba v Kristovej Cirkvi (čo už dnes podľa mňa neplatí pre väčšinu hierarchie). Podobne by bolo smiešne podozrievať tohto verného Pánovho služobníka, že bol ochotný ospravedlňovať hriech v mene falošne chápanej lásky k blížnemu alebo… falošnej poslušnosti. V tomto prípade kráľovi, ktorému slúžil.
Karol Lwanga (1860 – 1886) nebol žiadny hanblivec. Ako náčelník kmeňa Nagweya bol vymenovaný za veliteľa klanov kráľa Mwangiho II. resp. za majordóma. Do hlavného mesta Bugandy (jedného z kráľovstiev, ktoré tvorili dnešnú Ugandu) prišiel po tom, čo sa dopočul o katolíckych misionároch hlásajúcich učenie o Ježišovi, ktorý vstal z mŕtvych, a prinášali správu o šťastnom večnom živote.
Karol prijal novú vieru, ktorá sa čoskoro vklinila medzi neho a kráľa Mwangu. Ten bol synom Mwangy I., ktorý prenasledoval kresťanov, a vnukom Mutesa I., ktorý dokonca uvažoval o prijatí kresťanstva… kým sa nedozvedel, že zakazuje polygamiu. Vtedy starý otec nášho zloducha prijal islam. Obvyklý počet štyroch manželiek sa však v tejto dynastii ukázal ako príliš malý, a tak sa dozvedáme, že Mwanga I. prvý mal až osemdesiatpäť konkubín nazývaných manželky.
Jeho syn sa síce zastavil na sedemnástich, ale dá sa povedať, že Mwanga „rozšíril“ rodinný sexuálny apetít, pretože podľa svätcovho životopisu musel Karol Lwanga často zasahovať, aby ochránil podriadených chlapcov pred kráľom.
V istom okamihu sa zhýralec, bisexuál a pedofil v kráľovskej korune rozhodol, že s kresťanmi už nemá dobré vzťahy. Začalo sa prenasledovanie a svätý Karol bol svedkom krutostí, ktoré páchali služobníci Mwangiho II. Nemal však v úmysle predstierať, že dialógom nejako „obohatí“ perspektívu monarchu zachváteného vraždiacim besnením. Jednoducho stál pevne vo svojej viere a vernosti pri Kristovi.
Tento postoj ho priviedol najprv do väzenia a potom k poslednému ultimátu… Kráľ, pobláznený hriechom nečistoty, predložil Lwangovi a ostatným väzňom jednoznačnú alternatívu: buď vykonajú akt sodomie (proti čomu sa ako kresťania z princípu postavili) – alebo budú popravení. Voľba bola pre nich jasná. Čoskoro bolo postavených štrnásť ohňov, na ktorých – v plameňoch ohňa – svätý Karol Lwanga a jeho spoločníci položili svoje životy. Až do konca Karol napomínal svojich bratov vo viere a posledné slová, ktoré počuli svedkovia popravy, boli: „O niekoľko okamihov sa stretneme v raji“.
Afrika – s takými veľkými patrónmi, vernými až po mučenícku smrť – aj dnes napriek všetkej kríze v Cirkvi prejavuje viac kresťanského ducha ako inde.
V Afrike je mučeníctvo z rúk nepriateľov viery dodnes na dennom poriadku. Preto je Afričanom bližší odkaz svätého Karola Lwangu, ako aj pravdy evanjelia, ktoré je ľahšie ignorovať, keď človek žije v bezpečí a dekadencii západných spoločností.
Príbeh Karola Lwangu je príbehom krvi a hriechu. Na konci devätnásteho storočia sa krv verných nasledovníkov vylievala ako znamenie proti hriechu sexuálnej zhýralosti. Je to tiež a predovšetkým príbeh krvi mučeníkov a Kristovej krvi. Tá nech posilní afrických katolíkov, ktorých teraz prenasledujú moslimovia a komunisti.
A to druhé nech poslúži na vytriezvenie nemeckých deviantov, ktorí si osvojili zvrátenú stratégiu modernistickej herézy, nechcú sa vidieť mimo Cirkvi ako Luther, ale vyhlasujú jej vernosť, pričom jednu rukou zradne držia na srdci a druhou podkopávajú duchovné a morálne základy, na ktorých stojí kresťanská civilizácia a veriaci zverení do jej starostlivosti. Svätý Karol Lwanga, oroduj za nás!
Zdroj: pch24.pl
