Nezmeniteľným učením Katolíckej cirkvi je, že homosexuálne akty sú vo svojej podstate zlom a odporujú Božiemu i prirodzenému zákonu.
Členovia synody o synodalite diskutujú o tom, ako byť „pastoračný“ voči „homosexuálnym párom“ a zároveň „zostať verný učeniu Cirkvi“.
Zhromaždení účastníci synody o synodalite počas nej pracujú na rôznych otázkach a témach Instrumentum laboris, čo znamená, že v posledných dňoch sa diskutuje o otázkach sexuálnej morálky.
V rozhovore s novinármi 11. októbra Dr. Paolo Ruffini, prefekt dikastéria pre komunikáciu a vedúci informačnej komisie synody, uviedol, že členovia sa zaoberali otázkami týkajúcimi sa „sexuálnej identity“.
Uviedol, že k tejto téme sa „stavajú zodpovedne a s porozumením, pričom zostávajú verní evanjeliu a učeniu Cirkvi“.
Podľa Ruffiniho témou pre tých, ktorí sa zaoberali B1.2, bolo „ako vteliť pastoráciu v prípade lásky u homosexuálnych párov a rozvedených párov a zároveň zostať verný učeniu Cirkvi“.
„Pokiaľ ide o túto tému,“ povedal Ruffini, „niektorí ľudia žiadali väčšie rozlišovanie učenia Cirkvi v oblasti sexuality, zatiaľ čo iní hovorili, že toto ďalšie rozlišovanie nie je potrebné.“
Ruffini bližšie nešpecifikoval, čo toto „väčšie rozlišovanie“ zahŕňa.
„Všetci, ktorí sa k tejto téme vyjadrili, povedali, že musíme odmietnuť každú formu homofóbie,“ povedal a dodal, ako „bolo tiež povedané, že mnohé ťažkosti pochádzajú z nepoznania reality a osobnej cesty jednotlivcov“.
Diskusie na synode sú počas mesačného podujatia rozdelené do piatich modulov, ktoré sa zaoberajú postupnými časťami z Instrumentum laboris. V uplynulých dňoch sa členovia zaoberali modulom B1, ktorý je sám o sebe rozdelený na časti, pričom jednotlivým stolom sú priradené rôzne témy.
Organizátori synody nezverejnili informácie o zložení 35 skupín v malých kruhoch. Členovia skupín sa pre každý modul menia, ale nemenia sa náhodne, keďže sa stále berú do úvahy jazykové a tematické preferencie. Z toho vyplýva, že údaje o personálnom zložení stolov existujú, ale neboli zverejnené
Časť B1.2 obsahuje prípravnú otázku, ktorá vyvoláva diskusiu o prijatí určitých skupín ľudí novým spôsobom. Otázka znie:
Ako môžeme vytvoriť priestor, kde sa tí, ktorí sa cítia byť zranení Cirkvou a nevítaní spoločenstvom, cítia rozpoznaní, prijatí, môžu slobodne klásť otázky a nie sú odsudzovaní? Aké konkrétne kroky sú potrebné vo svetle posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia na prijatie tých, ktorí sa cítia byť vylúčení z Cirkvi kvôli svojmu statusu alebo sexualite (napríklad znovu zosobášení rozvedení, ľudia v polygamných manželstvách, LGBTQ+ ľudia atď.)
V rozhovore s novinármi 10. októbra kardinál Joseph Tobin vyjadril osobnú nádej, že synoda povedie k väčšiemu „prijatiu“ „LGBTQ+ ľudí“ v Cirkvi. Tobin však bližšie nešpecifikoval, ako by to malo vyzerať, ani obsah doterajších diskusií o LGBT na synode.
Ako informoval portál LifeSite, synoda sa aktívne zapojila aj do diskusie o tých, ktorí žijú v „polygamných“ vzťahoch, a to v rámci toho istého modulu.
V posledných dňoch predstavitelia Synody dôsledne vyhlasovali, že nedochádza k žiadnym krokom smerujúcim k zmene doktríny. Takáto otázka sa objavovala zo strany kritikov počas celých predchádzajúcich dvoch rokov procesu, ale v posledných týždňoch a dňoch sa predstavitelia Vatikánu a samotnej synody veľmi snažili bagatelizovať možnosť akejkoľvek zmeny učenia.
Na otázku, či členovia synody museli počas diskusií sľúbiť, že sa budú držať katolíckeho učenia, to však kardinál Gérald Lacroix odmietol potvrdiť.
Namiesto toho Lacroix – člen generálneho sekretariátu Biskupskej synody od roku 2018 – uviedol, ako „cieľom synody, ako viete, nie je zaoberať sa doktrinálnymi aspektmi, ale pozrieť sa na naše postoje a spôsob rozlišovania, naučiť sa spoločne putovať a po návrate domov môžeme čeliť všetkým týmto otázkam“.
Synoda síce diskutuje o „pastoračnej“ starostlivosti o homosexuálov, ale v skutočnosti sa k tejto otázke už Cirkev jasne vyjadrila. V roku 1986 vtedajšia Kongregácia pre náuku viery (CDF) vydala dokument „O pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby„, v ktorom sa uvádza, že „skutočne pastoračný prístup ocení potrebu homosexuálnych osôb vyhnúť sa blízkym príležitostiam hriechu“.
Kongregácia napomenula biskupov, aby zabezpečili, že z každého ich prejavu a z každého „pastoračného programu“ v diecéze k danej téme bola zrejmé, že homosexuálna aktivita je nemorálna“.
Takýto autentický pastoračný prístup by „pomáhal homosexuálnym osobám na všetkých úrovniach duchovného života: prostredníctvom sviatostí, a najmä častým a úprimným pristpovaním k sviatosti zmierenia, modlitbou, svedectvom, radou a individuálnou starostlivosťou,“ uviedla kongregácia.
Inštrukcia dodáva:
Chceme však jasne povedať, že odklon od učenia Cirkvi alebo mlčanie o ňom v snahe poskytnúť pastoračnú starostlivosť nie je ani starostlivosťou, ani pastoráciou. Pastoráciou môže byť v konečnom dôsledku iba to, čo je pravdivé. Ignorovanie postoja Cirkvi bráni homosexuálnym mužom a ženám v tom, aby dostali starostlivosť, ktorú potrebujú a ktorú si zaslúžia.
Preto by sa osobitná starostlivosť a pastoračná pozornosť mala zamerať na tých, ktorí majú tento stav, aby nedospeli k presvedčeniu, že prežívanie tejto orientácie v homosexuálnej aktivite je morálne prijateľná možnosť. Nie je.
Nie je známe, či sa členovia Synody zaoberajú týmto textom počas svojich diskusií.
Zdroj: lifesitenews.com
