Vojny gangov, zločinecké klany a zločiny zo cti – to sú problémy, ktorým Švédsko čelí po prijatí tisícov prisťahovalcov z Blízkeho východu, Ázie a Afriky. Polícia, súdny systém a spoločnosť neboli na nové hrozby pripravené.
Švédske motorkárske gangy boli v posledných rokoch rýchlo vytlačené organizovanými zločineckými skupinami, ktoré sa skladajú najmä z prvej a druhej generácie prisťahovalcov, zapojených najmä do obchodovania s drogami. Podľa polície má najmenej 40 skupín organizovaného zločinu klanovú štruktúru, v ktorej zohráva dôležitú úlohu príbuzenský vzťah alebo pôvod z toho istého regiónu.
V pokračujúcej sérii streľby v Štokholme, pri ktorej do polovice augusta zahynulo 15 ľudí, je hlavným aktérom 37-ročný Rava Majid, známy ako Kurdská líška. Podľa polície muž, po ktorom bolo vyhlásené pátranie, ušiel do zahraničia. Podľa správ médií sa zločinec už nejaký čas nachádzal v Turecku.
Vo Švédsku bolo od začiatku tohto roka pri 236 streľbách zabitých 29 ľudí a 73 zranených. Neslávny rekord bol zaznamenaný v roku 2022, keď bolo zastrelených 63 ľudí.
Ďalším problémom spojeným s vojnou gangov sú výbuchy výbušnín. Zatiaľ čo cieľom streľby je eliminovať rivalov, v prípade výbuchov ide o zastrašovanie. Bomby sa zvyčajne umiestňujú pod dvere domov alebo na schodiská. Vo Švédsku bolo od začiatku roka zaznamenaných 109 detonácií, z toho 34 sa odohralo v Štokholme.
Gangy využívajú tínedžerov na špinavú prácu, zabíjanie, kladenie bômb alebo hádzanie granátov. V školských denných centrách sa deti verbujú na trestnú činnosť. Mnohokrát sú aj ony obeťami. V uplynulých dňoch sa v Upplands Bro a v Nynaeshamne pri Štokholme našli telá dvoch 14-ročných detí, Layth a Mohameda. Podozrivým z ich vraždy v súvislosti s vojnou gangov je… 15-ročný mladík. Podľa televízie TV4 má s prípadom spojitosť kurdská líška.
Obeťami únosov sa čoraz častejšie stávajú aj náhodní svedkovia. Podľa policajných štatistík bolo od roku 2012 do 30. apríla 2023 pri prestrelkách zranených 88 okoloidúcich, z toho 23 zomrelo a 65 bolo zranených. V roku 2020 bola smrteľne postrelená 12-ročná Adriana, ktorá bola poľského pôvodu. Súd za tento čin odsúdil troch prisťahovaleckých gangstrov na doživotie.
Z analýzy obžalôb, ktorú v roku 2021 vypracoval denník Dagens Nyheter, vyplýva, že páchateľmi streľby vo Švédsku sú najmä mladí muži, často z Blízkeho východu. Väčšina z nich nemá ukončenú základnú školu a mnohí pochádzajú z rodín s kriminálnou minulosťou.
Medzi tými, ktorí používajú zbrane na páchanie trestných činov, prevažujú muži (97 %), najmä vo veku 18 – 24 rokov, hoci sú medzi nimi aj 15-roční.
Osoby s iným ako švédskym pôvodom sú jednoznačne nadmerne zastúpené. Až 85 percent podozrivých sa narodilo v inej krajine alebo malo aspoň jedného rodiča cudzinca.
Z analýzy vyplýva, že jasná väčšina páchateľov streľby, 62 percent, pochádza buď z Blízkeho východu, alebo z krajín Afrického rohu (Somálsko, Eritrea, Etiópia). Sú medzi nimi aj prisťahovalci z Iraku, Sýrie, bývalej Juhoslávie a Turecka.
Vo Švédsku tvoria prisťahovalci približne 20 % z 10,5 milióna obyvateľov. V posledných rokoch prišlo približne milión cudzincov. Úrady začali postupne sprísňovať liberálnu migračnú politiku od roku 2015, keď o azyl požiadalo rekordných 162 000 ľudí.
Kriminalita a problémy s integráciou boli dôvodom nárastu podpory pravicových skupín, ktoré sa na jeseň 2022 vďaka volebnému úspechu (viac ako 20-percentná podpora) protiimigračnej strany Švédski demokrati dostali k moci po ôsmich rokoch vlády sociálnych demokratov. Švédska robotnícka strana – sociálni demokrati nechcela spájať nárast kriminality s prisťahovalectvom. Politici skôr hovorili o sociálnych problémoch na mestských predmestiach obývaných prisťahovalcami.
Nová pravicová vláda ohlasuje prísnejšie zákony v boji proti zločincom a zdôrazňuje potrebu zaviesť do trestného zákonníka nové druhy trestnej činnosti. Jedným z návrhov je vytvorenie väzníc pre mladistvých páchateľov, dnes sa posielajú len do nápravných zariadení, z ktorých utekajú s možnosťou používať mobilné telefóny a internet. Ďalšou zmenou je obmedzenie prílevu imigrantov. Politici zároveň pripúšťajú, že na účinky reforiem si budú musieť počkať.
Zdroj: time.news, pch24.pl
