Všetka tma sveta nedokáže zahasiť svetlo jedinej sviečky. Sv. František z Assisi
utorok, 13 mája, 2025
paradigma.sk
  • Cirkev
  • Sociálna náuka Cirkvi
  • Politika
  • Spoločnosť
  • História
  • Demografia
  • LGBT
  • Multi-kulti
  • Stručné správy
  • Ekumenizmus
  • Enviro
No Result
View All Result
paradigma.sk
No Result
View All Result

„Synodalizmus”, zavŕšenie pontifikátu pápeža Františka

Roberto de Mattei

20. júna 2023
in Cirkev

Po desiatich rokoch pontifikátu sa zdá, že zavŕšením vlády pápeža Františka bude synoda biskupov v októbri 2023 na tému “Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, účasť a poslanie”. Aby sme pochopili sémantický zmätok synody o synodalite, treba najprv rozlišovať medzi dvoma pojmami. Synoda je časovo ohraničená historická udalosť, kým synodalita je “cesta”, “proces”, ktorý v ideologickom horizonte pápeža Františka zodpovedá primátu praxe pred doktrínou.

Výraz synoda, ktorý pochádza z gréckeho σύνοδος, analogického latinskému concilium, v skutočnosti znamená “zhromaždenie” alebo “stretnutie” a je súčasťou tradície Cirkvi, zatiaľ čo slovo “synodalita” je neurčitý neologizmus, ktorý pripúšťa rôzne interpretácie. Na počiatku termínu synodalita je termín “kolegialita”, ktorý do teologického jazyka zaviedol páter Yves-Marie Congar ako ekvivalent myšlienky sobornosti, ktorú v 19. storočí zaviedli ruskí pravoslávni teológovia (Le peuple fidèle et la fonction prophétique de l’Eglise, in “Irenikon”, č. 24 (1951), s. 440-466). 

Sobor v slovanskom jazyku znamená zhromaždenie alebo rada. Sobornosť vyjadruje skutočnosť univerzálnej cirkvi založenej na synodách alebo konciloch, ktorým nepredsedá spoločná autorita, ale Duch Svätý. Congar urobil z koncepcie sobornosti základný kameň cirkevnej reformy, ktorej protipólom bol Rímsky primát, obhajovaný “ultramontánnou” teologickou školou.  

V rokoch Druhého vatikánskeho koncilu bola dogma o Rímskom primáte hlavným kameňom úrazu v ekumenickom dialógu a na podporu tohto dialógu bolo potrebné zdôrazňovať “kolegiálny” rozmer cirkevnej vlády. To umožnilo zblíženie so synodálnou praxou pravoslávnej a protestantskej cirkvi. Okrem toho sa v rámci progresivistickej teológie znovu objavili tendencie konciliarizmu 15. storočia, febronianizmu 18. storočia a anti-infalibilizmu 19. storočia, ktoré sa v rôznych obdobiach a rôznymi spôsobmi usilovali obmedziť autoritu a vplyv pápežstva. Napokon tu bol aj politickejší dôvod. 

V progresivistických kruhoch sa model Cirkvi ako “absolútnej monarchie” zdal byť v rozpore s procesom “modernizácie” spoločnosti. Kolegialita alebo synodalita vyjadrovala “demokratické” požiadavky modernej spoločnosti.

Heslom bolo oslobodiť Cirkev od právnického zovretia, ktoré ju dusilo, a premeniť ju z vertikálnej štruktúry na štruktúru demokratickú a rovnostársku. “Tisíc rokov sme všetko vnímali a konštruovali z perspektívy pápežstva, a nie z perspektívy episkopátu a jeho kolegiality. Teraz je potrebné urobiť túto históriu, túto teológiu, toto kanonické právo“, napísal 25. septembra 1964 Congar, ktorý svoj boj proti “mizernej ultramontánnej ekleziológii” považoval za svoje “poslanie” (Denník koncilu, San Paolo, Cinisello Balsamo (Mi) 2005, zv. II, s. 136, 20).

Nemecký jezuita Karl Rahner zasa v roku 1972 venoval výbušnú esej Štrukturálna premena Cirkvi ako úloha a ako šanca (tr. it. Queriniana, Brescia, 1975), v ktorej uviedol, že cirkev budúcnosti musí byť “deklerikalizovaná”, “otvorená”, “ekumenická a pluralistická”, “demokratizovaná vo svojom riadení” a “spoločensky kritická “. 

V tomto duchu to vnímal aj dominikánsky teológ Jean-Marie Tillard (Église d’églises. L’ecclésiologie de communion, Cerf, Paris 1987), Congarov žiak, ktorý stavia do protikladu synodalitu miestnych cirkví a vertikálnu moc centrálnej Cirkvi, zatiaľ čo jezuitský historik John O’Malley sa snažil zbúrať “ultramontánny” pôvod Cirkvi pred Druhým vatikánskym koncilom (Vatican I: The Council and the Making of the Ultramontane Church, Harvard University Press, Cambridge (MA) 2018).

Kategória “synodality” sa teda nezrodila s príchodom pápeža Františka, ale za jeho vlády sa stala oficiálnou paradigmou, ktorá zodpovedá koncepcii “vychádzajúcej cirkvi”, “otvorených dverí” (Evangelii gaudium z 24. novembra 2013, č. 46). Obrazu “pyramídovej Cirkvi” František nahradil obrazom “polyedrickej Cirkvi”. “Mnohosten“, povedal, “je jednotou, ale so všetkými rôznymi časťami; každá z nich má svoju osobitosť, svoju charizmu. To je jednota v rozmanitosti. Práve na tejto ceste my kresťania robíme to, čo nazývame teologickým názvom ekumenizmus: snažíme sa, aby táto rozmanitosť bola viac harmonizovaná Duchom Svätým a stala sa jednotou” (Príhovor k letničiarom v Caserte, 28. júla 2014).

Už v roku 2015, pri príležitosti 50. výročia ustanovenia biskupskej synody, pápež František potvrdil, že “cesta synodality” je “konštitutívnym rozmerom Cirkvi” (Príhovor zo 17. októbra 2015), aj keď neobjasnil, v čom tento rozmer spočíva. Cesta však bola otvorená a vydala sa na ňu Nemecká biskupská konferencia, ktorá 1. decembra 2019 v liste veriacim, podpísanom kardinálom Reinhardom Marxom a predsedom Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZDK) Thomasom Sternbergom, oznámila, že sa zišla, aby sa postavila do čela “Synodálnej cesty”, ktorej cieľom je rozšíriť “záväzné” rozhodnutia ich “permanentnej synody” na univerzálnu Cirkev. 

Nedávna štúdia Diega Benedetta Panettu dobre ukazuje, ako sa za “nemeckou Synodálnou cestou” skrýva plán reformy univerzálnej Cirkvi s cieľom “demokratizovať” ju a nanovo definovať pápežstvo (Il cammino sinodale tedesco e il progetto di una nuova chiesa, Tradizione Famiglia Proprietà, Roma 2020). 

Posledná etapa (v čase písania článku – pozn. prekl.) tohto procesu sa uskutočnila 11. marca 2023 vo Frankfurte nad Mohanom, kde za veľkého potlesku bola prednesená požiadavka rozšíriť na univerzálnu Cirkev zrušenie celibátu, sviatostný diakonát pre ženy, pristupovanie k Eucharistii rozvedeným osobám žijúcich v novom zväzku, a požehnanie homosexuálnych párov.

Je možné, že „synodálna Cirkev” pápeža Františka nie je totožná s predstavou, akú majú nemeckí biskupi, ale je isté, že prijíma ich požiadavky a že jeho model je na svetelné roky vzdialený od modelu tradičného. Navyše “synodálny rozmer Cirkvi” je zjavnou utópiou a ako všetky utópie má ničivý deštruktívny vis, ale úplne mu chýba konštruktívna schopnosť. Pokus o realizáciu tohto deformovaného sna si vyžaduje uplatňovanie autoritárskej a tyranskej moci. 

Synodálna cirkev je teda egalitárnou a bezhlavou cirkvou, ktorá sa do reality premieta prostredníctvom diktatúry synodality. Bolo by však katastrofou bojovať proti zneužívaniu moci, s ktorým máme do činenia tým, že budeme popierať alebo obmedzovať princíp autority. To môžu robiť liberálni, galikánski alebo modernistickí katolíci, určite nie tí, ktorí sa odvolávajú na Tradíciu Cirkvi.

Katolícka náuka hovorí, že jurisdikčná moc náleží iure divino pápežovi a biskupom. Plnosť jurisdikčnej moci však spočíva len v pápežovi, na ktorom je založená celá cirkevná stavba. Rímsky pápež je zvrchovanou autoritou celej Cirkvi a na základe svojho primátu univerzálnej vlády zostáva jej najvyšším zákonodarcom. 

Toto učenie, vyložené už na Florentskom koncile v roku 1439 a v tridentskom Professio fidei, bolo slávnostne definované na Prvom vatikánskom koncile dogmatickou konštitúciou Pastor aeternus (18. júla 1870), ktorá potvrdila nielen čestný, ale aj pravý a riadny primát rímskeho pápeža nad univerzálnou Cirkvou a jeho neomylnosť za určitých podmienok. 

Práve tieto dogmy prozreteľne vyhlásené blahoslaveným Piom IX. musia veriaci katolíci využiť proti synodalizmu. V skutočnosti len táto cesta a nijaká iná umožní, aby sa Cirkev, vždy živá a neporušiteľná, znovuzrodila v celej svojej nádhere a sile.

 

Preklad z corrispondenzaromana.it

0
Tags: synodasynodalita
ShareTweetSend

Stručné správy

  • „Zachráňte La Planète!“ Svedectvo štrnásťročného Brita o tom, čo ich učia v škole.
  • Afrika, ktorá odoláva: nie antikoncepcii, áno Humanae Vitae
  • Pastorácia sa stala závislou od psychológie, sociológie a iných disciplín, ale nie od teológie
  • Zlé demografické prognózy pre USA. Tretina Američanov nikdy nevstúpi do manželstva
  • Anglikánska “biskupka”: Pápež riskoval, keď si vypočul môj príbeh o svätení žien
  • Pápež František o demografickej kríze v Európe: Každý môže mať psa, ale treba mať aj deti
  • Pápež František pokračuje vo vojne proti náhradnému materstvu
  • Berlín: Klimatickí teroristi podpálili cementáreň v Berlíne. Vyzývajú na násilie

Najčítannejšie

24 hodín     7 dní     30 dní    

  • Encyklika Sapientiae Christianae pápeža Leva XIII.: “Katolíci sú stvorení pre boj”
  • Arcibiskup Vigano čoraz hlbšie upadá do schizmy
  • Falošný ekumenizmus. Sodomia, lži a profanácie
  • 10 faktov o Fatime, na ktoré sa príliš často zabúda
  • V Berlíne už islam predbehol kresťanstvo. Trpký údel pre progresívne cirkvi, ktoré idú s duchom doby.
  • Čo bude z Ruska, ak by sa rozpadlo? Líbya s jadrovými hlavicami!
  • „Zachráňte La Planète!“ Svedectvo štrnásťročného Brita o tom, čo ich učia v škole.
  • Dúhová mníška dostala od pápeža tekutú odpoveď
  • Zmena pohlavia detí rovnakými farmakami aké sa používajú na kastráciu pedofilov
  • Keď je transsexualizmus akceptovaný, môžem byť aj psom. Mám na to ústavné právo
Najčítannejšie za 7 dní:

  • Encyklika Sapientiae Christianae pápeža Leva XIII.: “Katolíci sú stvorení pre boj”
  • Arcibiskup Vigano čoraz hlbšie upadá do schizmy
  • Encyklika pápeža Leva XIII., Immortale Dei, encyklika pre našu dobu?
  • Nové dubia – Päť kardinálov píše pápežovi. Celá odpoveď pápeža Františka.
  • Čo robili Bill Clinton a Alexander Soros u pápeža Františka?
  • Nové pohanstvo
  • Úvahy o Stalinovej smrti
  • “Neverím v reformy. Babylonská veža musí byť zničená.” Eva Vlaardingerbroeková priamo o Európskej únii
  • Pred 230 rokmi bol popravený francúzsky kráľ Ľudovít XVI.
  • Falošný ekumenizmus. Sodomia, lži a profanácie
Najčítannejšie za 30 dní:

  • Encyklika Sapientiae Christianae pápeža Leva XIII.: “Katolíci sú stvorení pre boj”
  • Arcibiskup Vigano čoraz hlbšie upadá do schizmy
  • Francúzsko: “ekologické” veterné turbíny budú demontované. Majú negatívny vplyv na životné prostredie
  • Nové dubia – Päť kardinálov píše pápežovi. Celá odpoveď pápeža Františka.
  • Amsterdamský biskup: Nesmieme podľahnúť duchu doby. Večné učenie Cirkvi neslobodno meniť
  • Prečo Agenda 2030 ohrozuje poľnohospodárov
  • Encyklika pápeža Leva XIII., Immortale Dei, encyklika pre našu dobu?
  • Pastorácia sa stala závislou od psychológie, sociológie a iných disciplín, ale nie od teológie
  • Keď je transsexualizmus akceptovaný, môžem byť aj psom. Mám na to ústavné právo
  • “Neverím v reformy. Babylonská veža musí byť zničená.” Eva Vlaardingerbroeková priamo o Európskej únii
Stránka tvorená z lásky k Cirkvi a svetu, ktorá nekĺže po povrchu.
Redaktor: Mikuláš Hučko
Email: info[zavináč]paradigma.sk
  • Cirkev
  • Sociálna náuka Cirkvi
  • Spoločnosť
  • História
  • Demografia
  • LGBT
  • Multi-kulti
  • Stručné správy
No Result
View All Result
  • Demografia
  • Správy zo sveta
  • Sociálna náuka Cirkvi
  • Multi-kulti
  • National
  • Cirkev
  • Stručné správy
  • LGBT

Welcome Back!

Login to your account below

Forgotten Password?

Retrieve your password

Please enter your username or email address to reset your password.

Log In

Add New Playlist