Rob Mutsaerts*
Katolícka cirkev vždy prijímala filozofiu Tomáša Akvinského. Prečo? Pretože je založená na zdravom rozume. Filozofia svätého Tomáša je založená na všeobecnom presvedčení, že vajcia sú vajcia. Zdá sa to byť samozrejmé, ale v tomto našom zmätenom svete to už zďaleka neplatí. Hegelovec môže povedať, že vajce je vlastne sliepka, pretože je súčasťou nekonečného procesu stvorenia. Berkeleyovci** môžu tvrdiť, že vajcia existujú len tak ako existuje sen, pretože je rovnako jednoduché nazvať sen príčinou vajec ako vajcia príčinou sna. Pragmatik sa môže domnievať, že to najlepšia praženica je vtedy, keď zabudneme, že to kedysi boli vajcia, a budeme si pamätať iba praženicu. Ale nikto, kto číta svätého Tomáša, si nemusí dlho lámať hlavu, aby prišiel na to, že vajce je len vajce. Tomista vie, že vajcia nie sú sliepky, sny ani praktické dohady, ale veci potvrdené autoritou zmyslov. Takto sa vyjadril aj apoštol veľkého intelektu G. K. Chesterton.
Dnes zrejme zostalo už iba pár tomistov a chestertonistov, ľudí, ktorým je jasné, že chlapec je chlapec a dievča je dievča. Ide o biologické údaje, ktoré možno vnímať svojimi zmyslami. Chlapec nie je niečo, čo existuje tak, ako existuje sen; sen nie je príčinou jeho bytia a ani bytie nie je príčinou jeho sna. Môžete podstúpiť plastické operácie, aké len chcete, môžete zabudnúť na svoje pôvodné telo, nič to však nemení na tom, že je to telo chlapca.
Ako došlo k súčasnému zmätku?
Dve hlavné pravdy, ktoré Chesterton obhajuje, sú rodina a viera, proti ktorým bojuje celá moderná spoločnosť. Útok na rodinu je útokom na samotný život a útok na vieru je útokom na Stvoriteľa života..
Chesterton tvrdí, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti, podobne ako bunka je základnou jednotkou tela. Ak bunku rozdrobíme na menšie časti, zničíme telo. Preto ak priveľmi zdôrazňujeme práva jednotlivca, tým podkopávame rodinu a nakoniec prenecháme kontrolu nad všetkým sile vonkajšej a neprirodzenej: štátu. Rodina je ako malé kráľovstvo, ktoré plodí a miluje svojich občanov. “Prvými vecami musia byť samotné pramene života, lásky, narodenia a detstva; ide vždy o zakryté pramene vyvierajúce v tichých dvoroch domova.”
LoChesterton hovorí, že mu je sympatickejší “obyčajný veselý zlodej” než cynický architekt moderného štátu, ktorý “namiesto toho, aby decentne kradol pre svoju rodinu, sa chce zmocniť idey rodiny pre seba”. A práve toto sa stalo. Rodina je podkopávaná zo všetkých strán. Nepriatelia rodiny sa ju snažia zničiť tým, že ju nanovo definujú, odvolávajúc sa na homosexuálne manželstvá, na nemanželské vzťahy, nazývajú rodinou každého, kto žije s kýmkoľvek a robí si, čo chce. Najväčšími obeťami tohto útoku na rodinu sú deti, ktoré sú zneužívané, zanedbávané alebo, čo je ešte horšie, odpratávané. Chesterton hovorí o trojitom útoku na rodinu spočívajúcom v rozvode, feminizme a sexuálnej nemorálnosti.
Rozvod je najzrejmejším útokom, ale paradoxne práve preto, že je taký zrejmý, je najviac ignorovaný. Zmierili sme sa s tým, že rozvod je čosi normálne. Manželstvo stratilo svoj význam, pretože svoj význam stratil manželský sľub. Rozvod je však iba polovica problému. Druhá polovica je: ďalšie manželstvo. Chesterton poukazuje na to, že ak manželský sľub možno ľahko porušiť a potom znovu uzavrieť manželstvo s druhou osobou, zaniká romantický prvok sľubu a znižuje sa jeho význam. Chesterton to nazýva “poverou” rozvodu: predstava, že sľuby v ďalšom manželstve už zrazu niečo znamenajú, zatiaľ čo v prvom manželstve zrejme neznamenali nič. “Najviditeľnejším dôsledkom ľahkovážneho rozvodu je ľahkovážne manželstvo”.
Zatiaľ čo rozvod doslova a di písmena rozbíja rodinu, feminizmus a sexuálna nemorálnosť sú subtílnejšími nepriateľmi, ktorí podkopávajú rodinu zvnútra i zvonka. Základným problémom feminizmu je mylná predstava, že muži a ženy sú rovnakí. Pre niektorých ľudí to môže byť šok, ale muži a ženy sú naozaj rozdielni. Chesterton hovorí: “Rozdielnosť medzi mužmi a ženami vysvetľuje takmer všetko, čo sa stalo. Toto musíme pred očami, keď sa snažíme mužov a ženy urobiť rovnakými“.
Hovorí, že z oboch pohlaví má žena silnejšie postavenie. Žena riadi domácnosť, základnú jednotku spoločnosti. Ak ovládate domácnosť, ovládate aj spoločnosť. Chesterton poznamenal: “Keď pomyslím na silu ženy, podlamujú sa mi kolená. Pradoxne tým, že sa feministky vzdali svojej moci doma, vzdali sa všetkej svojej moci. Keď sa presťahovali na pracovisko, väčšina žien sa dostala na úroveň väčšiny mužov, teda platených otrokýň, pričom nezískali nič a už vôbec nie moc. Bol to jasný krok späť. To, čo sa nazýva ekonomická nezávislosť žien, je to isté, čo ekonomické otroctvo mužov.” Feministky prenechali privilégium vychovávať svoje deti jasliam alebo verejnej škole. Alebo urobili niečo horšie: zabili svoje deti.
Chesterton jasne vystupoval proti kontrole pôrodnosti (antikoncepcii), pričom najprv poukázal na nespravodlivosť samotného termínu. Nazýva sa kontrolou pôrodnosti, hoci v skutočnosti nie je ani o rodení detí, ani o kontrole. V jednom zo svojich mnohých prorockých výrokov Chesterton napísal: “Mohol by som povedať tým filantropom, ktorí majú nočné mory z nových a nechcených detí – pretože niektorí filantropi sú takí antiľudskí -, že ak by terajší pokles pôrodnosti pokračoval, nakoniec nebudú nijaké deti, a vtedy budú maximálne spokojní.”
LSpisovateľ varoval, že kontrola pôrodnosti povedie k potratom a bude to považované za znak “pokroku”. Pokrok je nezmyselný pojem, ktorý sekulárna spoločnosť vyzdvihuje. Skutočný pokrok možno dosiahnuť až vtedy, keď si určíme cieľ alebo ideál; a až potom môžeme povedať, či sa k nemu približujeme alebo sme od neho ďaleko. To, či je niečo „pokrokové“, svet nehodnotí podľa toho, či sa približuje k nejakému cieľu, ale či niečo zanecháva za sebou a opúšťa. Keď sa ničí tradícia, nazýva sa to “pokrokom”. Progres je neuchopiteľné slovo, ktoré neustále mení svoju podobu. Vo svojej prorockej knihe Eugenika a iné zlá Chesterton tvrdí, že zlo vždy využíva dvojznačnosť: “Zlo vždy víťazí vďaka sile svojich úžasných klamárov”.
Feminizmus je bezpochyby príkladom katastrofálneho spojenectva medzi nevinnosťou a zlom. Feministky lamentujú nad skutočnou nespravodlivosťou voči ženám, ale potom sa dopúšťajú oveľa horšieho zla: Oslavujú čosi, čo sa nazýva “voľba” (ďalšie dvojzmyselné slovo), a nahovárajú si, že zabíjanie detí má niečo spoločné s dôstojnosťou a slobodou. Feministky sa vzdali slobody a moci, ktorú mali doma, aby sa stali námezdnými otrokyňami na pracovisku, a zriekli sa najposvätnejších Božích darov, pôrodu a materstva tvrdiac, že majú “reprodukčnú slobodu”.
Kontrola pôrodnosti, samozrejme, otvára cestu sexuálnej
nemorálnosti, ktorá je ďalšou deštruktívnou silou proti rodine. V roku
1926 Chesterton varoval, že ďalšou veľkou herézou bude útok na morálku, najmä
sexuálnu. “Zajtrajšie šialenstvo neprepukne v Moskve, ale v oveľa väčšej
miere na Manhattane”. Sovietsky komunizmus sa skutočne zrútil pod vlastnou
váhou (ako Chesterton predpovedal). Sexuálny priemysel pod pláštikom
kapitalizmu je však tichá, slizká beštia, ktorá sa plazí vo tme a všade má
svoje chápadlá, ktoré ničia našu spoločnosť.
Útok na rodinu je priamo spojený s útokom na vieru. Rodina je totiž priamo spätá so Svätou rodinou. Každý otec je Jozef: robotník, ochranca, živiteľ rodiny. Každá matka je Mária: služobnica, vzor, obhajkyňa. Každé dieťa je Ježiš: návštevník z neba, ktorý bol na určitý čas zverený rodičom. Manželstvo je sviatosť. Zjavuje náboženskú pravdu, že láska je bezpodmienečná a životodarná. Útok na rodinu je predovšetkým útokom na náboženskú pravdu. Je to útok na náboženstvo, ktoré túto pravdu zjavilo, na Katolícku cirkev. Brániť vieru znamená brániť rodinu. Znamená to však aj obhajobu prikázaní, praxe a čistoty Cirkvi. Útoky prichádzajú zo všetkých strán a sú nenápadné aj otvorené. Chesterton hovorí: “To, čo dnes vo svete skutočne funguje, je antikatolicizmus a nič iné.
Bojujeme proti novému a falošnému náboženstvu, ktoré je oveľa mocnejšie, ale oveľa menej vznešené ako to, proti ktorému naša civilizácia bojovala v minulosti. Spolieha sa výlučne na anarchiu neznámeho, a ak ju civilizácia nedokáže uzemniť šokom zo sklamania (dezilúzie), bude nevyčerpateľná v hľadaní nových zvráteností a v pýche.
LJe to najsubtílnejší zo všetkých útokov na Cirkev: myšlienka, že nezáleží na tom, čomu človek verí, a preto je lepšie o tom vôbec nehovoriť. Chesterton zdôrazňuje, že sloboda náboženstva je sloboda hovoriť o našom náboženstve. V praxi však o tom takmer nesmieme hovoriť. Paradoxne sme sa dostali do bodu, keď smieme hovoriť len o počasí, čo nazývame slobodou slova a “úplnou slobodou všetkých presvedčení”.
Chesterton: “Odporcovia kresťanstva uveria čomukoľvek okrem kresťanstva“. Vidíme, že najbizarnejšie sekty a kulty sú brané vážne, zatiaľ čo Cirkev je zosmiešňovaná.
Každá heréza vzala jednu časť pravdy a zvyšok zavrhla. Tak sa luteráni stali posadnutí zásadou “sola fide“, kalvíni Božou zvrchovanosťou, baptisti Bibliou, adventisti siedmeho dňa sobotou atď. Na Katolícku cirkev sa útočí, že je príliš strohá ale aj príliš okázalá, príliš materiálna ale aj príliš duchovná, príliš svetská ale aj príliš nadpozemská, príliš komplikovaná ale aj priveľmi zjednodušujúca. Katolíci sú kritizovaní za celibát, ale aj za to, že majú príliš veľa detí, že sú nespravodliví voči ženám, ale aj za to, že na omšu chodia len ženy. Modernisti sa sťažujú, že Katolícka cirkev je mŕtva, ale ešte viac sa sťažujú, že má takú veľkú moc a vplyv. Sekularisti obdivujú talianske umenie a zároveň opovrhujú talianskym náboženstvom, pretože vyznáva svoje hriechy. Protestanti tvrdia, že katolíci neberú Bibliu vážne, ale ich kritizujú, že pokiaľ ide o Eucharistiu, berú ju doslova. V konečnom dôsledku každý útok na Cirkev je útokom na kňazstvo a Eucharistiu. Každý útok na Cirkev je útokom na Krista, Boha, ktorý sa stal dieťaťom, ktorý založil Cirkev a ktorý pozdvihol chlieb a kalich a povedal: “Toto je moje telo. Toto je moja krv.
Chesterton obhajoval Cirkev, aj keď bol outsiderom. Je paradoxné, že dnes niekedy musíme brániť Cirkev aj pred katolíkmi – dokonca aj tými v Ríme -, ktorí chcú podkopať jej vieru. Keď Chesterton v roku 1936 zomrel, pápež Pius XI. ho nazval obrancom viery. Stále je obrancom viery, apologétom zdravého rozumu a Božieho zjavenia, pretože jeho slová sú stále účinnou zbraňou proti útokom prichádzajúcim zo všetkých strán. Tvrdenia svojich protivníkov s ľahkosťou vyvracia. A stále získava konvertitov, svojich nepriateľov mení na priateľov a protivníkov na spojencov.
*Pomocný biskup diecézy Bois-le-Duc (flámsky’s-Hertogenbosch),
Holandsko
** stúpenci filozofie Georga Berkeleyho
Zdroj: vitaminexp.blogspot.com
