Poštová známka vydaná Vatikánom pri príležitosti nadchádzajúcich Svetových dní mládeže 2023, ktoré sa majú konať v Lisabone od 1. do 6. augusta, bola náhle stiahnutá po kritike tzv. progresívnych síl, ktorým sa nepáčilo využitie pamiatky z polovice 20. storočia, ktorá je vnímaná ako kontroverzná.
Na známke, ktorú vytvorila Vatikánska filatelistická služba a bola vydaná 16. mája, je zobrazený pápež František, ako vedie skupinu detí k Pamätníku objavov, čo je Lisabonský pamätník postavený v roku 1960 pri príležitosti 500. výročia úmrtia portugalského moreplavca a objaviteľa Henricha Navigátora.
V návrhu známky pápež František zaujíma miesto Henricha Navigátora na prove lode. Cieľom bolo predstaviť „loď, ktorá vedie mladých ľudí a Cirkev do budúcnosti„.
Governatorát Mestského štátu Vatikán ju stiahol po tom, čo návrh vyvolal negatívne komentáre, pretože podľa Vatican News „pripomína koloniálnu minulosť, ktorá je vraj veľmi vzdialená od posolstva pápeža Františka o univerzálnom bratstve„.
Portugalskému biskupovi Carlosovi Moreirovi Azevedovi, ktorý je v súčasnosti delegátom Pápežského výboru pre historické vedy, po prečítaní reakcií ľavicových liberálnych woke médií už nezostalo nič iné než sa pripojiť ku kritike s tým, že vraj známka je „nevkusná“.
Organizátori teda vyhoveli silám, ktoré znepokojil politicky nekorektný odkaz na objaviteľov, ktorí umožnili priniesť kresťanskú vieru „až na kraj sveta“, keďže podľa kritikov to boli kolonizátori a vykorisťovatelia.
Za povšimnutie však stojí, že organizátorom vôbec neprekáža, že na programe Svetových dní mládeže zostáva propagácia Agendy 2030 presadzovaná aj ako program trvalo udržateľného rozvoja – ideologického programu OSN – založeného na heslách environmentalizmu a tzv. rodovej rovnosti.
Ľudia, ktorí sa stretávajú s pojmom „udržateľný rozvoj“ a teda s cieľmi Agendy 2030, zvyčajne žijú v presvedčení, že je to úprimné úsilie o „zdravšiu planétu, zdravší život“, súdržnú spoločnosť, inkluzívny kapitalizmus, väčšiu demokratizáciu, a podobne pekne znejúce heslá, proti ktorým ťažko možno namietať.
Je to takmer navlas rovnaké ako v prípade tzv. Istanbulského dohovoru, ktorého oficiálny názov taktiež znie nevinne: Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ale v podstate ide o trójskeho koňa, v ktorom sa skrývajú deštruktívne sily rozkladajúce spoločnosť. Teda Istanbulský dohovor je síce aj o téme násilia proti ženám, ale v prvom rade mu ide o čosi iné, konkrétne o radikálnu kultúrnu revolúciu vo vzťahoch medzi mužmi a ženami, ktorá je nepriateľská voči rodine, čiže o presadzovanie genderovej ideológie.
Popri evanjeliu je totiž jedným zo základných kameňov Svetových dní mládeže práve Agenda 2030, ktorú sa účastníci majú učiť uplatňovať v praxi. Ako presne, nie je známe, avšak už samotný fakt, že významné katolícke podujatie organizované pre mladých ľudí, aby sa priblížili ku Kristovi, sa využíva na ich nasmerovanie na cestu tzv. udržateľného rozvoja, je veľmi výrečný: Podľa kritikov sa organizátori Svetových dní mládeže zo Svätej stolice v spolupráci s miestnymi portugalskými cirkevnými autoritami nechali vmanipulovať do presadzovania cieľov, ktoré sú nielen nekatolícke, ale niekedy aj otvorene protikatolícke, keďže súčasťou Agendy 2030 je propagácia sexuálnej rozmanitosti, inklúzie sexuálnych orientácií či napokon tzv. reprodukčného zdravia, čítaj: antikoncepcie a interrupcií.
„Trvalo udržateľný rozvoj“ v praxi
Udržateľný rozvoj je eufemizmus pre totálnu sociálnu revolúciu. Je to rozvoj, ktorý sa neriadi trhovými silami a účastníkmi tohto trhu – podnikmi a spotrebiteľmi, ale plánovačmi a inými úradníkmi v nadnárodných organizáciách ako sú OSN, Európska únia či WHO. . „Trvalo udržateľný rozvoj je krycí názov myšlienky, že hospodárstvo by mali riadiť úradníci z týchto organizácií.
Nebezpečenstvo pri implementácii Agendy 2030 predstavujú dva nástroje: ideologický výklad nejasných pojmov a selektívny výber vhodných ukazovateľov na meranie pokroku pri plnení uvedených cieľov udržateľného rozvoja. Táto agenda znamená ďalekosiahlu prestavbu systému sociálneho a hospodárskeho života.
Koncept udržateľného rozvoja je v podstate čisto ideologický. Znamená, že ľuďom sa vnucujú vopred premyslené pravidlá, ktoré elita považuje za správne, a vyhlasuje ich za jediné možné, ak sa chceme zachrániť pred katastrofou. Aký druh katastrofy by to mohol byť, je vlastne druhoradá otázka. V súčasnosti je hlavným strašiakom klimatická katastrofa.
Udržateľný rozvoj znamená, že mnohé veci treba ľuďom nariadiť, zakázať alebo prikázať, pretože oni sami od seba tieto kroky neurobia, pretože necítia potrebu ich robiť, a v mnohých prípadoch ide o to, aby sa robili veci, ktoré sú v rozpore s prirodzenými ľudskými potrebami a inštinktmi.
A v tejto koncepcii je kľúčovou otázkou – čo? Obmedzenie svetovej populácie, aby na zdroje nebol vyvíjaný tlak. Tým, že sa na prvé miesto kladie takzvaná ekologická kríza a používa sa pojem „trvalo udržateľný rozvoj“, sa nevyhnutne dospieva k tomu, že sa človek považuje za nebezpečného pre planétu, čím sa prevracia kresťanský pohľad na človeka.
Preto na jednotlivé štáty treba vyvíjať tlak, aby sa podriadili v otázkach „reprodukčného zdravia“, práv „sexuálnych menšín“. A keďže táto revolúcia nebude úspešná bez zmien v sociálnej oblasti, je potrebné odtrhnúť ľudí od ich viery a rodiny.
Podľa zámeru tvorcov Agendy 2030 je ku každému zo 17 cieľov, ktoré sú „nedeliteľné“ a musia sa dosiahnuť všetky, pripojených celkovo 169 úloh. Preto, aby sme podrobne zistili, čoho sa tieto ciele týkajú, je potrebné prečítať si aj úlohy, ktoré im boli pridelené.
Napríklad cieľ 5.6 uvádza: „Zabezpečiť všeobecný prístup k starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie a uplatňovanie reprodukčných práv v súlade s Akčným programom Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, Pekinskou akčnou platformou a záverečnými dokumentmi konferencií o ich preskúmaní.“ Inými slovami povedané: Ide o zabezpečenie všeobecného prístupu k interrupcii a sterilizácii, ktoré OSN uznáva ako „moderné antikoncepčné prostriedky“, ako aj ku všetkým zákrokom súvisiacim napríklad s operáciou na zmenu pohlavia.
Navonok Agenda 2030 nikoho k ničomu nenúti, ale na „spoločnej ceste“ k záchrane planéty a všeobecnému blahobytu bude potrebné posilniť úlohu medzinárodných a mimovládnych inštitúcií na úkor úlohy štátov. To je cena, ktorú treba zaplatiť za potenciálne výhody, ktoré prináša zapojenie sa do tohto globálneho projektu.
Na Agendu 2030 sa treba pozerať z katolíckej pozície. Zdá sa, že spôsob, akým dokument hovorí o ochrane planéty, vyvoláva dojem, že environmentalizmus má byť novým svetovým náboženstvom a že akousi nadprirodzenou bytosťou je… Matka Zem. Účastníci Agendy 2030 to jednomyseľne potvrdzujú svojím podpisom na dokumente. Dôležitá je Zem, klíma a udržateľnosť – v tejto vízii nie je miesto pre Boha Stvoriteľa a človeka ako korunu stvorenia. Je teda súčasťou budovania nového nadnárodného pseudonáboženstva – environmentalizmu -, ktoré považuje človeka za zdroj zla.
Na slovenskej stránke svetovednimladeze.sk o udržateľmom rozvoji niet ani zmienky, zato na oficiálnej stránke v jazyku anglickom, talianskom, španielskom, francúzskom a portugalskom je táto vízia celkom slušne spropagovaná a vysvetlená.
Agenda 2030 sa musí sa vykonávať ako celok, nie selektívne!
Niekto po pozornejšom prečítaní anglickej či talianskej verzie stránky o udržateľnom rozvoji by mohol namietať, že tento článok je nepresný ba dokonca zavádzajúci, lebo na anglickej, talianskej, francúzskej, španielskej a portugalskej verzii stránky je vyslovene uvedené:
Naším poslaním je postaviť Svetové dni mládeže v Lisabone 2023 na celosvetovo prijatých cieľoch udržateľnosti, cieľoch Laudato si‘, ktoré predložil Vatikán, ako aj na Agende 2030 Organizácie Spojených národov (SDGs) v súlade so smerovaním Svätej stolice.
Za tým nasleduje link na Nótu Svätej stolice z 5. októbra 2016 vydanú k prvému výročiu prijatia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, v ktorej apoštolský nuncius pri Organizácii Spojených národov ozrejmuje sporné časti Agendy vysvetľujúc ako ich treba chápať v súlade s učením Cirkvi a úplne na konci uvádza, že Svätá stolica pred výrazom „udržateľný rozvoj“ uprednostňuje výraz „integrálny ľudský rozvoj“.
Žiaľ, je to rovnako presvedčivé a účinné ako keby Svätá stolica sa s nadšením hlásila k cieľom Istanbulskej dohody a „nejaký“ nuncius by vysvetľoval, ktoré výrazy a ktoré pasáže ako treba vysvetľovať, aby to nebolo v rozpore s učením Cirkvi.
Svätá stolica si zrejme dostatočne neuvedomuje, že ciele a úlohy Agendy 2030 sú nedeliteľné a implementovať sa musí celá agenda spolu s riešeniami týkajúcimi sa potratov, sterilizácie, rodovej ideológie, demokratizácie inštitúcií vrátane náboženských inštitúcií.
Pretože podľa Spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijala Organizácia spojených národov v septembri 2015 … sa musí vykonávať ako celok, nie selektívne“.
Ak teda Svätá stolica mala výhrady k niektorým častiam Agendy 2030, mala ju odmietnuť ako celok a radšej prijať svoj dokument v duchu bohatého učenia Sociálnej náuky Cirkvi a nepoverovať nuncia pri Organizácii Spojených národov, aby zachraňoval zlú Agendu.
